Mozog je najdôležitejší z ľudských orgánov. Ľudský mozog vykonáva mnoho zložitých funkcií, preto nie je prebudením vedieť, aká zložitá je štruktúra mozgu. V podstate existujú tri časti mozgu: vlastný mozog, dumbrain a mozgový kmeň – každá z nich sa líši štruktúrou a funkciou.

Brain , alebo vlastne, presnejšie povedané -mozog , je jedným z najdôležitejších a má najkomplexnejšiu štruktúru ľudských orgánov. V latinčine sa označuje ako „ encephalon “, toto slovo je odvodené z gréckych sloven , čo znamená „vnútri“ alebo „vnútri“ , a odkephalospreložené ako "hlava". Mozog a miecha spolu tvoriacentrálny nervový systém . Práve v štruktúrach mozgu sa riadi priebeh rôznych životných procesov, ako je dýchanie a činnosť srdca. Predtým, ako vykonáme akúkoľvek činnosť, v mozgu sa aktivuje veľa rôznych centier - to všetko sa deje preto, aby telo správne vykonalo plánovanú činnosťHmotnosť a objem mozguMozgy sa môžu líšiť od od človeka k človeku.z hľadiska parametrov ako hmotnosť a objem. Celkovo sa však odhaduje, že priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od1200 do 1400 gramov , no jeho priemerný objem sa líši v závislosti od pohlavia – ženský mozog je zvyčajne okolo 1100 centimetrov kubických , objem tohto orgánu u mužov je zvyčajne okolo1 250 centimetrov kubických .

Mozog nemá v čase narodenia takú hmotu - u dojčaťa je priemerná hmotnosť mozgu asi 300 g, preto je jasne viditeľné, že vývoj mozgu prebieha nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení Teoreticky by sa zdalo, že čím väčší je mozog človeka, tým väčšia je jehointeligencia . Názory na to sa rozchádzajú, no prevláda názor, že medzi hmotnosťou či objemom mozgu a inteligenciou skutočne neexistuje žiadny vzťah. Vo všeobecnosti existujú štyri hlavné časti mozgu:

  • mozog,
  • medzimozgový,
  • mozgový kmeň,
  • cerebellum.

Každý z nich má inú štruktúru, ale aj iné funkcie.

Pozrite si galériu 4fotografie

Štruktúra mozgu: mozog

V lekárskej terminológii je mozog ( cerebrum ) najväčšou časťou celého mozgu, čo súdve hemisféry mozgu . Oddeľuje ich od seba pozdĺžna štrbina, to však neznamená, že mozgové hemisféry nie sú vo vzájomnom kontakte – spojenie medzi nimi zabezpečujú nervové vlákna umiestnené vo veľkej komisure (nazývanej aj corpus callosum).

Teoreticky, na prvý pohľad, sú mozgové hemisféry konštruované symetricky, ale funkčne u ľudí, typickydominuje jedna z hemisférmozgu. Vonkajšia časť hemisféry mozgu je mozgová kôra zložená z sivá hmota , v ktorej sa nachádzajú telá nervových buniek (neurónov). Pod sivou hmotou sa nachádzabiela hmotapozostávajúca z vlákien (axónov) nervových buniek.

Povrch mozgu je silne zvrásnený, takže na tom istom povrchu je možné mať oveľa viac nervových buniek, ako keby bola táto časť mozgu úplne hladká.V rámci hemisfér mozgu sa nachádzajú gyrusy a pukliny. Obe hemisféry mozgu možno rozdeliť aj na laloky. Pri pohybe spredu dozadu sú uvedené nasledujúce mozgové laloky:

  • predné
  • parietálny
  • temporal
  • okcipitálne
  • marginálne (známe aj ako limbické)

V každom z mozgových lalokov sú centrá zodpovedné za iné činnosti centrálneho nervového systému. Vv prednom lalokusa nachádzajú napr. štruktúry zodpovedné za pohybové aktivity, ale aj tie, ktoré súvisia s cítením emócií.Parietálny lalokje primárne časť mozgu, ktorá prijíma rôzne zmyslové podnety z celého tela a následne ich analyzuje.

Funkcioutemporálneho lalokuje analýza sluchových a čuchových podnetov.Okcipitálny lalokje známy analýzou podnetov prichádzajúcich z orgánu videnia v ňom.

Štruktúra mozgu: medzimozgový

Medzimozog ( diencephalon ) je časť mozgu, ktorá leží pod hemisférami mozgu. Pozostáva z:

  • kopec
  • hypotalamus
  • nervová časť hypofýzy
  • epifýza

Talamus je centrum, kam prichádzajú rôzne nervové impulzy predtým, ako sa dostanú do mozgovej kôry. Hypotalamus je orgán veľmi dôležitý pre fungovanie endokrinného systému (vylučuje množstvo početných hormónov, ktoré riadia okrem iného aj činnosť hypofýzy), okrem toho táto časť mozgu kontroluje telesnú teplotu asa podieľa na javoch súvisiacich s výživou a reprodukciou.

Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus: oxytocín a vazopresín. Epifýza na druhej strane plní funkciu okrem iného regulátor cirkadiánneho rytmu človeka - tento orgán vylučuje melatonín

V prípade diencephalonu stojí za zmienku, že s touto časťou mozgu rôzni autori zaobchádzajú rôzne. Niektorí špecialisti ho rozlišujú ako samostatný prvok mozgu, iní ho zaraďujú medzi ďalšiu komplexnú časť mozgu, ktorou je mozgový kmeň.

Štruktúra mozgu: mozgový kmeň

V mozgovom kmeni ( truncus cerebri ) sú zvyčajne tri prvky:

  • stredný mozog ( mezencefalón ),
  • najviac ( pons ),
  • jadro predĺžené ( medulla oblongata ).

Mozgový kmeň je štruktúra, ktorá primárne riadi základné funkcie života: tu sú centrá, ktoré riadiadýchanie ,funkciu srdcaalebokrvný tlak

V mozgovom kmeni sa nachádza aj retikulárna formácia (súvisiaca s udržiavaním stavu vedomia), ako aj jadrá jednotlivých hlavových nervov. Mozgový kmeň, alebo vlastne jeho najvzdialenejšia časť, teda dreň, sa neskôr zmení na miechu rozprestierajúcu sa v miechovom kanáli.

Štruktúra mozgu: cerebellum

Mozoček ( cerebellum ) je druhá najväčšia časť celého mozgu. Rovnako ako v prípade mozgu, aj v mozočku sú dve hemisféry, ktoré sú navzájom spojené cerebelárnym červom. V každej z cerebelárnych hemisfér sa rozlišujú tri laloky: predný, vločkovo-papulárny a zadný.Funkciou mozočka je riadiť pohybové funkcie organizmu. Je to mozoček, ktorý je zodpovedný za plynulosť a presnosť pohybov. Okrem toho je táto časť mozgu spojená s udržiavaním rovnováhy a udržiavaním správneho svalového tonusu.

Štruktúra mozgu: limbický systém

Limbický systém sa vo všeobecnosti neuvádza ako jedna z anatomických častí mozgu. Pozostáva z prvkov centrálneho nervového systému, ktoré patria do rôznych častí mozgu, vrátane:

  • prsné telieska,
  • amygdala,
  • hippocampus,
  • kopec,
  • corpus callosum.

Limbický systém stojí za zmienku, pretože je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, zapamätávanie alebo motivácia, a tiež je spojený s činnosťou autonómneho nervového systému.

Štruktúra mozgu: obaly mozgu

Mozog je orgán nevyhnutný pre fungovanie ľudského tela, preto asi nie je prekvapením, že tento orgán je mimoriadne dobre chránený. Mozog je chránený pred vonkajším prostredím vďakalebka , ale pod kosťami sú ďalšie mozgové obaly. Sú tomozgové pneumatiky- existujú tri typy. Tvrdá plena je najvzdialenejšia a najviac priliehajúca k lebke.

Pod ním sa nachádza plášť pavúka (tzv. arachnoid) a najnižšie – priamo priľahlé k mozgu – je mäkká tvrdá plena. Medzi tvrdou plenou pavúka a poníkom je subarachnoidálny priestor obsahujúci cerebrospinálny mok, ktorý tiež chráni mozog.

Štruktúra mozgu: arteriálna a venózna vaskularizácia

Arteriálna krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva cezkrčné tepnyvnútorné avertebrálne tepny . Vetvy týchto ciev tvoria tzv Willisov arteriálny kruh, z ktorého vychádzajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu Žilna krv zbavená kyslíka z mozgu je odvádzaná cez žilový systém. Existujú povrchové a hlboké mozgové žily, ktoré nakoniec odvádzajú krv do dutín mozgu, z ktorých ide do vnútornej krčnej žily.

Štruktúra mozgu: komorový systém

Cerebrospinálny mok v lebke sa nachádza nielen v subarachnoidálnom priestore, ale aj v komorovom systéme. Tento komplexný systém sa skladá z niekoľkých častí a jeho správna štruktúra a funkcia zabezpečuje správnu cirkuláciu mozgovomiechového moku v mozgu.Komorový systém mozgu pozostáva v podstate zo štyroch častí:

  • dve bočné komory,
  • komora III,
  • štvrtej komory (v rámci týchto štruktúr sú plexusy choroidey, ktoré produkujú cerebrospinálny mok).

V každej hemisfére mozgu je jedna bočná komora.

Majú špecifické otvory (Monro otvory), ktoré tvoria spojenie medzi laterálnymi komorami a treťou komorou umiestnenou v diencefalóne. Zásoba vody v mozgu (Sylwiuszova zásoba vody) prechádza cez stredný mozog a končí vo štvrtej komore od tretej komory.

Nachádza sa medzi mozočkom a mozgovým kmeňom. IV komora má tri otvory - dokonca aj Luschkovu dieru a jednu Magendiho dierku, z ktorej mozgomiešny mok vstupuje do subarachnoidálneho priestoru.

Štruktúra mozgu: bunkové elementy

Komplex nie je len makroskopická štruktúra mozgu, ale aj to, čo nie je viditeľnévoľným okom, teda mikroskopická stavba tejto časti centrálneho nervového systému. Zložitosť bunkového zloženia mozgu dokazuje počet buniek nachádzajúcich sa v tejto časti ľudského tela: odhaduje sa, že len v mozgu je takmer100 miliárdneurónov, plus ďalší, podobný počet iných ako neurónov.

Okrem nervových buniek v mozgu existujú aj rôzne gliové bunky, vrátane

  • astrocytov,
  • oligodendrocyty,
  • ependymálne bunky,
  • bunky mikroglie.
  • Sapiosexualita, alebo mozog je sexi
  • Diéta na okysličenie mozgu
  • Aké funkcie má hipokampus a aké sú následky jeho poškodenia?
  • Tréning mysle, t.j. cvičenia na dobrú pamäť
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články od tohto autora

Kategórie:

Neurológia