Centrálny nervový systém (CNS) je riadiacim centrom celého organizmu – tvorí ho mozog a miecha a práve tieto dve štruktúry určujú, aké podnety z okolia dostávame, ako aj ako naše plánované pohyby alebo ako často dýchame. Ale čo presne sú zložky centrálneho nervového systému? Aké sú choroby CNS?

Centrálny nervový systémpozostáva z dvoch hlavných zložiek, mozgu (bežne označovaného ako mozog) a miechy. Hlavnou zložkou, ktorá buduje centrálny nervový systém, sú nervové bunky, teda neuróny – odhaduje sa, že len v mozgu je ich asi 100 miliárd. Okrem nich sú štruktúry CNS tvorené aj rôznymi podpornými bunkami (označovanými ako gliové bunky) - medzi ktoré patria okrem iného:

  • astrocyty (bunky zaoberajúce sa okrem iného degradáciou neurotransmiterov a odstránením nepotrebných metabolitov z blízkosti neurónov)
  • oligodendrocyty (bunky zapojené do tvorby myelínových pošiev)
  • ependymálne bunky (bunky, ktoré vystielajú, okrem iného, ​​štruktúry komorového systému, ktoré produkujú aj resorbujú cerebrospinálny mok)

Centrálny nervový systém: vývoj

Začiatok vývoja centrálneho nervového systému prebieha pomerne skoro, už na 16. deň po oplodnení. Vtedy vzniká nervová platnička z ektodermy. V dôsledku premnoženia buniek na jeho periférii vzniká nervový žľab. Potom sa vytvorí nervová trubica, ktorá sa úplne uzavrie do konca štvrtého týždňa tehotenstva. Vo vnútri cievky sa začnú vytvárať štyri bubliny, ktoré sú:

  • predný mozog (je základom predného mozgu a medzimozgu)
  • stredný mozog
  • zadný mozog (z ktorého sa neskôr oddelí zadný mozog a dreň)

Počas tehotenstva sa jednotlivé časti centrálneho nervového systému zväčšujú a vyvíjajú sa ich rôzne prvky. Z dôležitých dejov, ktoré sa dejú počas vývoja centrálnej nervovej sústavy, tu stojí za zmienku vznik prvých synaptických spojení alebo vznik prvých synaptických spojení v šestonedelí.začiatok tvorby myelínových pošiev v 11.-12 týždeň tehotenstva.

Asi netreba vysvetľovať, že tak, ako je pomerne komplikovaná stavba a funkcie centrálneho nervového systému, tak je komplikovaný aj proces jeho vývoja - rôzne patológie, ktoré zasahujú do vývoja CNS (napr. rôzne škodlivé faktory vystavené plodu počas tehotenstva) môžu viesť k vrodeným chybám centrálneho nervového systému, ako sú

  • bez mozgu
  • spina bifida
  • tvorba iba jednej hemisféry mozgu

Centrálny nervový systém: mozog

Mozog pozostáva z niekoľkých rôznych štruktúr, ktoré sa odlišujú štruktúrou aj funkciami. Vo všeobecnosti možno v mozgu chránenom štruktúrami lebky rozlíšiť tieto prvky:

  • Kresomózgowie
  • medzimozgový
  • stredný mozog
  • rozšírenie jadra
  • cerebellum

Ak sa pozrieme na akýkoľvek diagram zobrazujúci mozog, prvá vec, ktorá upúta pozornosť - hemisféry mozgu - zodpovedá prednému mozgu. Okrem vyššie uvedených štruktúr táto časť centrálneho nervového systému zahŕňa aj pamätníky mozgu (kam patrí corpus callosum), bazálnych ganglií, hipokampu a laterálnych komôr patriacich do systému mozgových komôr.

V prednom mozgu sú štyri laloky, ktoré sú:

  1. predný lalok: nachádza sa v prednej časti predného mozgu a zodpovedá okrem iného na udržanie pozornosti, krátkodobej pamäte, motivačných procesov a plánovania
  2. parietálny lalok: nachádza sa vedľa predného laloka a zodpovedá za integráciu rôznych zmyslových podnetov, ako napr. hmatové podnety z rôznych častí tela
  3. temporálny lalok: nachádza sa v laterálnych častiach predného mozgu, jeho funkciou je, okrem iného, analýza sluchových vnemov, spánkový lalok navyše súvisí aj s našou pamäťou a emóciami
  4. okcipitálny lalok: nachádza sa v zadnej koncovej časti predného mozgu, hrá úlohu pri analýze zrakových podnetov

Vyššie sú uvedené niektoré zložky predného mozgu, ktoré tiež stoja za zmienku. Corpus callosum je súbor početných nervových vlákien, vďaka ktorým môžu pravá a ľavá hemisféra mozgu navzájom komunikovať (vo všeobecnosti sa považuje za najväčšiu koncentráciu bielej hmoty v celom mozgu).

Základné jadrá sú zasa štruktúry zodpovedné napr. za spôsob, akým pokračujú naše motorické aktivity.

Hipokampus sa považuje za prvok limbického systému asúvisí hlavne s rôznymi pamäťovými procesmi.

Centrálny nervový systém: Medzimozgový

Príslušnosť k CNS medzimozog sa nachádza medzi koncovým a stredným mozgom. Zahŕňa okrem iného talamus a hypotalamus, ako aj tretia komora komorového systému, okrem toho sa epifýza a hypofýza tiež považujú za časti diencefala.

Ako všetky časti centrálneho nervového systému, aj diencephalon hrá množstvo dôležitých úloh. Práve tam sa nachádzajú centrá, ktoré riadia priebeh metabolizmu. Hypofýza a hypotalamus sú jednou zo základných endokrinných žliaz (vylučujú hormóny, ktoré riadia funkciu iných žliaz, ako je štítna žľaza, pohlavné žľazy alebo nadobličky).

Epifýza sa podieľa na regulácii rytmu spánku a bdenia, okrem toho sa v mozgovom mozgu nachádzajú rôzne centrá, ktorých úlohou je integrovať rôzne zmyslové podnety zasahujúce do CNS

Centrálny nervový systém: stredný mozog

V strednom mozgu sú ďalšie prvky komorového systému mozgu - sú to:

  • zásoba vody v mozgu (latinskyaquaeductus cerebri ) naplnená cerebrospinálnou tekutinou
  • štvrtá komora

Stredný mozog má množstvo spojení so zvyškom mozgu a jeho hlavnými funkciami je kontrola pohybov očí a reflexov súvisiacich so zrakom a sluchom. Stredný mozog spolu s miechou a mostom tvoria štruktúru známu ako mozgový kmeň.

Centrálny nervový systém: most

Ako už bolo spomenuté vyššie, most je súčasťou mozgového kmeňa. Medzi jeho úlohy patrí ovplyvňovanie priebehu rôznych pohybových činností a okrem toho je mostíkom aj spojenie medzi mozočkom a mozgovou kôrou patriacou ku koncovému mozgu

Centrálny nervový systém: medulla

Dreň je tretia a posledná zložka, ktorá tvorí mozgový kmeň. V rámci tejto štruktúry sú početné centrá, ktoré riadia základné životné procesy – napríklad centrum, ktoré riadi dýchanie alebo centrum reguluje hodnotu arteriálneho krvného tlaku. Úlohou drene je okrem toho aj sprostredkovať prenos nervových vzruchov medzi miechou a zvyškom centrálneho nervového systému

Centrálny nervový systém: cerebellum

Názov cerebellum nevznikol z ničoho - táto štruktúra pripomína zmenšené hemisféry mozgu. Rovnako ako cerebellum, cerebellum má dve hemisféry. Funkcie tejto časti centrálneho nervového systému súnesmierne dôležité – práve mozoček je zodpovedný za udržanie našej rovnováhy či presný priebeh našich pohybov. Okrem toho sa táto štruktúra podieľa na koordinácii priebehu očných pohybov a má vplyv na naše učenie sa novým pohybovým aktivitám.

Centrálny nervový systém: miecha

Miecha je akýmsi prostredníkom - podieľa sa na prenose impulzov medzi vyššími úrovňami centrálneho nervového systému (t.j. mozgu) a periférneho nervového systému - takýmito impulzmi sú napr. signály z hmatových, bolestivých a tepelných receptorov.

Miecha prebieha po celej dĺžke miechového kanála - typicky ľudská miecha končí na úrovni prvého bedrového stavca. Miecha je rozdelená na segmenty:

  • 8 krčka maternice
  • 12 prsných
  • 5 bedrová
  • 5 krížik
  • 1

Z každého z týchto segmentov odchádza jeden pár miechových nervov.

Centrálny nervový systém: choroby

Vzhľadom na dôležité funkcie centrálneho nervového systému môžu symptómy jeho ochorení mimoriadne dramatickým spôsobom narušiť normálne fungovanie pacientov. Existuje oveľa viac ochorení CNS, ako si možno predstaviť – príklady jednotiek, ktoré sa môžu týkať tejto konkrétnej časti nervového systému, zahŕňajú:

  • rôzne druhy infekcií (ako napr. meningitída, ale aj encefalitída či mozgový absces, navyše k postihnutiu CNS môže dôjsť aj pri rôznych pohlavne prenosných chorobách - tu môže byť príkladom centrálny syfilis nervový systém)
  • mŕtvica, cerebelárna mŕtvica alebo mŕtvica (ktorá môže byť ischemická alebo hemoragická)
  • neurodegeneratívne ochorenia (ako Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba)
  • neoplastické ochorenia (v centrálnom nervovom systéme sa môžu vyvinúť benígne aj malígne nádory)
  • poranenia centrálneho nervového systému
  • vrodené chyby (anencefália je jedným z najzávažnejších problémov)
  • geneticky podmienené choroby (ako napr. amyotrofická laterálna skleróza alebo Huntingtonova choroba)
  • neurovývojové poruchy (ktoré zahŕňajú ADHD a poruchy autistického spektra)

Špecifické príznaky, ktoré sú spôsobené chorobami centrálneho nervového systému, nie je možné tu vymenovať - ​​všetko závisí od typujedinec sa vyvinie presne u chorého človeka.

Neduhy pacienta sa niekedy vyvíjajú veľmi zákerne a ich závažnosť sa zvyšuje veľmi pomaly – je to tak napríklad pri rôznych neurodegeneratívnych ochoreniach. Iní jedinci môžu viesť k náhlym a závažným neurologickým deficitom – príkladom choroby, ktorá ich môže spôsobiť, je mŕtvica.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Neurológia