Michał Gątarek (27) schudol po bariatrickej operácii na 69 kg. Zmenil sa na nepoznanie. Nielen fyzicky.

Michał Gątarek z Varšavy mal vždy problém s nadváhou. Už ako 3-ročný bol „bacuľatý“. S Michalom sa rozprávame o tom, ako vnímal svoju obezitu, ako sa k nemu ostatní ľudia správali a čo ho podnietilo podstúpiť bariatrickú operáciu.

Vadilo ti, že vyzeráš inak ako ostatné deti?

M.G.:Uvedomil som si to až na základnej škole. Deti ma dráždili. Keď som vošiel do školy, pozdravili ma slovami „tučný“ alebo „tučný muž“. Na strednej škole to tak nebolo. Už sa so mnou nikto takto nebavil, no v tom štádiu mi už bol v hlave problém s nadváhou. Začal som sa snažiť schudnúť a musím priznať, že sa mi to podarilo. Bol som bližšie k norme svojej telesnej hmotnosti ako kedykoľvek predtým. Začal som konať, pretože som sa chcel páčiť mne – sebe aj dievčatám. Ale aj preto, že moja mama mi vždy hovorila, že byť tučný je nezdravé.

Vaša mama je propagátorkou zdravej kuchyne. Na tomto si vyrastal. Kde teda získať najskôr nadváhu a potom obezitu?

M.G.:Nikdy som nebol systematický v jedení. Jedol som ráno a až potom večer. Veľké porcie. Dodatočne som po dosiahnutí plnoletosti prestala chodiť do Ciechocinek na odtučňovacie tábory, ktoré mi predtým veľmi pomáhali. Na takéto cesty už jednoducho nemám nárok.

Trápila ťa nadváha na hodinách telesnej výchovy?

M.G.:Určite áno, aj keď som sa vždy snažil byť aktívny. Možno moje výsledky boli o niečo horšie ako u mojich rovesníkov, ale vždy som sa snažil držať s nimi krok. Miloval som cyklistiku a zimné a vodné športy ako plávanie, windsurfing, potápanie. Vždy som si vyberal „samotárske“ športy, nie kolektívne. Žiaľ, počas štúdia som upadol do pasce sedavého spôsobu života, začal som sa ešte horšie stravovať a po nejakom čase som sa dostal do bodu, kedy ma už bolo naozaj priveľa. Kým som sa rozhodla pre liečbu, mohla som ešte dvakrát ísť do odtučňovacích sanatórií. Tam som stretol ľudí, ktorí boli po bariatrickej operácii. V skutočnosti som sa tam veľa naučil o tejto forme liečby obezity.

Tie pobyty a fyzická aktivita, ktorými som sa snažil oživiťžiaľ, v boji proti jojo efektu nepomohli. V kritickom momente, na prelome rokov 2016 a 2022, som už vážil 133 kilogramov, moje BMI bolo 46 ( BMI>40 je obezita 3. stupňa - úvodník poznámka) . Pracoval som v kancelárii a viedol som sedavý spôsob života. Veľmi som sa nehýbal a začalo mi byť horšie a horšie. Chodilo sa mi stále ťažšie a čoraz ťažšie sa mi dýchalo. Nemohol som stráviť pol dňa na bicykli ako predtým. Musím sa však priznať, že som nikdy nemal komplikácie obezity, ako je hypertenzia alebo cukrovka typu 2. Podnetom k akcii boli rozhovory s ľuďmi, ktorí podstúpili bariatrickú liečbu. A poznatky pochádzajúce z internetu. K rozhodnutiu začať liečbu som dospieval niekoľko mesiacov.

Viete, aké je vaše BMI?Skontrolujte si to tu: Kalkulačka BMI

Aký bol váš proces liečby?

M.G.:Keď som prišiel na Kliniku všeobecnej, onkologickej, metabolickej a hrudnej chirurgie Vojenského zdravotníckeho ústavu vo Varšave, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi rozumejú. Tam som dostal skutočnú pomoc. Na operáciu som musel čakať niekoľko mesiacov. A to bola asi najťažšia časť tohto liečebného procesu. Mojou úlohou bolo vtedy „zhodiť“ 10 percent svojej telesnej hmotnosti, teda asi 13 kg. A tak som aj urobil. Tentoraz mi pomohla ďalšia cesta do sanatória, kde sa mi vďaka vyváženej strave a každodennému cvičeniu podarilo zhodiť posledné určené kilogramy, a tým sa kvalifikovať na operáciu. Musel som dokázať, že som schopný ovládať svoju hlavu. Na druhej strane takýto počiatočný úbytok hmotnosti pomáha chirurgovi vykonať zákrok. Treba pripomenúť, že s bariatrickým pacientom pracuje celý tím odborníkov. Chirurg vám nepomôže vyrovnať sa s myšlienkami a strachom, ktoré pacienta premáhajú. Takýto pacient potrebuje pomoc psychológa, dietológa a fyzioterapeuta, ktorí mu pomôžu vybrať individuálnu zostavu cvikov.

Veľmi ste sa báli operácie?

M.G.:V deň prijatia do nemocnice som bol v stave eufórie. Celý tento deň ubehol ako keby to bolo 15 minút. Naozaj som chcel túto operáciu. Moja operácia trvala 1,5 hodiny, pamätám si len, že keď som ležala na operačnom stole, strašne som sa bála, že anestézia nezaberie a budem cítiť bolesť, ale keď som sa zobudila, mala som dojem, že prešla len sekunda . Absolvoval som sleeve gastrektómiu – laparoskopický zákrok, ktorý zahŕňa odstránenie 9/10 žalúdka. Z nemocnice som odišiel 2 dni po operácii. Necítil som žiadnu bolesť. Jedinou nepríjemnosťou bol drén, ktorý mi odvádzal krv z oblasti operovaného žalúdka.

S ktorýmposlali vás domov s diétnymi odporúčaniami?

M.G.:Odporúčania mi boli predložené pred zákrokom. Výživová poradkyňa mi povedala, že prvý týždeň po operácii mám jesť kašu, potom prejsť na zmiešané produkty, napríklad do detských téglikov. A prvý mesiac po operácii nejedzte pevnú stravu vôbec.

Vystrašila vás táto perspektíva?

M.G.:Nie. Myslel som to ako experiment.

Mali ste operáciu, prišli ste domov s odporúčaniami. A čo? Bolo to ešte ťažšie?

M.G.:Nie. Len to ide ľahšie. Mesiac po operácii ma už neobmedzovalo, že som musela jesť detské polievky. Začal som jesť normálne jedlá, samozrejme v primerane menších množstvách. Proste keď sa snažíš zjesť viac, zmenšený žalúdok to neberie. Samozrejme, musím sa neustále dopĺňať vitamínovými a železnými prípravkami. Snažím sa jesť aspoň 5x denne, aj keď by to bolo ešte častejšie. Napríklad: moje miešané vajíčka pozostávajú z jedného vajíčka. Ale keď idem s priateľmi do reštaurácie, neobjednám si rezeň, ale šalát. Pripravím aj čašníkovi, aby mi zabalil zvyšok jedla, ktorý si v prípade potreby odnesiem. Hovorím o tom otvorene. Ak má niekto námietky voči môjmu správaniu, vysvetlím mu, že som bariatrický a nemôžem viac jesť.

Operáciu ste podstúpili pred viac ako 2 rokmi. Koľko ste doteraz schudli?

M.G.:V kritickom momente bolo moje BMI 46 ( BMI>40 je 3. stupeň obezity - poznámka redakcie). Najviac som schudol v prvých týždňoch po operácii. Chudnul som míľovými krokmi – 3 kilogramy denne. Iste, prvé dni po operácii som sa cítil slabšie, ale o necelý mesiac neskôr som sa vrátil do práce a normálneho životného štýlu. V tejto chvíli už nechudnem. Hmotnosť bola 64 kg. K dnešnému dňu je môj BMI 22 ( správne BMI je 18,5 - 24,99 - poznámka redakcie).

Ako vás táto operácia zmenila?

M.G.:Operácia ma úplne zmenila! Dodalo mi to sebavedomie. Začal som jazdiť na skateboarde, z ktorého už prakticky nikdy nezídem.

Stratili ste viac ako polovicu seba. Pravdepodobne bol problém s prebytočnou kožou. Ako ste to zvládli?

M.G.:V septembri 2022 som podstúpila abdominoplastiku, teda odstránenie prebytočnej ochabnutej kože na bruchu.

Je niečo, čo by ste dnes chceli povedať obéznym ľuďom, ktorí sa boja podstúpiť operáciu?

M.G.:Strach má veľké oči. Abariatrická chirurgia je pre vás najlepším krokom vo vašom živote.

Od rozhodnutia liečiť sa po plastickú chirurgiu – sledujte Michalovu cestu

Obezita je choroba
materiál partnera

Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne uznala obezitu za chorobu. Obezita dosiahla v Poľsku epidemické rozmery. Už 700 000 Poliakov s obezitou tretieho stupňa potrebuje život zachraňujúcu bariatrickú operáciu. Bariatrický pacient si vyžaduje interdisciplinárnu starostlivosť špecialistov z oblasti chirurgie, psychológie, dietetiky a fyzioterapie.

čítaj viacDôležité

Poradnikzdrowie.pl podporuje bezpečnú liečbu a dôstojný život ľudí trpiacich obezitou. Tento článok neobsahuje diskriminačný a stigmatizujúci obsah ľudí trpiacich obezitou.

Kategórie:

Obezita