OVERENÝ OBSAHAutor: Katarzyna Wieczorek-Szukała, MD, PhD, medicínska biotechnológka, Lekárska univerzita v Lodži

Autoimunitné ochorenia sú ochorenia, pri ktorých ľudský imunitný systém začína napádať vlastné zdravé tkanivá. Príznaky tohto typu ochorení nie sú špecifické, často sa objavujú a miznú, takže správna diagnostika môže trvať roky. Bohužiaľ, väčšina autoimunitných ochorení je nevyliečiteľná a moderná medicína dokáže len zmierniť sprievodné ochorenia.

Genézaautoimunitných ochorenínie je úplne objasnená, ale existuje podozrenie, že pre tzv. autoimunita je väčšinou spôsobená genetickými faktormi a niektorými vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami. V súčasnosti existuje viac ako 100 typov autoimunitných ochorení, ktoré postihujú takmer každú časť ľudského tela. Medzi najznámejšie patria Hashimotova choroba, Crohnova choroba, SM, RA a mnohé ďalšie.

Odkiaľ pochádzajú autoimunitné ochorenia?

Podľa štatistíkautoimunitné ochoreniasa vyskytujú skôr zriedkavo - postihujú priemerne 3 až 8 % populácie. Môžu sa vyvinúť v akomkoľvek veku, ale väčšinou sú diagnostikované u žien. Stále nie je úplne známe, čo je presnou príčinou tohto typu patológie, aj keď sa o tom objavilo mnoho teórií.

Spoločným znakom všetkých chorôb vyplývajúcich z autoimunity je narušenie špeciálnych mechanizmov regulujúcich autotoleranciu – teda určovanie buniek imunitného systému, ktoré antigény (napr. proteíny) sú nepriateľmi a ktoré nie. Fyziologicky sa v T lymfocytoch tohto typu udržiava tolerancia na základe 3 rôznych biologických mechanizmov:

  • pozitívny výber,
  • anergii,
  • potlačenie.

Selekcia zahŕňa odstránenie príliš reaktívnych T lymfocytov v mieste ich tvorby a dozrievania, teda týmusu. V tejto žľaze sa bunky imunitného systému „učia“ rozpoznávať vlastné povrchové bielkoviny, inak sú nasmerované na dráhu tzv. apoptóza, t.j. riadená a naprogramovaná deštrukcia telu vlastných buniek.

Anergia lymfocytov zase spočíva v prezentácii antigénov za účasti iných molekúl (tzv. koaktivátorov). Ak koaktivátor chýba, lymfocyt nebude schopný vstúpiť do excitovaného (aktívneho) stavu, a preto zostanetolerantný voči antigénom z toho istého organizmu.

Supresia – ide o potlačenie odpovedí T lymfocytov inými typmi buniek imunitného systému – hlavne regulačnými (Treg) a supresorovými (Ts) lymfocytmi, vylučujúcimi cytokíny, ktoré inhibujú aktiváciu. Ukázalo sa, že častou príčinou rozvoja autoimunitných ochorení je oslabenie funkcie Treg lymfocytov

Poruchy vo fungovaní vrodeného imunitného systému nie sú, samozrejme, jedinými možnými príčinami chorôb súvisiacich s autoimunitou. Významnú úlohu pri ich vzniku zohrávajú aj bunky získaného imunitného systému, najmä poruchy sekrécie prozápalových a protizápalových cytokínov, napr. interleukíny, NF-κβ alebo interferóny.

Vírusové alebo bakteriálne infekcie sú veľmi dôležitým faktorom, ktorý môže „spustiť“ rastúci autoimunitný systém. Infekcia patogénom môže stimulovať rozvoj autoimunity (to znamená nadmernú odpoveď imunitného systému proti vlastným tkanivám) prostredníctvom niekoľkých rôznych mechanizmov.

Príkladom môže byť reumatická horúčka – vznikajúca po infekcii baktériami zo skupiny Streptococcus – streptokoky spôsobujúce angínu. Jedným z latentných príznakov tohto stavu je zápal srdca, ktorý sa prejavuje horúčkou, dýchavičnosťou a slabosťou.

Táto komplikácia vzniká ako dôsledok autoimunity, ktorá je výsledkom podobnosti v štruktúre medzi bakteriálnym antigénom (špecifickým membránovým proteínom) a myozínom - proteínom charakteristickým pre ľudský srdcový sval.

Podobné infekcie, napríklad vírusom chrípky, môžu aktivovať nešpecifickú imunitnú odpoveď, ktorá vedie k jednej z civilizačných chorôb – cukrovke 1. typu.

Medzi ďalšie známe súvislosti medzi špecifickým patogénom a rozvojom autoimunitných ochorení patrí infekcia kmeňom Klebsiella pneumoniae vyvolávajúcim artritídu alebo baktériou Proteus mirabilis - spojená s rozvojom reumatoidnej artritídy (RA).

Individuálna genetická predispozícia je spojená aj s vyššou pravdepodobnosťouautoimunitných ochorení . Každý z nás môže mať trochu iný variant génov (tzv. alelu), ktoré podmieňujú tvorbu proteínov MHC (Major Histocompatibility Complex).

Skupina týchto molekúl je známa aj ako komplex histokompatibility a je zodpovedná za prezentáciu jednotlivých antigénov T lymfocytom. pri chorobách ako:

  • diabetes 1. typu,
  • násobokrozptýlené,
  • systémový lupus erythematosus,
  • pemfigus obyčajný,
  • ankylozujúca spondylitída (AS, Bechterevova choroba).

Niektoré z vyššie uvedených ochorení (napr. systémový lupus) sa zvyčajne vyskytujú v rodinách – ich genéza jednoznačne súvisí s genetickými faktormi.

Na základe mnohých štúdií sa tiež dospelo k záveru, že škodlivé faktory životného prostredia prispievajú k rozvoju mnohých autoimunitných ochorení:

  • chemikálie,
  • nebezpečný priemyselný odpad,
  • pesticídov,
  • znečistenie ovzdušia a vody,
  • konzervačné látky,
  • UV žiarenie.

Zlúčeniny tohto typu narúšajú prirodzenú rovnováhu črevnej flóry v ústach a črevách a tiež spúšťajú zvýšenú imunitnú reaktivitu tkanív, hoci mechanizmus týchto zmien nie je úplne známy.

Ako vidíte, autoimunitné ochorenia tvoria veľmi rozsiahlu a heterogénnu skupinu ochorení. Hoci pochádzajú z autoimunitného imunitného systému pôsobiaceho na vlastné bunky, samotný základ ich tvorby sa môže výrazne líšiť.

Príklady autoimunitných ochorení

Crohnova choroba

Toto ochorenie je jedným z podtypov tzv zápalové ochorenia čriev (ako je ulcerózna kolitída). Vzniknuté zápalové zmeny môžu postihnúť všetky úseky tráviaceho traktu – najčastejšie však postihujú konečný úsek ilea a tenkého čreva, menej často hrubého čreva. Ako pri mnohých autoimunitných ochoreniach, symptómy progresívnej Crohnovej choroby nie sú špecifické a všeobecné, vrátane:

  • horúčka,
  • všeobecná slabosť,
  • postupné chudnutie,
  • bolesti žalúdka,
  • anémia.

Tieto neduhy vyplývajú najmä zo zlého vstrebávania živín z čriev a nedostatočnej výživy organizmu. Lokálne symptómy súvisia s lokalizáciou zápalových zmien. Časté hnačky sa vyskytujú u viac ako polovice pacientov, vo vážnejších prípadoch majú podobu tzv tuková hnačka (spojená s poruchou trávenia a vstrebávania tukov z gastrointestinálneho traktu).

Liečba Crohnovej choroby je chronická a pretrvávajúca. Ide predovšetkým o zmiernenie akútnych ťažkostí a prevenciu recidív. Prítomnosť tohto stavu tiež zvyšuje pravdepodobnosť vzniku kolorektálneho karcinómu v budúcnosti.

Skleróza multiplex

Skleróza multiplex (lat. sclerosis multiplex – SM) je progresívne ochorenie centrálnejnervovej sústavy, ktorá sa najčastejšie objavuje u mladých dospelých medzi 20. a 40. rokom života. Spočíva vo vymiznutí myelínovej pošvy okolo neurónov (tzv. demyelinizácia) – čo má za následok chybný prenos signálu pozdĺž nervových vlákien a rozsiahle poškodenie mozgu a miechy

Druhá časť názvu choroby - "šírená" sa vzťahuje na rozsiahlu oblasť patologických procesov a výskytu vo forme ložísk v rôznych častiach nervového systému. Dynamika postupu zmien je často veľmi individuálna a medzi najčastejšie príznaky patria:

  • zhoršená koordinácia pohybov,
  • svalová slabosť,
  • poruchy zraku a reči,
  • zmyslová porucha,
  • chronická únava,
  • syndrómy akútnej bolesti.

Jeden z najčastejších variantov roztrúsenej sklerózy sa prejavuje vo forme tzv. relapsy – teda náhle zhoršenie symptómov, po ktorých nasledujú obdobia stabilizácie ochorenia (trvajúce aj niekoľko mesiacov alebo rokov).

Reumatoidná artritída

Reumatoidná artritída (RA) je jedným z najčastejších systémových ochorení a postihuje až 1,5 % poľskej populácie. Toto reumatické ochorenie je známe aj ako artritída alebo chronický progresívny reumatizmus. Ide o systémové ochorenie spojivového tkaniva, ktoré sa klinicky prejavuje ako chronická artritída. Rovnako ako pri roztrúsenej skleróze, RA má obdobia remisie a exacerbácie.

Totoautoimunitné ochoreniesa zvyčajne vyvíja pomaly a je sprevádzané všeobecnými príznakmi podobnými bežnému prechladnutiu (pocit slabosti, horúčka nízkeho stupňa, bolesť svalov, strata chuti do jedla a strata hmotnosti ). V ďalších, typickejších štádiách RA sú:

  • bolesť a stuhnutosť kĺbov,
  • symetrický opuch,
  • citlivosť kĺbov na tlak,
  • obmedzenie mobility.

Toto ochorenie nepostihuje len kĺby, ale postihuje aj iné orgány. Neliečená forma RA sa môže prejaviť tzv reumatoidné uzliny, ako aj výrazne vyššia pravdepodobnosť aterosklerózy, ischémie, mŕtvice a srdcového infarktu.

Systémový lupus erythematosus

Lupus je systémové ochorenie spojivového tkaniva vyplývajúce z porúch imunitného systému. Zmeny vyplývajúce z ochorenia môžu postihnúť prakticky akékoľvek tkanivo v tele, hoci najčastejšie postihujú kožu, obličky alebo kĺby.

U ľudí, ktorí sú geneticky náchylní ochorieť, sa môžu prejaviť symptómy ochorenia po pôsobení niektorých faktorov prostredia – liekov,UV žiarenie, infekcie retrovírusmi, hormonálne faktory.

Lupus je asi 10-krát častejší u žien, čo by mohlo súvisieť s kolísaním hladiny hormónov, ako je estrogén a prolaktín, v nasledujúcich životných cykloch. Jedným z najcharakteristickejších príznakov systémového lupusu je erytém na tvári v tvare motýľa.

Tento typ začervenania môže byť chronický, často sprevádzaný eróziou úst alebo nosa. Tieto lézie sú obzvlášť citlivé na slnečné žiarenie, ktoré zhoršuje symptómy. Medzi ďalšie príznaky, ktoré pociťuje väčšina pacientov, patria:

  • chronická bolesť kĺbov,
  • cestovné bolesti svalov,
  • ischemické vredy kože,
  • syndróm suchého oka,
  • opakujúce sa pľúcne infekcie,
  • nešpecifická bolesť brucha

Kvôli komplexu mnohých systémových symptómov je lupus ťažké odlíšiť od iných ochorení spojivového tkaniva a vyžaduje si starostlivú diagnostiku.

Hashimotova choroba

Hashimotova choroba je chronická lymfocytová tyreoiditída a najčastejšia príčina primárnej hypotyreózy. Pod vplyvom autoimunitných porúch dochádza k postupnej fibróze a atrofii štítnej žľazy a môže dôjsť aj k inhibícii správnej sekrécie hormónov štítnej žľazy

Tento stav sa môže zákerne vyvinúť v mladom veku a postupne sa zhoršovať symptómy. Ťažká hypotyreóza môže mať za následok srdcové ochorenie a dokonca aj kómu. Počiatočné príznaky, ktoré môžu naznačovať vývoj Hashimotovej choroby, zahŕňajú:

  • príliš chladný pocit,
  • ospalosť,
  • zmeny nálad,
  • prírastok hmotnosti,
  • suchá pokožka a vlasy,
  • menštruačné poruchy alebo neplodnosť.

Rovnako ako v prípade systémového lupusu postihuje toto ochorenie niekoľkonásobne častejšie ženy a ľudí trpiacich inými ochoreniami súvisiacimi s autoimunitou

Psoriáza

Psoriáza je chronické ochorenie s charakteristickým prejavom kožných lézií. Často sa zamieňa s atopickou dermatitídou. Psoriatické lézie sa najčastejšie objavujú okolo lakťov a kolien, krížovej kosti alebo zadku, na temene hlavy a na koži nôh a rúk.

Majú podobu okrúhlych červenohnedých škvŕn, ktoré sa niekedy v dôsledku nadmernej keratinizácie chorej epidermy pokrývajú sivastou „šupinou“. Závažnosť ochorenia sa môže výrazne líšiť, no v ťažších prípadoch je spojená s ťažko sa hojacimi kožnými exsudátmi alebo komplikáciami v podobe zápalu.kĺby.

Liečba autoimunitných ochorení

Žiaľ, drvivá väčšina autoimunitných ochorení má chronický charakter a spôsoby ich konečného vyliečenia nie sú známe. Terapie sa najčastejšie používajú na zmiernenie pretrvávajúcich symptómov, bolesti a akútnych relapsov.

Určitým spôsobom teda manipuluje reakciu imunitného systému tela, pričom zachováva schopnosť pacienta bojovať s chorobami, s ktorými sa môže denne stretnúť.

Tradičné možnosti liečby môžu zahŕňať imunosupresíva na zníženie celkovej imunitnej odpovede a zápalu, vrátane nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) a glukokortikoidov.

V terapii sa často využívajú aj vitamínové či hormonálne doplnky, ktoré telu dodajú zložky chýbajúce pre vznik ochorenia (inzulín, vitamín B12, hormón štítnej žľazy a pod.). V modernej medicíne sa veľké nádeje spájajú s tzv cielené terapie, ktoré by boli špecifickejšie pre špecifické molekuly a menej škodlivé vedľajšie účinky.

Používajú napríklad monoklonálne protilátky, ktoré blokujú prozápalové cytokíny. Fyzioterapia je neoceniteľným doplnkom k liečbe autoimunitných ochorení postihujúcich kĺby a svaly (ako je RA alebo systémový lupus).

Kategórie:

Imunitný systém