Imunitná pamäť umožňuje nášmu imunitnému systému dobre sa vysporiadať s vírusmi a baktériami, ktoré v minulosti napadli naše telo. Vďaka nemu získavame imunitu voči predchádzajúcim infekciám. Jeho mechanizmy sú tiež základom účinnosti preventívneho očkovania. Ako vzniká imunitná pamäť? Aký je proces získania odolnosti voči chorobám po očkovaní?

Výraz„imunitná pamäť“popisuje schopnosť imunitného systému rýchlo rozpoznať antigén, potenciálne nebezpečnú látku. Týmto mechanizmom sa zisťuje prítomnosť potenciálne škodlivých votrelcov, ako sú patogénne vírusy a baktérie. Využitie imunitnej pamäte na boj proti mikróbom je možné len vtedy, ak už došlo k invázii rovnakého typu.

Keď bojujú s infekciou, špecializované bunky imunitného systému si pamätajú antigény mikróbov. Vďaka tomu ho telo dokáže efektívne poraziť pri ďalšom kontakte s patogénnym faktorom.

Imunitnú pamäť vytvára imunitný systém každého človeka počas jeho životnej histórie. Podnetmi, ktoré iniciujú jeho vývoj, sú situácie vystavenia rôznym faktorom potenciálne nebezpečným pre zdravie. Keď ich imunitný systém porazí, naučí sa rozpoznať hrozbu a primerane s ňou bojovať.

Základom mechanizmu účinku imunizácie je aj imunitná pamäť. V ich priebehu sa pacientovi podajú za kontrolovaných podmienok antigény vírusov alebo baktérií. Imunitný systém sa tak učí s týmito mikróbmi bojovať. V dôsledku očkovania získavame umelú imunitu, ktorá nás chráni pred nakazením sa špecifickými chorobami.

Názov „umelý“ vo vzťahu k imunite, ktorá vzniká po podaní vakcíny, sa vzťahuje na samotný proces podávania antigénu pacientovi. Imunologická pamäť dosiahnutá týmto spôsobom poskytuje nášmu telu „prirodzené“ spôsoby boja proti hrozbe.

Antigény a tvorba imunitnej pamäte

Antigény sú cudzie látky, ktoré stimulujú naše imunitné bunky k produkciišpecifické protilátky proti nim. Tento názov zahŕňa glykoproteíny, ktoré sú schopné viazať sa na nebezpečné molekuly.

Rozpoznanie špecifických nebezpečných látok imunitným systémom je mimoriadne dôležité. Tento proces umožňuje rozlíšiť cudzie bunky od tých, ktoré tvoria naše telá. Týmto spôsobom sa imunitné bunky dozvedia, že do tela napadol vírus alebo baktéria.

T lymfocyty a B lymfocyty majú schopnosť rozpoznať predtým známe antigény. Vďaka tomu ich dokážu zneškodniť rýchlym a účinným spôsobom. Aktivita týchto buniek je základom fungovania imunitnej pamäte.

Zapamätanie si informácií imunitným systémom

Infekcia spúšťa primárnu imunitnú odpoveď na boj proti príčine ochorenia. Keď je mikrobiálna invázia prekonaná, telo sa zotaví, ale informácia o tejto udalosti zostáva v imunitnej pamäti.

Špecializované bunky, pamäťové lymfocyty, zostávajú v našom tele pripravené odraziť nepriateľa, ktorého už poznáme. Pri opätovnej infekcii reagujú rýchlo a efektívne. Vďaka tomu môžu zabrániť rozvoju zdravotného stavu.

Tvorba imunitnej pamäte na bunkovej úrovni

Pamäťové B lymfocyty sú bunky imunitného systému so schopnosťou rozpoznávať antigény. Prezentujú ich vo forme špeciálnych peptidových komplexov, susediacich lymfocytov T. To vedie k aktivácii týchto buniek a ich rýchlej proliferácii. Tento proces je známy ako primárna imunitná odpoveď.

Po porážke infekcie sú aktívne bojujúce bunky zapojené do primárnej imunitnej odpovede eliminované. Zostávajú však malé množstvá protilátok vytvorených v reakcii na ohrozujúce antigény. Sú prvkom imunitnej pamäte a hrajú dôležitú úlohu v obrannom mechanizme v prípade následných infekcií toho istého mikroorganizmu.

Okrem protilátok zostáva v tele malý počet pamäťových T a B buniek. Sú bunkovým prvkom imunitnej pamäte. Pokračujú po infekcii v našom tele a zostávajú v stave pokoja. V prípade ďalšieho stretnutia s už známym narušiteľom sú schopní okamžite reagovať. Vďaka tomu ho dokážu eliminovať skôr, ako sa začne chorobný proces.

Pamäťové bunky majú dlhú životnosť. Zostávajú v tele aj niekoľko desiatok rokov po infekcii a zabezpečujú imunitu voči chorobe.

B lymfocyty a imunitná pamäť

Miestom dozrievania B lymfocytov je kostná dreň a lymfatické uzliny. Potom sa tieto bunky presunú do lymfatických uzlín a sleziny. Zohrávajú úlohu prekurzorov plazmocytov, ktorých úlohou je produkovať protilátky. Niektoré z týchto glykoproteínov, ktoré zostali po infekciách, tvoria súčasť imunitnej pamäte.

Po rozmnožení sa B lymfocyty diferencujú na plazmu a pamäť. Posledne menované sú jednou z bunkových zložiek imunitnej pamäte.

T lymfocyty a imunitná pamäť

T bunky dozrievajú v týmuse a potom putujú do lymfatických uzlín a sleziny. Sú zodpovedné za vyvolanie imunitnej odpovede bunkového typu. Ich povrch je pokrytý imunoglobulínovými receptormi, ktoré pôsobia ako protilátky viažuce antigén.

T lymfocyty sa v priebehu infekcie množia a potom sa diferencujú na cytotoxické a pamäťové. Posledný typ je dôležitým prvkom bunkovej imunitnej pamäte. Pamäťové T bunky uchovávajú informácie o známom antigéne roky po ochorení.

Prirodzene získaná aktívna imunita

Prirodzene získaná aktívna imunita sa vytvára v dôsledku vystavenia inváznemu mikroorganizmu. Vzniká po prekonaní bakteriálnych a vírusových infekcií

V dôsledku pôsobenia patogénu sa na začiatku vyvinie primárna imunitná odpoveď. Tento proces v konečnom dôsledku vedie k rozvoju imunitnej pamäte mikroorganizmu, ktorý spustil imunitnú odpoveď. Je to prirodzený proces nášho tela, ktorý sa vyzbrojuje do ďalšieho boja proti patogénnym vírusom a baktériám.

Mnohé poruchy imunitného systému môžu negatívne ovplyvniť tvorbu získanej aktívnej imunity. Môžeme tu uviesť získanú alebo vrodenú imunodeficienciu. Tento proces narúša aj užívanie imunosupresívnych liekov.

Umelo získaná aktívna imunita

Umelo získaná aktívna imunita je navodená imunizáciou. Počas nich sa pacientovi podáva špeciálne pripravený antigén vhodného mikroorganizmu. Vakcína tak stimuluje primárnu odpoveď na antigén bez toho, aby spôsobovala symptómy ochorenia. V konečnom dôsledku jeho prijatie vedie k rozvoju imunologickej pamäte týkajúcej sa konkrétneho mikroorganizmu.

Účinnosť očkovania je založená na napodobňovaní prirodzených infekcií. Vďaka tomuto mechanizmu sa dosiahne rozvoj alebo posilnenie odolnosti tela voči patogénu. Výsledná imunitná pamäť je podobná ktorejobjavuje sa ako výsledok prvého kontaktu so skutočnou hrozbou, ktorou je baktéria alebo vírus.

Účelom očkovania je, aby pacient získal aktívnu umelú imunitu. Jeho získanie chráni pred vážnymi chorobami.

Najdôležitejšou zložkou všetkých vakcín sú antigény. Môžu to byť vírusy, baktérie alebo ich produkty, ako sú toxíny, polysacharidy alebo proteíny. Kontakt s týmito látkami umožňuje vytvorenie imunologickej pamäte týkajúcej sa patogénneho mikroorganizmu.

Antigény vo vakcínach môžu byť vo forme:

  • živé oslabené mikróby,
  • zabité alebo inaktivované mikróby,
  • rozbité mikroorganizmy alebo ich fragmenty,
  • purifikované mikrobiálne proteíny,
  • rekombinantné geneticky upravené proteíny,
  • purifikované polysacharidy,
  • bakteriálne toxíny.

Vakcíny obsahujúce živé, oslabené mikroorganizmy spôsobujú v tele silnú reakciu. Po ich podaní je možná odolnosť voči chorobám už po jednorazovej dávke. Zvyčajne je však ich príjem spojený so závažnejšími vedľajšími účinkami ako iné typy očkovania.

Iné typy vakcín, ktoré obsahujú mŕtve organizmy alebo ich zložky, poskytujú imunitu po niekoľkých dávkach vo vhodných intervaloch.

Zavedenie antigénu do tela stimuluje imunitné bunky, aby proti nemu produkovali vhodné protilátky. V dôsledku obranných procesov vznikajú aj imunitné pamäťové bunky. Vďaka nim je možný dlhodobý efekt preventívneho očkovania

Bezpečnosť získania imunitnej pamäte prostredníctvom očkovania

Imunita získaná proti infekčným chorobám, získaná preventívnym očkovaním, je podobná imunite vznikajúcej po infekcii. Tieto dva spôsoby formovania imunitnej pamäte sú založené na rovnakých prirodzených mechanizmoch imunitných odpovedí nášho tela.

Imunitná imunita získaná očkovaním sa označuje ako „umelá“. Tento názov však označuje metódu kontrolovaného kontaktu so samotným antigénom. Metódy narábania s mikróbmi, ktoré sme sa naučili v tomto procese, sú pre naše telá úplne „prirodzené“.

„Prirodzená“ imunita sa získava infekciami, ktoré sú často nebezpečné. Ochorenie na infekčné ochorenie je niekedy spojené aj s vážnymi komplikáciami. Vedľajšie účinky vyskytujúce sa v dôsledku rutinného očkovania sú vo veľkej väčšine prípadovmierne.

Vážne komplikácie sú extrémne zriedkavé. Formovanie imunitnej pamäte podaním vakcíny je preto oveľa bezpečnejšie ako jej získanie „prirodzenou“ infekciou.

  • Od čoho závisí imunita tela?
  • Odolnosť – ako ju posilniť
  • Imunita - 9 spôsobov, ako posilniť imunitu organizmu
  • Imunita - 22 spôsobov, ako posilniť imunitu organizmu

Kategórie:

Imunitný systém