Séria, ktorej dej sa odohráva v nemocnici, má preventívnu hodnotu. Vykazujú dobré komunikačné vzorce medzi lekárom a pacientom. Diváci sa dozvedia o problémoch lekárov aj o ich každodenných starostiach, čo skracuje vzdialenosť medzi stranami. Aký je fenomén vysokej sledovanosti seriálov s lekármi v hlavnej úlohe?
Filmy s dianím v lekárskej komunite existujú v televíznom programe už dlho. Ale už niekoľko rokov sa seriály s medicínou na pozadí stali hitmi, ktoré sledujú milióny ľudí. Odkiaľ pochádza tento úspech lekárskeho seriálu a čo si o ňom myslia lekári, pýtame sa psychologičky Noemi Gellerovej.
Čo nás fascinuje na lekárskych seriáloch?
NOEMI GELLER: Priblížiť sa k lekárskej profesii je lákavé, pretože je to jedna z tých, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva – chirurgov, sudcov či pilotov nevidíme denne v ich operačných sálach, súdnych sieňach či kokpitoch. Podľa typológie archetypov možno toto povolanie do istej miery pripísať archetypu Kúzelníka. Kúzelník má tajné znalosti, zdá sa všemocný, používa experimentálne, neschematické metódy pôsobenia – ako lekár. V našej dobe má medicína sama božské možnosti: nakukne do bunky, dešifruje ľudský genotyp. Lekárske série zároveň demytologizujú lekárske povolanie. Patria do morálneho žánru, hovoria o medziľudských vzťahoch v rámci lekárskeho tímu, o osobnom živote. V západnom spoločenskom vnímaní je lekárska profesia považovaná za prestížnu. Ide o majetných ľudí obklopených atribútmi vysokého spoločenského postavenia – to však nie je prípad lekárskych seriálov. Nechýbajú luxusné autá, pohodlné miesta, kde trávia dovolenku a drahé koníčky. Lekári sú nám blízki ľudia, robia chyby, sú niekedy nešťastní a podľahnú emóciám. A pre diváka je to zaujímavé - prestížne povolanie sa redukuje na nelekárske a neprofesionálne situácie, obraz lekára je mytologizovaný a zvyknutý, čo uľahčuje stotožnenie sa s ním.
Divák môže vidieť vzťah lekára a pacienta. Možno je to pre neho atraktívna testovacia plocha - ako by mala vyzerať?
N.G .: V Poľsku stále platí autoritatívny model, aspoň vo verejnom zdravotníctve. Lekári si vytvárajú odstup, oddeľujú sa odbornými znalosťami a terminológiou. V zahraničných seriálocha v našom „V dobrom aj v zlom“ sa táto vzdialenosť skracuje. Je tu priestor na úprimný a jasný rozhovor. Nevidíme lekárov pracovať od svitu do mrku na ďalšej povinnosti, drsných, dovoľujúcich si ironické a cynické komentáre, ale úplne oddaných pacientovi, majúc naňho čas. Tento hladký a vyleštený obraz, na rozdiel od skutočného života, nám robí príjemné ho sledovať a snívať o tom, že sa k nemu takto správame. Ako každá rozprávka nám dáva šancu zažiť niečo nedostupné v reálnom živote. Niekedy je začiatkom zmeny práve takáto túžba – lekár, ktorý rozhovor prestrihne na pacientove otázky o jeho chorobe a povie: „To nie je lesná hora!“ Je opakom toho, čo poznáme zo seriálu. Začíname chápať, že to tak nemusí byť – a často sa snažíme postulovať partnerský vzťah medzi lekárom a pacientom prostredníctvom rokovaní alebo kategorických požiadaviek.
Lekárom je ťažké oznámiť bolestivé správy
N.G .: Bola vytvorená dizertačná práca, autor z ktorých sa uvádzalo, že medicínske série môžu byť dobrým návodom, ako naučiť lekárov komunikovať zložité informácie pacientovi a jeho rodine. Vzťahy v nich zobrazené sú partnerské a korektné. Pacientovi je predložená alternatíva k tej či onej liečbe, zostáva mu konečné rozhodnutie, napríklad o operácii, jasne sa vysvetlí postup, čas na rozmyslenie
Séria je tiež akýmsi návodom na kolektívnu prácu: nedosiahnuteľný ideál, v živote nie príliš skutočný. N.G .: Práca na nemocničnom oddelení je ideálnym príkladom tímovej práce – úspech individualizmu spočíva v dobre fungujúcom kolektivizme. Ide o situácie, keď pod časovým tlakom skupina ľudí splní úlohu a je autorom úspechu. V Poľsku je takáto tímová práca v zárodku. Skutočnosť, že existujú školenia zaoberajúce sa takouto problematikou, ukazuje, aké dôležité je naučiť sa jej pravidlá. Veľmi dobre je to zachytené v lekárskych sériách. Úspech pacientovho blahobytu a úspešného chirurgického zákroku závisí od konania mnohých ľudí. Keď v prospech pacienta lekári medzi sebou dohadujú napríklad poradie niektorých úkonov, nechýbajú ani návody, ako spolu vychádzať v práci, ako sa vysporiadať s nejednotnosťou
Slúži séria akousi katarziou tým, že sa zaoberá náročnými a konečnými témami?
N.G.: V skutočnosti takto skrotíme existenciálne obsahy a očistíme sa od ťažkých emócií. Možno prezentované histórie pacientov a rodín, postoje a reakcie lekárov slúžia aj na pohľad na vlastný život. Často sa v nich prejavuje metamorfóza, ktorou prechádza rodina, pacient alebo jeho lekár v dôsledku krízy vyplývajúcej z choroby. Ľudiana chvíľu sa zastavia, zamyslia sa, prehodnotia súčasný systém hodnôt a hierarchiu priorít. Každý deň nie sme blízko k finálnej téme, počúvame o rôznych prípadoch, no nesledujeme ich, nespájame sa s osudmi postáv ako v seriáli, preto sa tak silno zapájajú.
Na rozdiel od rutinnej, predvídateľnej reality chceme zmenu, chceme, aby sa niečo stalo. A v týchto sériách je veľký prísľub dynamiky, napätia a prekvapenia.
N.G .: Lekárske série vytvárajú veľmi vysokú hladinu adrenalínu: „Chirurgovia“, „ER“ alebo „Dr. House“ sú spojené so silnými emóciami. Sledujeme, ako pod časovým tlakom padne rozhodnutie, od ktorého závisí život pacienta, a dôvera je skúšaná. Z rovnakého dôvodu sú obľúbené aj krimiseriály a tie o pilotoch typu „Catastrophes in the Sky“ – nejde o nič iné ako o napínavý triler. Súvisí to zrejme s typom osobnosti T (vyznačuje sa chuťou riskovať, vyhľadávaním silných podnetov a vzrušením zo vzrušenia) – niektorí z nás vyhľadávajú situácie, ktoré spúšťajú adrenalín. Medicínsky seriál by bol niekde na konci svojich „spúšťačov“, no vnímavosť divákov je iná, nie každý dokáže sledovať katastrofy na oblohe a krvavé operácie.
Je vzdelávací aspekt seriálu pre diváka dôležitý?
N.G .: Viac ako 30 krajín sveta má svoj originálny seriál „Nemocnice na periférii“, ktorý dokazuje univerzálnosť témy a atraktívnosť jej vrstiev – z medicínskeho aj morálneho hľadiska. Tieto seriály sa často venujú aktuálnym témam, stávajú sa súčasťou diskurzu napríklad o interrupciách a pod. Mnohí diváci nepoznajú terminológiu, ktorá sa v nich používa, no zároveň si zo sledovania lekárskej prehliadky neodnášajú skutočné poznatky. série, zoznámia sa s ňou. Dbať na skutočnosť a vecnú správnosť je u nich štandardom. Vďaka internetu rastie medicínske povedomie pacientov, vedia veľa o svojich chorobách. V sérii sledujú proces: od symptómov cez diagnostiku až po liečbu – to im dáva lepší prehľad. Podieľajú sa na niečom, čo ako pacienti nemajú šancu zúčastniť sa – na stanovení diagnózy.
Aké ďalšie vlastnosti týchto seriálov môžu byť pre diváka atraktívne?
N.G .: Mnohé epizódy majú šťastný koniec. V každom prípade, úspešné konce sú bežnejšie ako katastrofy. Lekárska séria do určitej miery ilustruje koncept spravodlivého sveta: dobrí ľudia stretávajú dobré veci, zlí ľudia zlé. Vzťahuje sa na pacientov alebo sa to deje súkromne lekárom – preto tie šťastné milostné nitky respsociálne v sociálnej vrstve seriálov.
"Dr. House" - absolútny hit - je to fenomén sám o sebe?
◗N.G.: Neexistuje žiadny iný hrdina ako tento: drzý, sarkastický, odporujúci všetkým ideálom praktizovania medicíny v iných sériách. Experimentuje, prekračuje normy takmer bez hraníc a robí len kontroverzné veci. Zároveň je brilantný, vtipný a vtipný, zároveň si potrpí na ľudský nadhľad, klame, mýli sa, je komplikovaný a nejednoznačný. Jeho postava je pútavá a fascinujúca intelektom, dialógmi, ostrými replikami a polemikami – je známe, že ide o improvizácie samotného herca. Každá epizóda je navyše záhadou, intelektuálnym rébusom vo vzorci detektívky, a preto je taká návyková. Hugh Laurie sa údajne dostal z depresie vďaka svojej úlohe v seriáli, čo treba pripísať zásluhám medicínskeho seriálu.
Bude to pre vás užitočné"V dobrom aj v zlom" z kuchyne
Máme stálu lekársku konzultantku Katarzynu Borycku-Kiciak (špecializácia chirurgia), ktorá dohliada na vecnú správnosť epizód v štádiu scenára a vo veľkej miere aj v štádiu realizácie. Máme tiež skupinu priateľských odborníkov v špecifických oblastiach. Námety na témy prináša sám život, scenáristi a naše odborné zázemie. Máme tri ideologické predpoklady: prinášať nádej, plniť sny a inšpirovať. Nemocnica v Leśnej Góre je stelesnením sna o ideálnej nemocnici, rozprávané príbehy dávajú nádej a postavy sa snažia byť stále lepšími ľuďmi. Naši lekári sú ušľachtilí, bojujú proti nepriazni každého pacienta, ku každému pacientovi sa lieči subjektívne - Katarzyna Golenia, redaktorka seriálu
mesačník "Zdrowie"