V každom vzťahu partneri hrajú svoju vlastnú hru. Dokonca aj niekoľko. Väčšina slúži na narušenie rutiny manželského života. Niektoré však hlboko zraňujú, vyvolávajú pasívnu agresiu, vedú k zrade či rozchodu. Kedy ich zastaviť?

Celý náš život je založený na hre. Každý deň si dávame rôzne masky: doma, v práci, medzi priateľmi. Radi sa hráme so svojimi príbuznými, pretože v týchto vzťahoch si dovolíme viac ako s cudzími ľuďmi. Nielen to, zvyčajne si ako partneri vyberáme ľudí, ktorí hrajú rovnakú hru.

Manželské hry: čo hrajú ľudia vo vzťahoch?

Pravidlom každej hry je neautentickosť. Niektorí z nás majú tendenciu hrať sa v rôznych situáciách, pretože sa napríklad nechceme pred partnerom odhaliť, odhaliť svoje slabosti a utekať pred intimitou. Väčšinou má hra cieľ – chceme ovplyvniť partnera a dostať to, čo nemôžeme povedať priamo. Môže sa to týkať ktorejkoľvek sféry vzťahu: emocionálnej, materiálnej, sexuálnej, rozdelenia povinností, postavenia vo vzťahu. Hráme, aby sme napríklad získali záujem druhej strany, vzbudili u nej sympatie či rešpekt. Stáva sa, že keď hráme, chceme sa vyhnúť zodpovednosti za to, čo sa deje vo vzťahu alebo za naše vlastné životné voľby. Hru môžeme použiť ako nástroj na vyjadrenie hnevu, pohŕdania, kritiky. Niekedy sa hra používa aj na prelomenie monotónnosti vo vzťahu, pričom sa vnáša napätie ako náhrada za city.

Prečo sa radi hráme? Nechceme sa partnerovi otvárať, úprimne sa rozprávať o svojich potrebách, preberať zodpovednosť za vzťah. Niekedy hra slúži na „ospravedlnenie“ našich negatívnych pocitov (pohŕdanie, hnev). Môže to byť aj stratégia na získanie niečoho, o čo nechceme partnera priamo žiadať. Hra je tiež spôsob, ako sa sústrediť na seba, ale aj ako vyplniť prázdnotu.

Manželské hry: vedomé alebo nie

V závislosti od toho, čo chceme dosiahnuť, môžeme hru hrať vedome, napríklad tým, že sa žena vydá z rozumu, chce si zabezpečiť blaho pre seba a svoju rodinu. Často nás však poháňajú nevedomé obavy a potreby, ktoré môžu mať korene v predchádzajúcich rodinných vzťahoch. Napríklad, ak mala žena neustále nespokojnú matku, snažila sa jej vyhovieť a hľadala jej pochvalu, vtedy vstúpila do vzťahu ako osoba s deficitom uznania, a tak hrá podobnú hru s partnerom – chce sa páčiť ho, aby to dopĺňaldeficitu. To sa však zrejme nestane, pretože si nevedomky vyberá za partnera inkarnáciu svojej nespokojnej matky.

Manželské hry sú dedičstvom po rodičoch

Podľa Erica Berna, autora knihy „What People Play“, sa komunikačné stratégie učíme z rodinného domu. Pozorovaním vzťahov rodičov máme tendenciu kopírovať ich správanie. Tieto vzorce prenášame na naše deti, hoci intenzita hier sa môže z generácie na generáciu meniť. Keď sa vo vzťahu stretnú dva rodinné modely, najmä tie extrémne, používame rôzne nástroje a hry, aby bol náš vzťah podobný vzťahu našich rodičov. Aj keď je náš partner diametrálne odlišný od ideálu, stále sa mu snažíme „vyrovnať“. Na tomto poli sa odohráva pravidelná bitka. Často neberieme do úvahy fakt, že keď vstupujeme do vzťahu s inou osobou, ktorá má svoje potreby, túžby, predstavy o svete, musíme si vytvoriť spoločný nový vzor, ​​a nie ťahať povraz jeden druhým smerom. , pretože lano sa skôr či neskôr pretrhne

Stojí za to vedieť

Pri hraní preberáme rolu Obete, Záchrancu alebo Stalkera (podľa Stephena Karpmana). Podľa situácie si vedome alebo nevedome vyberáme jednu z rolí. Počas hry sa však môžu meniť. Napríklad sa môže ukázať, že Záchranca sa stane Obeťou a Obeť prenasledovateľom.

  • Obeť – ľahko ovplyvniteľná. Sťažuje sa na svoj osud, cíti sa použitá a ignorovaná. Z postoja bezmocného človeka čerpá veľa výhod, ako je pozornosť a súcit iných.
  • Plavčík - pomáha druhým, zbavuje ich povinností. Táto podpora však nie je nezáujem - chce potvrdiť, že je potrebná. Počíta s vďačnosťou, ale ak nepríde, príde frustrácia.
  • Stalker – myslí si, že je lepší ako ostatní. Využíva príležitosti a ľudí. Násilím alebo manipuláciou ich núti počítať s ním. Kritizuje, ponižuje, zosmiešňuje, zraňuje.

Manželské hry: víťazi a porazení

Keď s tým všetci účastníci hry súhlasia, necítia sa zmanipulovaní alebo vykorisťovaní – všetci sú víťazmi. Každá strana dostane to, čo očakáva – potom je hra ako zmluva. Často sú však hry založené na manipulácii, citovom vydieraní, ponižovaní, potom zraňujú vnútorný stav a vedú k uvoľneniu vzťahu. Samotná forma komunikácie medzi partnermi môže byť neúspechom. Ak sa partneri nevedia spolu rozprávať, vstupujú do slovných šarvátok, obaja zlyhávajú, pretože ani jeden z nich nerieši ich problémy. Ak hráme naozaj ťažkú ​​hru – nie nevyhnutne v násilných vzťahoch – potom musia byť dvaja porazení.

Takimpríkladom môžu byť pokojné dni, ktoré sú formou úniku, uzatvárania sa. Ak partneri nedokážu konflikt otvorene vyriešiť, situácia doma sa vyostrí, nastúpi hnev a utrpenie. Takáto pasívna agresia môže viesť k ľahostajnosti voči sebe samému a odtiaľ je už len krôčik k rozchodu. Zdá sa, že ženy často víťazia v hrách v sexuálnej sfére, ktoré sú ich doménou. Cítia, že vyhrávajú, keď si kladú podmienky, no z dlhodobého hľadiska sú skôr porazení, keďže zmanipulovaný a potrestaný partner si môže „zabezpečiť“ sex inde, alebo zo vzťahu vycúvať, pretože v ňom nie je šťastný.

V hrách, kde jedna zo strán (alebo obe) používa dieťa, môžu prehrať traja ľudia. Dieťa sa stáva nástrojom v hre, ale aj samo prijíma údery.

Manželské hry: kedy prestať?

Stojí za to opustiť hry, najmä tie, ktoré nám spôsobujú problémy a robia z nás obaja porazení – či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Kľúčom k tomu je uvedomiť si, že hru vôbec hráme, čo to je a na čo slúži. Napríklad, ak žena používa citové vydieranie, keď muž chodí s kamarátmi, potom často na vypadnutie z hry stačí úprimný rozhovor, odhaľujúci jeho pocity a potreby. Ak má však žena veľa emocionálnej záťaže – napríklad sa jej rodičia rozviedli, a preto má narušený pocit bezpečia, alebo ju napríklad bývalý partner podviedol – potom ak jej súčasný muž odíde z domu, zareaguje panikou.

V takejto situácii môže byť potrebná pomoc psychológa. Keď sa jedna hra skončí, môže sa začať ďalšia. Takéto hry sa dajú hrať celý život. Rozchod s partnerom navyše neznamená, že sa v ďalšom vzťahu nebudeme na nič hrať. Práve naopak – je takmer zárukou, že vzor zduplikujeme. Nedostatok komunikácie je prvou základnou hrou, ktorá vedie k zmätku a nadmernému výkladu. Vzťahy sa nedajú napraviť bez úprimných rozhovorov. Preto, keď spoznáme, že sa nás partner snaží vtiahnuť do hry, provokuje nás známym spôsobom, nemali by sme hrať. Je lepšie sa opýtať priamo, čo tým myslí. Čestnosť vylučuje hru.

Bude to pre vás užitočné

Najpopulárnejšie manželské hry

Čo hráme najviac? Repertoár manželských hier je bohatý. Ženy sú skúsenejšie hráčky, no do výšin sa dokážu povzniesť aj muži.

"AK NIE VY …"- je obľúbená hra ľudí, ktorí sa boja prevziať zodpovednosť za svoj život. Často postihuje páry, kde muž zarába peniaze a manželka sa stará o dom a býva v ňomtieň môjho manžela. Partnerovi teda pripomenie, že práve kvôli nemu nerobí kariéru. Cíti sa vinný a snaží sa jej túto situáciu kompenzovať. Má spokojnosť.

"SI ŠŤASTNÝ"- je hra, ktorú hrajú muži, ktorí sa cítia nepríjemne s vynaliezavosťou a ženskými ambíciami. Kritizáciou alebo ponižovaním manželky manžel maskuje nízke sebavedomie a snaží sa znížiť svoje napätie. Zo žiarlivosti to „zasiahne“ jej sebavedomie.

"HAPPY"- v tejto hre manželka preberá všetky domáce práce a dokonca si pýta viac. Snaží sa potešiť celú rodinu. Navyše toleruje náladu svojho manžela, ktorý jej prácu z času na čas kritizuje. V dôsledku vyčerpania však žena v určitom okamihu zlyhá, prestane sa o seba starať, začne sa sťažovať na svoje zdravie.

"ZMENÍM ŤA"- hra spočíva v tom, že jedna osoba chce zmeniť druhú. Žena s tým, že „vychováva manžela“, automaticky vstupuje do roly dospelého človeka, je jeho matkou. Kto vyhrá? Skôr by to bolo ako vo vtipe: žena si myslí, že muž sa po svadbe zmení, a on nie; muž si myslí, že žena sa nezmení a ona sa zmení.

"TEPLÉ A STUDENÉ"- nástrojmi v tejto hre sú sex a erotika. Po prvé, žena odmieta mať sex s mužom. Keď sa k nej snaží priblížiť, ona sa náklonnosti zámerne vyhýba a hovorí, že mu ide len o jedno. Keď sa muž vzdá, žena ho začne provokovať, napríklad sexi outfitom, v ktorom sa promenáduje po dome. Keď to skúsi znova, opäť ho odmietne. Muž to predsa nevydrží. Hra sa zvyčajne končí zradou.

"GUESS-GUESS"- v tejto hre by jedna strana chcela, aby druhá čítala ich myšlienky a túžby. Keď to tak nie je, vznikajú sťažnosti, napríklad manželka je nešťastná, že nedostáva kvety, nepočuje komplimenty a podobne. Keď manžel hneď opraví chybu, dostane komentár: „To sa neráta. ! Malo to byť spontánne!" Zlepšenie však nezaručujú ani spontánne pokusy potešiť partnera. Finále hry? Ak manžel nie je schopný uspokojiť potreby svojej ženy, nezaslúži si odmenu, akou je neha.

"HODNOTENIE PUBLIKA"- táto hra vyžaduje publikum. On a ona hovoria rodine alebo priateľom o rôznych situáciách, ktoré sa stali v ich vzťahu, a očakávajú, že budú mať pravdu.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Psychológia