Každý druhý Poliak ide k lekárovi s chorobami spôsobenými nervóznym životným štýlom. Stres sám o sebe nie je zlá vec. Ide o akúsi mobilizáciu organizmu, prvotný reflex „uteč alebo bojuj“, ktorý mal umožniť človeku prežiť za starých čias. Súčasnému človeku však stres viac škodí ako pomáha.
Problém je v tom, žestres , teda poplašný signál, spúšťali naši predkovia len zriedka, napríklad keď museli vyliezť na strom, aby unikli pred zvieraťom. Tento alarm používame oveľa častejšie
Stres spôsobujú všetky nové situácie, vrátane pozitívnych. Medzi hrozby teda patrí rozvod, prepustenie, napadnutie, ako aj svadba, výhra v lotérii, povýšenie. Je to aj deravý výčap, státie v zápche, nevrlá svokra, príliš hlasné rádio za stenou a auto idúce rovno na nás, choroba či nehoda.
Ak sú všaknervozitaalebo tréma, napríklad pred skúškou alebo rozhovorom so šéfom, užitočné, pretože nás mobilizujú do viac-menej doslovného boja a vďaka tomu myslíme a konáme efektívnejšie, takže častý alebo neustály stav pripravenosti odraziť útok nám viac škodí ako pomáha. Tento psychický stres oslabuje telo, čo vedie k mnohým chorobám, od psychosomatických chorôb až porakovinu .
Stres - hormonálny brainstorming
Stresová situácia (stresor) je pre telo skutočným šokom. V mozgu prebieha skutočná hormonálna búrka. Zvyšuje sa produkcia asi 30 neurotransmiterov (sú to hormóny zodpovedné za prenos signálov medzi nervovými bunkami), z ktorých každý hrá dôležitú úlohu pri príprave na súboj. Riadiace centrum hypotalamu vysiela impulzy do hypofýzy (malá žľaza tesne pod hypotalamom), ktorá okamžite začne uvoľňovať adrenokortikotropný hormón (ACTH). Tento hormón zase signalizuje nadobličkám, aby začali naplno produkovať bojové hormóny adrenalín, noradrenalín, kortizol a dopamín. Všetky pôsobia ako adrenalín a sú akýmsi dopingom ako adrenalín. Vyvolávajú eufóriu a mimoriadny príval energie
Teraz sa informácia o ohrození dostane rýchlosťou blesku do všetkých orgánov. Telo znižuje prísun krvi do tých orgánov, s ktorými nebude musieť bojovať. Plavidlá úzkekožu a hladké svaly. Na druhej strane sa rozširujú koronárne cievy, preto srdce silnejšie bije, stúpa krvný tlak. Keďže telo bude počas boja potrebovať viac paliva, zvýši sa aj hladina glukózy v krvi
Prehlbuje a zrýchľuje dýchanie, zlepšuje sluch a oči sa prispôsobujú pohľadu do diaľky. V prípade možnej infekcie sa v kostnej dreni a slezine hromadia leukocyty, ktoré, ak sa dostanú do tela, zničia mikróby. Zvýši sa aj počet krvných doštičiek, aby bolo možné rýchlejšie zastaviť akékoľvek krvácanie. Na druhej strane citlivosť na bolesť klesá, pretože jej pocit by len odvádzal pozornosť od toho, čo je dôležité: byť pripravený bojovať alebo utiecť.
Kedy bolí stres?
Alarmová reakcia tela nezanechá skazu, ak je krátkodobá, po ktorej nasleduje fáza odpočinku, počas ktorej sa obnoví sila a hladina bojových hormónov sa vráti do normálu. Hovoríme vtedy o dobrom strese, ktorý nás mobilizuje k činnosti, inšpiruje a zvyšuje našu efektivitu. Takýto stres vám umožňuje prekonať prekážky, prekonať ťažkosti a v prípade neúspechu to skúsiť znova. Často je sprevádzané chvením rúk a nôh, búšením srdca, potením, bolesťami brucha a hnačkou, ktoré po ústupe napätia zmiznú
Keď účinky stresora trvajú dlhšie, potom vstupujeme do imunitnej fázy. Bojové hormóny sú stále produkované s dvojnásobnou energiou, ale telo si zvykne, a hoci nervové vypätie zostáva, nepríjemné symptómy charakteristické pre poplachovú reakciu ustupujú.
Ak napätie včas neuvoľníme, stres prejde do ďalšej fázy – odzbrojenia a následne deštrukcie, ktorá je pre nás najnebezpečnejšia, pretože sťažuje až znemožňuje plnenie každodenných úloh, efektívna a tvorivá práca, zosúladenie všetkých domácich povinností. Navyše v nás vyvoláva pocit bezmocnosti pred mnohými životnými situáciami, strácame sebavedomie a zdravie. Vtedy je narušená rovnováha medzi spaľovaním zdrojov a možnosťou ich obnovy. Toto všetko systematicky vedie k vyčerpaniu organizmu.
Stres - individuálna reakcia
Častokrát tá istá situácia spôsobí u jedného človeka všetky známky stresu, zatiaľ čo na iného to neurobí dojem. Stres totiž nevyvoláva samotná (objektívna) situácia, ale dávame jej zmysel, či už pozitívny alebo negatívny. Napríklad: boli sme prepustení. Môžeme si povedať – je to dobré, tu ma podcenili a vďaka tomu, že sa to stalo, sa zmobilizujem, aby som našiel niečo zaujímavejšie a lepšie platené. Alebo myslieť inak – nebudem mať z čoho žiťSom nanič, inú prácu si teraz určite nenájdem.
Za vnímanie udalosti je zodpovedná naša osobnosť, výchova a životný štýl. Zvyčajne sú náchylnejší na stres netrpezliví, hanbliví ľudia, ktorí žijú v zhone, berú na seba príliš veľa povinností a idú za svojimi cieľmi za každú cenu. Stres vzniká aj zo životných konfliktov, stavov neistoty a potláčaných pocitov. Človek s komplexom sa stáva podráždeným, citlivejším na kritiku, je bezmocný voči okoliu, a preto vystresovaný.
Vedci tvrdia, že viac ako 80 % stresu, ktorý pociťujeme, nemá nič spoločné so skutočnými faktami, ale vyplýva len z čiernych scenárov, ktoré si vytvárame, alebo z nepríjemných situácií, ktoré si pamätáme, ktoré sa už stali. Kamarát nás sklamal, manžel povedal niečo nepríjemné. Namiesto toho, aby sme na to zabudli, stále vykopávame rany, navíjame špirálu. Keď dieťa príde neskoro zo školy, už si vieme predstaviť, že ho zrazilo auto
Ľudia, ktorí sú veselí, priateľskí a nerobia si veľa starostí, zvyknú dobre zvládať stres.