Hejt je jednanie človeka na internete plné nenávisti, pohŕdania a hnevu. Nenávisť môže byť namierená tak voči konkrétnej osobe, ako aj voči predstaviteľom daného národa, pohlavia, ľuďom s iným svetonázorom, než aký reprezentuje ten, ktorý hater predstavuje, stúpencom daného náboženstva či politickej skupiny, dokonca aj voči priateľom nenávidiacej osoby – komukoľvek sa môže stať terčom nenávisti. Aké sú príčiny nenávisti a ako sa s ňou vysporiadať, ak sa staneme jej obeťou?

Obsah:

  1. Dôvody nenávisti
  2. Dôsledky nenávisti
  3. Ako bojovať proti nenávisti?
  4. Trestná zodpovednosť za nenávisť

Hejt(„nenávisť“) z angličtiny znamená „nenávisť“ a toto slovo vystihuje jej šírenie na internete. Hejt sa môže prejaviť nielen slovom, ale aj grafikou (mémy, gif.webpy) či filmami – v posledných dvoch prípadoch je to, žiaľ, ľahšie zapamätateľné. Je však vhodné dodať, že obsah pridaný neprajníkmi nemá žiadnu vecnú hodnotu, ide len o obsah namierený proti danej osobe alebo skupine ľudí. Hoci, ako upozorňujú autori správy „Hate speech, contempt speech“1 , bolo by vhodnejšie hovoriť o „pohŕdaní“ namiesto „nenávisť“, pretože činy neprajníkov sú postavené na tejto emócii. Pohŕdanie vylučuje empatické reakcie a má tendenciu objektivizovať druhú osobu.

Výraz „nenávisť“ sa bežne používal na začiatku 21. storočia.

Poľskí neprajníci sú muž (muži tvoria 53 % neprajníkov) vo veku 16 až 24 rokov (až 73 % neprajníkov), ktorý má všeobecné stredoškolské vzdelanie (35 %). Každý piaty má vysokoškolské vzdelanie.Negatívne príspevky zverejňuje niekoľkokrát do týždňa. Takýto hater profil vytvorila agentúra SW Research Market and Opinion Research Agency na základe rozhovorov so skupinou vyše 6,5 tisíc ľudí. Používatelia internetu.

Ako často nenávidíme na internete? Na rozdiel od zdania sa ukazuje, že neprajníci nie sú vo väčšine. Hoci na niektorých webových stránkach tvoria 25 % všetkých používateľov, je to tak najmä v prípade veľkých a verejne dostupných fór venovaných politike, sociálnej traume a svetonázorovým otázkam. Na odborných portáloch venovaných napríklad konkrétnej záľube či problematike však klobúk takmer vôbec nenájdeme.

Páči sa mi topodľa údajov prezentovaných Univerzitou SWPS sa však každý štvrtý človek používajúci internet stal obeťou haterov a 11 % používateľov internetu priznáva, že niekedy nenávidia „na internete“2. Stojí za to pripomenúť, že nenávistný obsah potom zdieľa mnoho ďalších ľudí a každá negatívna správa, reakcia nás ovplyvňuje silnejšie ako pozitívne prvky.

Ako dokazuje vo svojej štúdii „Zlé je silnejšie ako dobré“3psychológ Roy F. Baumeister, každú negatívnu skúsenosť vnímame 5-krát silnejšie ako pozitívnu, napr. zažiť stratu 100 PLN oveľa silnejšie ako výhru rovnakej sumy. Niet divu, že nás nenávisť tak ovplyvňuje.

Dôvody nenávisti

Prečo nenávidíme internet? Dôvodov môže byť veľa:

1. Nenávisť … prináša úľavu

Švajčiarski vedci skúmali mozgy ľudí oklamaných v ekonomickej hre pomocou magnetickej rezonancie. Títo ľudia boli informovaní o možnosti potrestať podvodníka a na túto správu reagovalo … nucleus caudate, teda časť tzv. systém odmeňovania umiestnený v mozgu. Vidina vyfajčenia vinníka vyvolala u účastníkov silu, eufóriu, úľavu a pocit spravodlivosti. Naša myseľ reaguje rovnako, keď nenávidíme na internete - s tým vážnym rozdielom, že najčastejšie nám nenávidená osoba skutočne neublížila, a napr.: dovolila si mať na tému iný názor, vyzerať lepšie, mať viac peňazí.

2. Každý je schopný robiť zlo

Klobučník nemusí byť nevyhnutne zlý a empatický človek. Nie je nezvyčajné, že ľudia, ktorí by sa inak nazvali dobrom, konajú úplne inak, keď sa stanú účastníkmi určitej situácie. Najlepším potvrdením tejto tézy je experiment slávneho psychológa Philipa Zimbarda. Zúčastnilo sa na ňom 24 ľudí, ktorí boli starostlivo vybraní zo skupiny dobrovoľníkov, s vysokou mentálnou odolnosťou, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín: väzni a dozorcovia, pričom každý mal hrať svoju rolu. Účastníkov experimentu umiestnili do univerzitnej pivnice, ktorá mala pripomínať väzenie. „Väzni“ sa na druhý deň experimentu vzbúrili, na čo dozorcovia reagovali tak, že na nich nasmerovali oxid uhličitý z hasiaceho prístroja, vyzliekli ich a vyniesli im postele z ciel a „odsúdených“ rozdelili na viac a menej. privilegovaný. Experiment musel byť ukončený na šiesty deň. Špecifická situácia spôsobila, že „obyčajní“ ľudia sa zmenili na ľudí ochotných a kruto ubližujúcich druhým. To isté sa deje aj na internete – keď vidíme, že ostatní nenávidia, napríklad zdieľaním príspevku od nenávidenej osoby, pridáme sa k nim, napriek tomu, že izolovane od ostatnýchPoužívatelia internetu, sami by sme takýto obsah nevytvorili ani ho neposlali ďalej.

3. Anonymita a nepriamosť

Psychológ Steven Pinker dokazuje, že aj keď by sa to mohlo zdať inak, v skutočnosti čím sme modernejšia, tým menej inklinujeme k nenávisti – od biblických čias až po dnešok zaznamenávame neustály pokles násilia 4 . Až na to, že teraz máme internet – médium, ktoré umožňuje šírenie nenávistného obsahu rýchlo, no zároveň anonymne a nepriamo – nie „do očí“. Ťažko by ste známej osobnosti, ktorú ste stretli, povedali, že je hlúpa, no nie je problém zavesiť takýto text na internet. „V sieti“ môžeme byť aj anonymní – žiaľ, nenávisť obeť efektívne zasiahne, no obeť nebude vždy vedieť, že sme jej páchateľmi. Cítime sa nepotrestaní.

Poľský klobučník je zvyčajne človek vo veku do 24 rokov, žijúci na vidieku alebo v malom či stredne veľkom meste. Verejne činné osoby nenávidí veľmi ochotne.

4. Stereotypy a predsudky

Obeťou nenávisti môže byť konkrétny človek, ale aj skupiny ľudí, najčastejšie zástupcovia menšín. Nenávisť v Poľsku zažívajú predstavitelia národnostných a náboženských menšín (Židia, moslimovia, Ukrajinci, Rómovia), sexuálnych menšín, ľudia inej farby pleti ako bielej, ako aj utečenci. Stereotypy a predsudky vznikajú najčastejšie pri nedostatočných vedomostiach o danej téme, keď sa daný človek nikdy nestretol s predstaviteľom menšiny, ktorú nenávidí a z týchto dôvodov používa zjednodušené myšlienkové vzorce. Je poháňaný strachom z inakosti – náboženskej, kultúrnej, sexuálnej, ako aj pocitom ohrozenia a ujmy spôsobenej prítomnosťou „cudzích ľudí.“

5. Žiarlivosť

Nenávisť môže byť spôsobená aj žiarlivosťou, nespokojnosťou so svojou životnou situáciou a nepríjemnými zážitkami. Z tohto dôvodu sú nenávidené osobnosti verejného života, známe osobnosti, ale aj priatelia, ktorí dosiahli finančný úspech, majú zaujímavú prácu či úspešný súkromný život. Nenávisť je v takýchto prípadoch výsledkom frustrácie, nedostatku naplnenia v živote.

Dôsledky nenávisti

Hoci sa obyčajné pridanie nenávistného príspevku na Facebook alebo internetové fórum alebo zdieľanie toho istého páchateľa môže zdať neškodné, pre obete nenávisti má obrovské následky. Klesá jej sebavedomie, stáva sa menej odolná voči obsahu, ktorý číta na internete, a začína veriť, že odporovať nemá zmysel. Osoba vystavená nenávistným prejavom často trpí nespavosťou, žije v neustálom strese, začína sa báť prejaviť svoj vlastný názor na internete.Človek, ktorý je vystavený internetovej agresii, sa môže dokonca izolovať od zvyšku spoločnosti, môže sa u neho vyvinúť neuróza, depresia a dokonca aj pokusy o samovraždu.

Ako bojovať proti nenávisti?

Najjednoduchšia a najťažšia odpoveď znie: vyhnite sa čítaniu negatívnych názorov a najmä neodpovedaniu na ne. Nie nadarmo robí jeho kariéru slogan „nekŕmte trolla“ – reakcia na agresiu podnecuje ešte viac agresorov. Pre nenávideného a neustále napätého človeka je to však náročná úloha – ignorovať negatívne komentáre o sebe nie je ľahké.

Ďalšou možnosťou je nahlásiť úplný nenávisť k príspevku administrátorovi danej stránky, ktorý môže nielen zmazať konkrétny komentár, ale aj zablokovať účet danej osoby. Nenávisť môžu nahlásiť aj používatelia tretích strán.

Dôležitá je aj prevencia – na internete prebieha množstvo sociálnych kampaní a workshopov o násilí, ktoré sú zamerané predovšetkým na mladých ľudí. Jedným z takýchto projektov sú Cybernauts, ktoré realizuje Nadácia moderného Poľska.

Trestná zodpovednosť za nenávisť

Hoci žiadne z nariadení nehovorí konkrétne o nenávisti, existujú právne dôsledky pre správanie, ktoré spadá do jeho definície. Za ohováranie a urážku na internete môžete dostať pokutu alebo vypočutie trestu odňatia slobody alebo odňatia slobody až na jeden rok. Podnecovanie k nenávisti a diskriminácii sa tiež trestá pokutou, obmedzením slobody alebo odňatím slobody, ale až do veku 2 rokov. Obeť nenávisti môže tiež z vlastnej iniciatívy podať žalobu za porušenie svojich osobných práv zo strany neprajníka. .

Stojí za to vedieť

Pozitívna stránka nenávisti?

Podľa niektorých vedcov môže prejav nenávisti na internete zo strany neprajníkov brániť jej eskalácii v „reálnom svete“. Niekto, kto ventiluje svoju agresivitu vytvorením online príspevku, možno už nebude chcieť toto správanie opakovať v skutočnosti. Človek, ktorý trávi veľa času na internete, nevyhnutne vytvára menej problémov v reálnom svete, pretože fungujú len obmedzene. Tieto tézy však nijako neznižujú silu nenávisti a nezlepšujú pohodu ľudí, ktorí ju zažívajú.

Zdroje:

1. Správu pripravilo Centrum pre výskum predsudkov v spolupráci s Stefan Batory a týkajúci sa fenoménu verbálneho násilia voči predstaviteľom menšinových skupín je dostupný na: https://www.rpo.gov.pl/sites/default/files/Raport%20Mowa%20Nienawi%C5%9Bci%2C%20Mowa% 20Pogardy% 2C% 2027.02.2017.pdf

2. Prístup k informáciám na webovej stránke: http://www.centrumprasowe.swps.pl/3840-nowe-imie-nienawisci-hejt

3. Prístup kprieskum na webovej stránke: http://assets.csom.umn.edu/assets/71516.pdf

4. Príhovor psychológa na konferencii TED je dostupný na tomto odkaze: https://www.ted.com/talks/steven_pinker_on_the_myth_of_violence?language=pl

O autoroviAnna SierantováRedaktor zodpovedný za sekciu Psychológia a Krása, ako aj za hlavnú stránku Poradnikzdrowie.pl. Ako novinárka spolupracovala okrem iného. s „Wysokie Obcasy“, webové stránky: dwutygodnik.com a entertheroom.com, štvrťročník „G'RLS Room“. Spoluzakladala aj internetový magazín „PudOWY Róż“. Vedie blog jakdzżyna.wordpress.com.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Psychológia