Ukáž mi svoju matku a ja ti poviem, čím budeš v budúcnosti - táto veta je hlboko pravdivá. V prírode je ťažké nájsť užšie puto ako medzi matkou a dcérou. Prečo teda tak často nekomunikujú? Pozrite sa, aké sú spôsoby, ako zlepšiť vzťah medzi matkou a dcérou.

Vzťah medzi matkou a dcérouje úplne odlišný od matky a syna alebo otca a dcéry. Možno za všetko môže emocionálna povaha ženy. Ukazuje sa, že spôsob, akým komunikujeme s okolím, závisí od pohlavia. Muži sa zvyčajne zameriavajú na konkrétne informácie týkajúce sa podstaty veci. Ženy viac hovoria o svojich pocitoch, zameriavajú sa na medziľudské vzťahy a častejšie sa odvolávajú na spomienky. Ich vyjadrenia sú zvyčajne dlhšie a podrobnejšie. Dámy sú tiež náchylnejšie na odchýlky.

Vzťah matka-dcéra: ako žena k žene

Tieto rozdiely sa týkajú aj spôsobu komunikácie rodičov so svojimi deťmi. Otec spravidla volí komunikačný systém šetriaci slovami. Matka je energickejšia a náchylnejšia na osobné priznanie. Aj u dcéry nachádza lepšie pochopenie ako u syna. Nikto predsa nepochopí ženu tak dobre, ako iná žena, ktorá oceňuje dôležitosť rozprávania o pocitoch. Matka okamžite vycíti, keď je jej dieťatko smutné. Poskytuje jej podporu, ktorú v ťažkých chvíľach potrebuje. Objímu, pohladia, utešia, povedia niečo pekné. Otcovia často podceňujú dôležitosť týchto gest. Táto špecifická potreba žien prejavovať emócie posilňuje pocit spojenia a uľahčuje porozumenie.

PRÍKLAD:

Anna, 26, študuje ekonómiu: - Vždy som vedela, v čom je moja mama, čo ju robí šťastnou, čo ju trápi - hovorí. - Bol som s ňou silne spojený a vďaka tomu som ju dobre spoznal. Rozprávala mi o svojich úspechoch v práci, rozprávala mi o hádkach s mamou. Mal som pocit, že som súčasťou jej života. Otec so mnou o takých veciach nehovoril. Viem, že ma miluje, ale nikdy mi to nepovedal. Ako som vyrastal, uvedomil som si, ako málo ho poznám.

Vzťah matka-dcéra: prílišná úprimnosť môže byť škodlivá

Vďaka svojej matke sa dievča a potom aj mladá žena naučí rozpoznávať a pomenovať svoje pocity. Je tu však aj odvrátená strana mince. Niekedy je to dcéraje zahltená správami, ktoré dostáva. Matka jej otvára srdce a úprimne jej hovorí o hneve, frustrácii, strachu a smútku. Zdôveruje sa s finančnými problémami či nechuťou k manželovi. Dospelé dcéry, ktoré zažili takúto úprimnosť, majú rôzne názory. Niektorí sú vďační za vašu dôveru. Mnohí sa však domnievajú, že tento typ informácií ich pripravil o pocit bezpečia potrebný pre dieťa.

PRÍKLAD:

- Keď sa moji rodičia rozišli, mala som 12 rokov - hovorí Magda, dnes 32-ročná zamestnankyňa obecného úradu. - Po rozvode som sa presťahoval k mame. Moja mama tento rozchod veľmi prežívala, mala veľkú zášť voči otcovi, že ju opustil. Celé hodiny mi hovorila, ako kvôli nemu trpí, akú škodu jej spôsobil, aký je zlý. A bol to môj otec a nechcel som o ňom počuť len zlé veci. Po rozvode chcel otec ostať so mnou v kontakte. Pokúsil sa to urobiť, ale keď som ho videl, cítil som sa nespravodlivo voči matke. Preto sa náš kontakt vlastne prerušil. Dnes to veľmi ľutujem.

Vzťah matka-dcéra: Urobím pre teba čokoľvek

To si asi najčastejšie spájame s mamou - obetavá, vždy ochotná pomôcť. Nezištný, trpezlivý, chápavý. Táto ochota obetovať sa viac vzťahuje na dcéry ako na synov. Chlapec je predsa vychovávaný tak, aby sa v budúcnosti stal bojovníkom a aby si poradil sám. Dcéra vyvoláva väčšiu potrebu starostlivosti. Moja mama si predsa dobre pamätá na ťažkosti, ktorým čelila vo svojom veku. Preto ľahšie pochopí situáciu svojej dcéry ako svojho syna a on jej ochotnejšie pomôže. Najlepším príkladom toho je bežný jav pomáhať dcére starať sa o svoje dieťa. Stáva sa však, že matky sa kvôli dcéram úplne vzdajú svojho života. Venujú im všetok svoj čas. Svoje úspechy a neúspechy prežívajú viac ako svoje vlastné. Venovať celý svoj život tomu druhému je však príliš veľký dar na to, aby ste za to neočakávali nič na oplátku. Prichádza moment, keď matka, ktorá je úplne oddaná svojmu dieťaťu, začína očakávať odvetu.

PRÍKLAD:

Joanna dala výpoveď v práci krátko po narodení Edyty. Všetok čas trávila starostlivosťou o malú, prípravou jej vhodne sofistikovaných a vyvážených jedál, zábavou, vyučovaním a vedením záujmových krúžkov. Bola rada, že jej dcéra rastie, dobre sa učí a dobre kreslí. - Konflikty sa začali okolo dospievania - priznáva Edyta. - Bola som z toho, že mi celý život organizuje mama. Vzdala som sa menej zaujímavých mimoškolských aktivít, chcela som mať viac času pre seba, stretávať sa s priateľmi, chodiťdo kina. Moja mama bola strašne naštvaná, že sa nestarám o svoju budúcnosť. Časom sa to zhoršovalo. Neprijala mojich priateľov ani môjho priateľa. Verila, že ma odvádzajú od štúdia a práce. Mala presnú predstavu o tom, aký by mal byť môj život, a rozhodla sa ju zrealizovať. To, že toto je môj život a ja by som o ňom mal rozhodnúť, ju nejako nelákalo. Joanna sa na Edytu smrteľne urazila, keď si namiesto umenia vybrala matematiku. Svoje vysťahovanie považovala za zradu. Má pocit, že ju Edyta sklamala, zranila - a obetovala pre ňu všetko …

Výskum ukazuje, že takéto majetníctvo sa prenáša z generácie na generáciu: dcéry majetníckych matiek sa často neskôr stanú majetníckymi voči svojim deťom.

Toxická láska matky k dcére

Psychologické puto medzi matkou a dcérou platí aj v oblasti noriem a hodnôt. Výskumy potvrdzujú, že dievčatá zdieľajú názory svojich matiek oveľa viac ako chlapci. Týka sa to rôznych sfér života, vrátane názorov na lásku, vzťahy medzi ženou a mužom a sex. Na matku to kladie obrovskú zodpovednosť, pretože jej postoj má výrazný vplyv aj na dospelý život dieťaťa. Niekedy sa dcéra stáva rukojemníkom noriem, ktoré jej odovzdala jej matka.

Zofia Milska-Wrzosińska vo svojej knihe „Bezradnik“ opisuje prípad pacientky, ktorá prevzala od svojej matky názor, že všetok sex alebo rodovo podmienené správanie je zlé a hanebné a nemalo by sa o ňom vôbec diskutovať. Manželstvo tohto pacienta niekoľko rokov po svadbe stále nebolo naplnené. Pravidlá uložené matkou spôsobili, že žena úplne opustila sexuálnu sféru života.

Výskum etiológie porúch príjmu potravy (anorexia a bulímia) ukazuje, že príčinou týchto chorôb môžu byť obmedzujúce normy fyzického vzhľadu prezentované matkou pacienta. Príliš kritická alebo odsudzujúca matka má na svoju dcéru oveľa väčší vplyv ako otec, ktorý má rovnaké vlastnosti. Má to svoj dôvod: pre malé dieťa je matka ústredným bodom sveta. Trávi s ňou, aspoň v prvých rokoch svojho života, viac času ako s ktorýmkoľvek iným človekom. Celé hodiny sleduje jej gestá, spôsoby a mimiku. Učí sa svet prostredníctvom svojej matky.

Bude to pre vás užitočné

Peterson a Roberts, vedci v Kanade, dokázali, že spôsob, akým sa matkám a dcéram hovorí, hlási udalosti, komentuje ich a podrobnosti, sú nápadne podobné – dcéry a matky opisujú tie isté udalosti veľmi podobne spôsobom, aj keď sa predtým nedohodli na svedectve. Zdá sa zrejmé, že ľudia budú žiť spoluukazujú podobnosti v rôznych oblastiach života, aj v spôsobe rozprávania. Pravda, ale vedci si nevšimli, že takáto miera podobnosti existuje aj medzi matkami a synmi, otcami a synmi alebo otcami a dcérami. Zdá sa, že podobnosť jazyka je charakteristická pre matky a dcéry a naznačuje silné puto medzi nimi – napokon jazyk, ktorý používame, odráža náš spôsob nazerania na svet. Spoločný jazyk znamená nielen používanie podobnej slovnej zásoby, ale aj bežné normy a názory.

Dcéra rovnaká ako matka

Puto medzi matkou a dcérou je však užšie, dôvernejšie ako medzi matkou a synom. V druhom prípade si rozdiel v pohlaví uvedomí aj malého chlapca svoju odlúčenosť a prestane sa plne stotožňovať so svojou matkou. Pre väčšinu dcér zostáva matka najdôležitejším referenčným bodom počas väčšiny ich detstva a často aj dospelosti. Malé dievčatko sa snaží čo najviac podobať svojej mame. Svoje outfity si skúša pred zrkadlom. Opakuje gestá a slová, precvičuje mimiku. Hrá sa doma a napodobňuje jej správanie. V tejto fáze života je mama najväčšia na svete a dcéra chce byť presne taká, ako jej ideál. Postupom času však rastie potreba zdôrazňovať svoju individualitu, ktorá naplno prepuká v období dospievania. Prvým príznakom je často čiastočné alebo úplné negovanie obrazu matky a jej podobnosti s ňou. Dcéra sa definuje tak, že svoju matku považuje za referenčný bod, porovnanie.

Mami, chcem byť sám sebou

Dcéra potrebuje obraz svojej matky, aby si o sebe vytvorila ten správny obraz, ale aj jej pozornosť a spätnú väzbu. Až vtedy si dokáže vybudovať svoj „originálny“ vzťah k svetu, keď dostane od matky jasné signály: „Akceptujem tvoje voľby“ alebo „Milujem ťa, hoci sa mi nepáči, čo robíš.“ Najhoršia je ľahostajnosť. Matky, ktoré pozorne sledujú svoje dcéry a udržiavajú s nimi úzky kontakt, pričom im umožňujú robiť vlastné rozhodnutia, sú dobrými partnermi na tejto náročnej ceste od úplnej identifikácie k autonómnemu jedincovi. Uskutočňujú tak investíciu, ktorá sa oplatí lepšie ako poistka. Majú šancu na celý život udržiavať puto a dobrý kontakt s najbližším a napokon aj najpodobnejším človekom – dcérou. A nemusia vo všetkom súhlasiť.

Ak matka nie je prísna sudkyňa alebo zlomyseľná kritika, rozhovor s jej dcérou môže byť pre oboch mimoriadne obohacujúca skúsenosť. Nemusíte nič vysvetľovať, často hneďvedia, čo chce ten druhý povedať. Podobne komentujú ľudí a udalosti. Bavia ich rovnaké situácie. Dcéra má často dojem, že nemôže vychádzať s nikým, ani s priateľom, manželom či najlepšou kamarátkou, rovnako ako s touto o dvadsať či tridsať rokov staršou ženou - jej matkou.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Psychológia