Na rozdiel od prevládajúceho názoru by sa človek nemal podrobne zvažovať, keď stojí pred ťažkým výberom. Podľa holandského výskumu je lepšie robiť zložité rozhodnutia … trochu menej vedomým spôsobom.
K takýmto celkom prekvapivým záverom dospeli vedci pod vedením Dr. Apa Dijksterhuisa z Katedry psychológie na Amsterdamskej univerzite. Experiment zahŕňal skupinu asi tucta ľudí. Respondenti sa mali rozhodnúť jednoducho, napríklad pri kúpe šampónu alebo chňapky, ale mali sa pokúsiť urobiť aj zložitejšie rozhodnutie, napríklad pri kúpe auta alebo nábytku. Experiment sa uskutočnil v rôznych skladoch aj v laboratórnych podmienkach.
Relaxačné hádanky
V štúdii museli účastníci pri kúpe auta prečítať dvanásť údajov o vybraných vozidlách. Bolo to okrem iného o spotrebe paliva, výkone, farbe karosérie či priestore v aute. Niektorí z respondentov museli všetky tieto informácie analyzovať a na konečné rozhodnutie dostali štyri minúty. Zvyšok experimentu mal vyriešiť hádanku. To ich malo rozptýliť a „resetovať“ ich myseľ pred výberom. A čo sa ukázalo? No a ukázalo sa, že v skupine, ktorá skladačku skladala, si 60 % opýtaných vybralo auto uspokojivo. ľudí. Na druhej strane medzi ľuďmi, ktorí sa skladaniu puzzle nevenovali a museli sa rozhodnúť priamo po vedomom zvážení dostupných informácií, bolo toto percento takmer trojnásobne nižšie a predstavovalo len 23 %. Všetko sa zmenilo, keď voliči museli zvážiť iba štyri vybrané vlastnosti automobilov. V tom čase bolo percento spokojných ľudí, ktorí sa chopili hádanky, 40% a v druhej skupine - 55%.
Podľa odborníkakozmetička, Sylwia Kobus-Szaciłło, kancelária Estetica vo Varšave- Toto je príklad toho, ako príliš veľa myslenia môže v niektorých situáciách spôsobiť viac škody ako úžitku, komentujeJonathan Schooler z University of British Columbia vo Vancouveri.Na druhej straneDr. Dijksterhuisradí: - Ak máme urobiť dôležité a zložité rozhodnutie, ako je kúpa domu alebo auta, mali by sme začať zhromažďovanie správneho množstva informácií. Keď však túto úlohu dokončíme, zabudnime na chvíľu na to, čo sa stalovýber, napr. poďme spať s problémom a získame uspokojivejší výsledok.
Viac škody ako úžitku
Podobné závislosti boli zaznamenané pri výbere jednoduchých produktov, ako sú šampón alebo uteráky. Z toho vyplýva, že pri vedomom zvažovaní mnohých relevantných údajov sa mozog dokáže sústrediť len na niektoré z nich. Môže teda ignorovať veľmi dôležité skutočnosti. Na druhej strane ľudia, ktorí sa rozhodujú menej vedome, dokážu zachytiť viac informácií naraz a presnejšie ich uprednostniť. Inými slovami, uvedomenie je menej užitočné pri prijímaní zložitých rozhodnutí a je lepšie robiť hneď jednoduché rozhodnutia. Možno preto, že vyžadujú menej údajov na analýzu a mozog túto úlohu ľahko zvládne.