- Chronická depresia: niekedy je potrebné overiť diagnózu
- Psychoterapia dopĺňa farmakoterapiu
- Úloha fyzickej aktivity
- Chronická depresia a diéta
- Chronická depresia a stimulanty
- Chronická depresia a relaxácia
- Chronická depresia a podpora rodiny
Depresívne poruchy môžu byť veľmi odlišné – niektorí pacienti zažijú počas života iba jednu depresívnu epizódu, zatiaľ čo iní majú depresívne poruchy opakujúce sa. Stáva sa, že aj napriek dlhodobej liečbe sa človek s depresiou stále necíti úplne zlepšený. Čo robiť, ak máte chronickú depresiu, aby ste sa cítili lepšie?
Depresia je dnes jednou z najčastejšie diagnostikovaných duševných porúch u ľudí. Je to vážny problém pre ľudí, ktorí s tým zápasia, ako aj pre svetové ekonomiky. Kvôli tejto entite nie je veľa ľudí schopných správne fungovať, aby mohli vykonávať svoje každodenné povinnosti. Vzhľadom na prevalenciu a vplyv depresívnych porúch na fungovanie pacientov je dôležité ich správne rozpoznať a liečiť.
Pacienti majú depresívne epizódy, ktoré sú vďaka vhodnej liečbe prechodné a potom sa cítia dobre. Žiaľ, niekedy sa stáva, že človek pociťuje depresívne prejavy dlhodobo. Takúto situáciu možno pozorovať pri rekurentných depresívnych poruchách, ktoré sú diagnostikované, keď pacient mal v živote aspoň dve depresívne epizódy.
Niekedy sa napriek liečbe necítite dobre. Existujú však spôsoby, ako sa cítiť lepšie aj napriek chronickej depresii.
Chronická depresia: niekedy je potrebné overiť diagnózu
V situácii, keď sa pacient dlhodobo lieči na depresiu, užíval už rôzne antidepresíva, a napriek tomu stále nezaznamenal zreteľné zlepšenie jeho pohody, je potrebné overiť diagnózu . Môže sa stať, že daná osoba má inú poruchu ako depresívnu poruchu, ktorej liečba si vyžaduje užívanie iných liekov ako antidepresív.
Medzi jednotky, v ktorých sa môžu objaviť depresívne symptómy, možno uviesť nasledovné:
- bipolárna porucha,
- depresia s psychotickými symptómami (psychotická depresia),
- poruchy osobnosti
- Má schizoafektívnu poruchu.
Napríklad v prípade bipolárnej poruchy môže užívanie liekov stabilizujúcich náladu (stabilizátory nálady) zlepšiť pohodu pacientov, zatiaľ čo pri liečbe psychotickej depresie sa niekedy spolu s antipsychotikami používajú antidepresíva (neuroleptiká).
V konečnom dôsledku sa môže ukázať, že pacient v skutočnosti bojuje s inými problémami ako je depresia a úprava liečby môže viesť k očakávanému zlepšeniu jeho pohody.
Psychoterapia dopĺňa farmakoterapiu
Žiaľ, pomerne často sa stáva, že pacienti užívajúci antidepresíva využívajú iba pomoc psychiatra. Medzitým – ako dokazujú mnohé vedecké štúdie – najlepšie účinky liečby duševných porúch sa dosahujú vtedy, keď sa farmakoterapia kombinuje s psychoterapiou.
Antidepresíva sa vyznačujú predovšetkým účinkom na zlepšenie nálady a hnacej sily, teda ochoty vykonávať akúkoľvek činnosť. Tak ako sa vďaka ich užívaniu môže pacient cítiť lepšie, s užívaním liekov nie je možné vyriešiť všetky problémy – farmakoterapia neodstráni napr. nízke sebavedomie alebo nedostatok asertivity.
Práca s terapeutom je zameraná na zvýšenie povedomia pacienta o jeho vlastnej téme a umožňuje mu zmeniť určité myšlienkové vzorce, ktoré môžu jednoducho brániť jeho každodennému fungovaniu.
Ľudia s chronickou depresiou, ktorí sa najmä napriek liečbe necítia úplne lepšie, by rozhodne mali zvážiť použitie psychoterapie.
Úloha fyzickej aktivity
Fyzická aktivita má pozitívny vplyv na stav ľudí s depresiou. Depresívny človek nemusí byť motivovaný urobiť čokoľvek, takže môže byť ťažké dať sa dokopy a ísť na bicykli alebo do bazéna.
Na druhej strane sa však oplatí so sebou bojovať, pretože fyzická námaha skutočne zlepšuje vašu pohodu a aj keď ste po nej unavení, nálada by sa vám mala zlepšiť.
Chronická depresia a diéta
Význam stravovania sa spomína predovšetkým v súvislosti s prevenciou kardiovaskulárnych chorôb či obezity. Menej sa však hovorí o vzťahu jedálneho lístka a duševného zdravia. Zdravá, vyvážená strava poskytuje telu všetky zložky potrebné pre jeho fungovanie, vrátane tých, ktoré využívajú štruktúry centrálneho nervového systému.
Strava, ktorá je ťažko stráviteľná, bohatá na tuky a jednoduché sacharidy, môže v človeku vyvolať pocitzačali byť leniví a neochotní podnikať iné ako nevyhnutné činnosti. Pre človeka, ktorý má dennodenne – v dôsledku depresie – zníženú motiváciu konať, nebude málo pestrá a jednoducho nezdravá strava prínosom.
V konečnom dôsledku by pacienti s depresiou mali venovať pozornosť tomu, čo skončí na ich tanieroch. Je dôležité zostaviť jedálny lístok v súlade s potravinovou pyramídou a neustále dbať na to, aby jedálny lístok obsahoval správne množstvo zeleniny a ovocia a zároveň sa vyhýbať nezdravým stimulantom ako sú cigarety či alkohol.
Chronická depresia a stimulanty
Keď už hovoríme o stimulantoch, treba zdôrazniť, že pacienti s chronickou depresiou by sa im mali rozhodne vyhýbať. Stáva sa, že ľudia s depresívnymi poruchami, aby si napríklad zlepšili náladu, sa často uchyľujú napríklad k alkoholu.
Toto riešenie je veľmi klamlivé, pretože alkohol vám nezlepší náladu, ale iba dočasne zakryje existujúce problémy pacienta. Navyše, nasledujúci deň po konzumácii nadmerného množstva sa pacient môže cítiť ešte horšie ako predtým.
Užívanie stimulantov na zlepšenie nálady vo veľmi krátkom čase môže viesť k rozvoju závislosti. V konečnom dôsledku môže pacient čeliť dvom problémom namiesto jedného.
Pacienti s depresiou by sa mali vyhýbať psychoaktívnym látkam. Odporúča sa pokúsiť sa znížiť stres, ktorý zažívate, pomocou iných metód.
Chronická depresia a relaxácia
V priebehu chronickej depresie pacienti často zápasia s pocitmi ako strach, úzkosť a podráždenosť. Určite stojí za pokus ich eliminovať pomocou rôznych relaxačných techník. Pomoc - ako pri zahnaní úzkosti a nepríjemných myšlienok - okrem iného dychové cvičenia, joga alebo meditácia.
Vo všeobecnosti nie je možné vymenovať všetky možné vplyvy, ktoré môžu pacientovi pomôcť dosiahnuť rovnováhu. Čítanie knihy, prechádzka alebo rozhovor s milovanou osobou môže zlepšiť náladu depresívneho človeka.
Chronická depresia a podpora rodiny
Depresívni ľudia majú často zníženú sebaúctu, cítia sa bezmocní a zbytoční. Niekedy majú dojem, že sú na svoje problémy sami a nikto im nevie pomôcť. Často sa stáva, že sa hanbia porozprávať o svojich ťažkostiach aj so svojimi najbližšími, čomu by sa rozhodne nemali vyhýbať.
Depresia sa čoraz častejšie prirovnáva k iným, úplne iným chronickým ochoreniam, akými sú napr.arteriálnej hypertenzie alebo cukrovky. Nie je to jeho chyba, že to niekto uzavrel. Najdôležitejšie je, aby človek trpiaci duševnými poruchami dostal pomoc, ktorú potrebuje.
Pre mnohých ľudí to stále prekvapuje, ale skutočne hlboko depresívny pacient môže mať problém napríklad zavolať na psychiatrickú kliniku a dohodnúť si stretnutie s odborníkom.
Z tohto dôvodu je také dôležité, aby jej príbuzní podporovali chorú osobu. Len vedomie, že je vždy nablízku niekto, s kým sa môžete porozprávať alebo od koho môžete získať pomoc, môže výrazne zlepšiť pohodu človeka s chronickou depresiou.