Uvedomenie možno chápať ako schopnosť uvedomovať si, čo sa deje v nás, ale aj to, čo sa deje okolo nás. Môžete sa stretnúť s pojmami podvedomie a nevedomie - ako sa líšia od pojmu vedomie a čo to je?

Obsah:

  1. Povedomie: čo to je?
  2. Psychologické povedomie
  3. Lekárske povedomie

Povedomieje pre väčšinu z nás záhadným javom. Tak ako medicína celkom dobre pochopila fungovanie mnohých rôznych orgánov, funkcia jedného z orgánov je dodnes neznáma – hovoríme o ľudskom mozgu.

Všeobecné princípy fungovania ľudského nervového systému sú samozrejme známe, medikom sa darí vykonávať výskum účinkov rôznych neurotransmiterov, no aj tak mnohé procesy prebiehajúce v ľudských mysliach zostávajú mimoriadne záhadné. Jedným z takýchto záhadných aspektov je povedomie.

Povedomie: čo to je?

Vedomie možno definovať rôzne. V latinčine sa vedomie označovalo ako "conscientia", slovo, ktoré vzniklo spojením slov "con" ("s") a "scientia" ("poznanie"). V minulosti sa výraz „conscientia“ používal predovšetkým na opis tajných vedomostí, no v širšom, metaforickejšom zmysle by sa dal preložiť ako poznanie, ktoré každý zdieľa len sám so sebou.

Všeobecne sa uznáva, že uvedomenie znamená byť si vedomý vnútorných procesov (vo vnútri tela) a vonkajších procesov (všetko, čo sa deje mimo tela). Pri takomto prístupe by ľudia vďaka vedomiu mohli okrem iného cítiť bolesť alebo vedieť o vlastných myšlienkach, ale aj uvedomenie by vám umožnilo orientovať sa v prostredí, t.j. uvedomiť si, kde sa práve nachádzate.

Nadvedomie bolo spojené s ľuďmi, ale či je Homo sapiens skutočne jediným druhom, ktorý má vedomie - to nie je celkom isté. Veľa závisí od toho, ako široko je vedomie definované.

Ak predpokladáme, že o vedomí sa dá hovoriť aj vtedy, keď sa daná bytosť dokáže orientovať vo svojom prostredí, tak v takom prípade možnohovoriť o tom, že vedomie existuje aj u zvierat.

Ak predpokladáme, že schopnosť analyzovať svoje myšlienky a emocionálne stavy je rozhodujúca pre vedomie, potom zvieratá nemusia byť nevyhnutne klasifikované ako organizmy charakterizované vedomím. Ale ako je to v skutočnosti - moderná medicína a svet vedy to jednoducho nevedia.

Poruchy vedomia: typy a symptómy

Vplyv mentálneho uvedomenia na imunitný systém

Onejroidný syndróm: príčiny, symptómy, liečba

Psychologické povedomie

Otázka vedomia bola jedným z aspektov, ktorý obzvlášť zaujímal otca psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Tento významný lekár rozlíšil niekoľko rôznych typov vedomia. Prvým bolo „čisté“ uvedomenie, teda tá časť ľudskej mysle, ku ktorej máme vždy plný prístup. Vo vedomí sú emócie a myšlienky, ktoré sú momentálne v našej hlave a ktoré môžeme analyzovať kedykoľvek a všetkými možnými spôsobmi.

S vedomím úzko súvisí aj ďalší pojem, teda podvedomie. Existujú aj rôzne pocity a myšlienky, aj keď nie sú tak ľahko dostupné na dosah ruky. Podvedomie je akousi zásobárňou, z ktorej môžeme čerpať, ale len vtedy, keď naozaj chceme.

Dá sa to vysvetliť veľmi jasne: vo vedomí myšlienky a emócie jednoducho existujú, podvedomie zase hromadí rôzne spomienky a emocionálne stavy a až keď o nich začneme premýšľať, začnú sa vynárať z podvedomie. Nie je teda ťažké dostať sa ku zbierkam rôznych duševných stavov nahromadených v tejto časti ľudskej mysle.

Ďalším typom uvedomenia je nevedomosť. Rovnako ako v dvoch vyššie spomenutých prvkoch ľudskej psychiky, aj v nevedomí existujú rôzne emócie a myšlienky, no my k nim nemáme voľný prístup – aspoň bez použitia špeciálnych psychologických a psychoterapeutických techník

Čo je to lucidný sen a ako sa líši od normálneho sna?

Autogénny Schultz tréning, t.j. relax a relax

Zmätok: Príčiny, symptómy a liečba

Úloha nevedomia je veľmi dôležitá, pretože práve tam smerujú rôzne ťažké spomienky a myšlienky. V prípade tohto typu vedomia v ňom fungujú rôzne emocionálne stavy, ktoré – ak by boli v rámci vedomia či podvedomia – mohli viesť k výraznej nervovej poruche. Nevedomie sa hromadítak rôzne emócie, ktoré sú vytlačené ľudskou psychikou.

Vyššie uvedené rozdelenie vedomia sa často prirovnáva k ľadovcu plávajúcemu v morskej vode. Jeho vrcholom je to, čo je „viditeľné“ a ku ktorému je veľmi jednoduchý prístup, teda vedomie. Prechodná časť – teda to, čo je len čiastočne viditeľné, no čiastočne skryté – to je podvedomie. Pri takomto prístupe je nevedomie na dne, čo teda vôbec nevidíme, pretože je „potopené“ v hlbinách vody.

Lekárske povedomie

Informovanosť zaujíma nielen psychológov, ale aj lekárov. Hodnotenie informovanosti je jedným zo základných aspektov, ktoré sú dôležité napríklad pri hodnotení stavu pacienta, ktorý sa stal obeťou napríklad nehody. Ak sa pacientovo vedomie nelíši od normy, nazýva sa to „plné uvedomenie“.

Pacienti môžu mať aj rôzne abnormality vedomia známe ako porucha vedomia. Patria sem kvantitatívne poruchy vedomia (ktoré sú napr. hmlisté vedomie alebo kóma) a kvalitatívne poruchy vedomia (pri ktorých sa pacientovo vedomie mení, ale môžu sa objaviť aj rôzne iné symptómy, ktorých príkladmi sú syndróm delíria a syndróm zmätenosti. ).

Stojí za to vedieť

Koho najviac zaujíma vedomie a jeho rôzne typy?

Vedomie a jeho rôzne typy patria medzi aspekty analyzované počas psychoterapie (vrátane psychoanalytickej terapie). Už skôr bolo spomenuté, že nevedomie hromadí traumatické duševné stavy a bráni im objaviť sa vo vedomí. Ide o ochranu ľudskej mysle pred úplným zrútením, hoci to nie je ideálny mechanizmus.

Negatívne poznamenané emócie, nahromadené v nevedomí, môžu ovplyvniť celé ľudské správanie, vrátane stavu jeho psychiky. Psychické konflikty v nevedomí - najmä tie nevyriešené - sa môžu stať príčinou rôznych problémov vo vzťahoch s inými ľuďmi (môžu byť zdrojom problémov napr. so správnym fungovaním vo vzťahu), ale môžu byť aj základom pre výskyt takých problémov, ako sú rôzne neurotické poruchy alebo poruchy nálady Počas psychoterapeutických sedení, pri ktorých sa využívajú princípy psychoanalýzy, sa analyzujú jednotlivé úrovne vedomia. Jedným z cieľov terapie môže byť aj dosiahnutie nevedomia (na tento účel možno použiť rôzne techniky vrátane analýzy snov resp.hypnóza).

Po získaní prístupu do tejto časti ľudskej mysle je možné nájsť nevyriešené duševné konflikty a následne ich prepracovať - ​​konečným efektom terapie je oslobodenie pacienta od psychických stavov, ktoré ho sužujú (hoci hlboko v jeho psychike) a zlepšiť jeho všeobecné fungovanie v každodennom svete.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychológia