- Šikanovanie: typy
- Šikanovanie v škole
- Šikanovanie: kto je najčastejšie páchateľ?
- Šikanovanie: kto bude s najväčšou pravdepodobnosťou jeho cieľom?
- Šikanovanie: Ako zistím, či je moje dieťa šikanované?
- Šikanovanie: ako s ním bojovať?
Šikanovanie je urážanie niekoho, vylúčenie niekoho zo spoločnosti alebo písanie urážlivých komentárov o niekom na internete. Obeťou šikanovania sa môže stať každý, no niektoré črty sú spoločné pre mnohých ľudí, ktorí sú mu vystavení. Prečítajte si o presnom správaní, ktoré možno považovať za šikanovanie, zistite, ako zistiť, či je obeťou šikanovania milovaná osoba, a zistite, ako môžete so šikanovaním bojovať.
Obsah:
- Šikanovanie: typy
- Šikanovanie v škole
- Šikanovanie: kto je najčastejšie páchateľ?
- Šikanovanie: kto bude s najväčšou pravdepodobnosťou jeho cieľom?
- Šikanovanie: Ako zistím, či je moje dieťa šikanované?
- Šikanovanie: ako s ním bojovať?
Šikanovanieje koncept veľmi podobný mobbingu. Vo všeobecnosti ide o šikanovanie, zastrašovanie alebo obťažovanie osoby. Šikanovanie je opakované, dlhotrvajúce správanie, pri ktorom sa očakáva, že jeho obetiam spôsobí psychickú alebo fyzickú ujmu. Medzi mobbingom a šikanovaním je však malý rozdiel: prvému zvyčajne predchádza konflikt, kým druhému zvyčajne začína bez akejkoľvek provokácie.
Šikanovanie: typy
V skutočnosti existuje prinajmenšom niekoľko rôznych oddelení šikanovania. Najčastejšia je však priama a nepriama šikana. Prvým je, že agresívne činy sú zamerané priamo na obeť šikanovania – môže ísť o fyzické násilie (vo forme kopania, pľuvania alebo nútenia k nejakej ponižujúcej činnosti), ako aj verbálne násilie (vo forme urážok, urážok, urážok atď.). alebo vyhrážky alebo výsmech).
Nepriame šikanovanie je zastretejšie, no nie menej bolestivé. V tomto prípade správanie vedúce k utrpeniu obete zahŕňa: šírenie rôznych falošných fám o nej alebo nabádanie iných ľudí, aby odmietli ponuku spoločnosti. K nepriamej šikane patrí aj kyberšikana, ktorá je bohužiaľ čoraz bežnejšia. Môže spočívať napríklad vo zverejňovaní fotografií na internete, zosmiešňovaní obete, či písaní nepravdivých informácií na rôzne sociálne siete, ktoré však vedú k utrpeniu obete,tému. Príkladom je situácia, keď sú na internete zverejnené informácie o mladom dievčati, ktoré naznačujú, že ide o prostitútku. V takýchto situáciách nie je nezvyčajné, že sa okrem zverejnenia záberu uvádzajú aj kontaktné údaje takejto osoby - k čomu to môže viesť, asi netreba viac vysvetľovať
Šikanovanie v škole
Spomínaný mobbing sa zvyčajne spája s prácou, zatiaľ čo o šikanovaní sa hovorí predovšetkým v kontexte školy. Rozsah problému v prípade najmladšieho je, žiaľ, až desivý – štatistiky o prevalencii šikanovania na školách sú rôzne, no podľa jedného amerického údaja môže tento typ násilia zažiť až 1 z 5 študentov.
Šikanovanie v škole môže mať mnoho podôb. Stáva sa, že rôzne predmety sú dieťaťu odobraté a následne zámerne skryté – v situácii, keď ide o zošit s domácimi úlohami, vzbudzuje v obeti negatívne pocity nielen samotná krádež, ale aj negatívne hodnotenie môže byť zdrojom stresu. Šikanovanie v škole sa tiež nazýva urážanie, rovesníci odmietajú dieťa alebo ho obťažujú, nútia obeť bojovať alebo dokonca fyzické násilie.
Čo je to stalking a ako môžete pomôcť niekomu, kto ho zažije?
Hejt alebo nenávistné prejavy na internete
Hnev: čo je to za emóciu a ako sa s ňou vysporiadať?
Šikanovanie: kto je najčastejšie páchateľ?
Teoreticky môže šikanovať ktokoľvek. Psychológovia zaoberajúci sa témou agresívneho správania u detí však rozlišujú určité faktory, ktoré podporujú výskyt ich rôznych foriem, vrátane šikanovania. V tomto prípade sú uvedené predovšetkým tieto aspekty:
- nedostatok tepla vo vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom;
- negatívny emocionálny postoj opatrovateľa (alebo opatrovníkov) k dieťaťu;
- agresia zo strany rodičov voči dieťaťu (psychická aj fyzická agresia – preto sa bežne hovorí, že agresia plodí agresiu);
- umožnenie rodičom prejavovať agresívne správanie dieťaťa: ak batoľa, dokonca aj v prvých rokoch života, beztrestne bije ostatných, pľuje na iné deti alebo sa na ne zameriava akýmkoľvek iným typom agresie, existuje možnosť, že alebo sa v budúcnosti stane páchateľom šikanovania, len sa to nahromadí.
Šikanovanie: kto bude s najväčšou pravdepodobnosťou jeho cieľom?
Tak ako môže šikanovať ktokoľvek, v podstate každý sa môže stať jeho obeťou. Celkovo je však badateľné, že obetí tejto formy násilia je veľamá rôzne spoločné črty. Sú to:
Páchatelia šikanovania majú tendenciu vyberať si obete, ktorým sa dá najľahšie ublížiť
- plachosť,
- nízke sebavedomie,
- malé množstvo sociálnych väzieb (napr. dieťa nemá veľa priateľov),
- plachosť.
Zároveň sú to zvyčajne ľudia, ktorí z rôznych dôvodov - napríklad nízke sebavedomie alebo strach - nikomu nepovedia, že sú šikanovaní. Tu prichádza na scénu úloha rodičov – musia svoje dieťa pozorovať a potom, kedykoľvek majú podozrenie, že by sa u nich mohlo stretnúť so šikanovaním, musia okamžite konať.
Šikanovanie: Ako zistím, či je moje dieťa šikanované?
Šikanovanie možno vidieť u obete v škole aj doma. V prípade školy dieťa, ktoré je obeťou šikanovania, zvyčajne trávi prestávky osamote a zvyčajne – zo strachu z agresívneho správania – sa snaží byť okolo učiteľa, ktorý má službu na chodbe.
Na hodinách telesnej výchovy môže byť dieťa vždy vybrané ako posledný člen kolektívu, okrem toho môže dieťa zaznamenať aj problémy s rozprávaním medzi ostatnými deťmi - keď sa ho učiteľ na niečo opýta, môže hovorte veľmi potichu, a keď hovoríte extrémnou nervozitou, môže to byť spojené s nedostatkom viet.
Keď sa dieťa vráti domov s roztrhaným oblečením alebo s modrinami na tele, rodičia si zvyčajne veľmi rýchlo uvedomia, že je zneužívané. O šikanovaní však môžu svedčiť oveľa diskrétnejšie signály. Ako príklad môžeme uviesť neustále požiadavky dieťaťa na kúpu toho istého riadu – možno to vysvetliť tým, že ho neustále stráca a v skutočnosti mu môžu byť tieto predmety ukradnuté.
Úzkosť rodičov by mali vzbudzovať aj – najmä náhle – časté pokusy vyhýbať sa škole. Vaše dieťa sa môže každé ráno sťažovať na bolesť brucha alebo hlavy, ale môže dokonca úmyselne vyvolať zvracanie. Niet sa čomu čudovať – školu si predsa spája len s nepríjemnými udalosťami, a tak je celkom prirodzené, že batoľa, ktoré je vystavené šikane, sa jej bude snažiť vyhnúť.
Pozornosť rodičov musia vzbudzovať aj zmeny v správaní ich dieťaťa. Ak sa dieťa, ktoré bolo celý čas veselé a smeje sa, zrazu zachmúri, bude smutné alebo podráždené a bude neustále pôsobiť nervózne, je to alarm. Šikanovanie môže mať vážne následky – môže sa vyvinúť u svojich obetíúzkostné poruchy a depresívne poruchy, okrem tohto druhu násilia hrozí u mladého človeka samovražedné myšlienky, ktoré môžu vyústiť až do smrteľného pokusu o samovraždu. To je dôvod, prečo nemožno šikanu nikdy brať na ľahkú váhu – je nevyhnutné proti nej bojovať.
Šikanovanie: ako s ním bojovať?
Boj proti šikanovaniu by mal vždy začať rozhovorom s jeho obeťou. Je potrebné zistiť, kto je páchateľom násilia, ale aj presvedčiť obeť, že agresiu voči nej si absolútne nikto nezaslúži a že je potrebné podniknúť kroky na zastavenie násilia. Kvôli rôznym obavám sa dieťa môže vyhýbať rozprávaniu o šikanovaní – v prvom rade ho treba upozorniť na to, že sa môže vždy spoľahnúť na podporu a pomoc svojich rodičov. Je potrebné porozprávať sa s triednym učiteľom, niekedy aj s riaditeľom školy alebo inými učiteľmi pôsobiacimi v škole. V prvom rade treba jasne povedať, že problém šikanovania v danej inštitúcii existuje.
Neskôr môžu byť iniciované rôzne aktivity na zastavenie výskytu násilia v škole. Nápomocné sú rozhovory s pedagógom (s páchateľmi aj obeťami šikanovania), edukačné hodiny venované problematike násilia, prípadne stretnutia s rodičmi všetkých žiakov, ktorí na tému šikanovania diskutujú, už to nebude šikanovanie, môže ešte potrebovať pomoc . Neoceniteľné je kryť obeť psychológom – je to prospešné, pretože násilie zanecháva v psychike určité konflikty, ktoré sa dajú vyriešiť spoluprácou s psychológom.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.