Vplyv "dobrých" baktérií v tráviacom systéme na imunitu - rozhovor s prof. dr hab. n. med. Wojciech Cichy z Lekárskej univerzity v Poznani.
Je pravda, že náš imunitný systém pochádza z čreva. Žiadosť o vysvetlenie, prečo práve črevo hrá takú kľúčovú úlohu pri budovaní imunity?
Až 60-70% imunitného systému sa nachádza v črevách. Áno, imunitný systém je distribuovaný do mnohých orgánov v celom ľudskom tele. Sú to: kostná dreň, slezina, týmus, tráviaci systém, lymfatické uzliny, mandle. Väčšina imunitných buniek sa však nachádza v imunitnom tkanive gastrointestinálneho traktu a sú známe ako: GALT. Vzťahy medzi GALT a baktériami, ktoré obývajú črevá, sú obojstranné: na jednej strane GALT kontroluje baktérie a sleduje, či nedochádza k premnoženiu patogénnych mikroorganizmov, na druhej strane - bez komenzálnych baktérií nie je schopný správne posúdiť rozsah dopytu po produkovaných protilátkach ("krížová reakcia"). talk ").
Ako vieme, naša imunita sa tvorí v maternici. Aké sú hlavné faktory ovplyvňujúce kolonizáciu „dobrých“ baktérií v tráviacom systéme?
Vo svetle najnovších údajov sa skutočne verí, že kolonizácia začína in utero, hoci donedávna bola považovaná za sterilnú v maternici (paradigma „sterilného lona“). Plodová voda sa pravdepodobne podieľa na transporte baktérií (či vlastne bakteriálneho metabolómu) z matky do dutiny maternice. Navyše mikrobiota (metabolóm) má vplyv na vznikajúci a rozvíjajúci sa imunitný systém už počas tehotenstva. Potvrdzuje to výskum na hlodavcoch: u myší, ktoré boli v prenatálnom období vystavené antibiotikám, boli zaznamenané nižšie počty neutrofilov (leukocytov, ktoré zachytávajú a ničia cudzie antigény) v krvi a ich prekurzoroch v kostnej dreni.
Kolonizáciu čriev baktériami v popôrodnom období ovplyvňujú:
- gestačný vek,
- vystavenie antibiotikám a iným liekom,
- typ pôrodu (prirodzený vs. cisársky rez),
- spôsob kŕmenia (dojčenie vs. upravené mlieko),
- genetika (v menšej miere ako ostatné faktory).
Ihneď po narodení tieto vonkajšie faktory – cez gastrointestinálny trakt – formujú vrodenú imunitu bábätka a tým aj schopnosť udržiavať a udržiavať zdravie. Takže - do určitej miery - vývoj rezistencie závisí od baktérií vgastrointestinálny trakt: čím priaznivejšie (eubiotické) ich kvantitatívne a kvalitatívne zloženie, tým lepšie pre imunitnú odpoveď. Predpokladá sa, že nepriaznivé okolnosti v tomto smere v ranom štádiu vývoja dieťaťa môžu prispieť k vzniku alergií a astmy.
Prečo sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom také dôležité a prispievajú k rozvoju vrodenej imunity?
Mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA) sú metabolity baktérií (jedna zo zložiek metabolómu), ktoré ovplyvňujú nielen proces tvorby buniek v kostnej dreni (myelopoézu), ale tiež indukujú sekréciu antibakteriálnych látok. bielkovín, syntéza hlienu a tvorba črevnej bariéry . Sú zdrojom energie pre kolonocyty, teda bunky epitelu hrubého čreva. Stimulujú hematopoézu (hematopoézu) dendritických buniek (DC) špecializovaných na boj proti infekcii a rakovine, ako aj makrofágových prekurzorov. Plnia aj mnoho ďalších funkcií. Kyselina maslová má špeciálne vlastnosti, pretože zvyšuje funkčnú kapacitu regulačných T buniek (Treg). Sú to lymfocyty, ktoré potláčajú príliš zvýšenú reakciu imunitného systému, a preto hrajú zásadnú úlohu pri remisii autoimunitných a alergických ochorení.
Akú úlohu zohráva kyselina retinová pri budovaní získanej imunity?
Získaná imunita je typ imunity, ktorý sa počas života stretáva s antigénmi, aby sa potom vyvinuli vhodné protilátky. Týmto spôsobom, keď sa najbližšie dostaneme do kontaktu s týmito mikróbmi, naše telo ich rýchlo rozpozná a bude s nimi bojovať. Tento systém podporuje mnohými spôsobmi, vr. kyselina retinová (RA), ktorej tvorba je čiastočne závislá od mikrobioty. Je nápomocný pri udržiavaní rovnováhy v imunitnom systéme: medzi prozápalovými a protizápalovými odpoveďami. Bolo dokázané, že u myší s nedostatkom kyseliny retinovej je napríklad znížená skupina SFB baktérií (segmentované vláknité baktérie). Ide o mikroorganizmy, ktoré sa vyskytujú najmä v ileu a céku. Sú zodpovedné za tvorbu Th17 prozápalových lymfocytov, ktoré sú nevyhnutné v boji proti patogénnym baktériám a hubám. Kyselina retinová sa tiež nepriamo podieľa na expanzii Treg buniek a obranného imunoglobínu typu A (IgA).
Aká je funkcia črevnej bariéry a ako ju môžeme utesniť?
Črevná bariéra je štruktúra tvorená iba jednou vrstvou črevných epiteliálnych buniek, pokrytá ochrannou vrstvou hlienu s mikrobiotou, ktorá sa v nej nachádza, ako aj bunkami krvných, lymfatických, imunitných a nervových systémov pod epitelom. Nevyhnutnétesné spojenia sú prvkom črevnej bariéry, vďaka čomu epitelové bunky k sebe tesne priľnú. Určujú selektivitu transportu látok z gastrointestinálneho traktu do krvného obehu a vďaka nim väčšie antigény a bakteriálne metabolity neprechádzajú cez črevnú bariéru. Pre udržanie správnej funkcie črevnej bariéry sú dôležité najmä mikroorganizmy, pretože tie do značnej miery určujú stav hlienu či epitelu. Črevné baktérie ovplyvňujú aj správnu činnosť lymfatického systému tráviaceho traktu, teda GALT.
Čo je črevná dysbióza? Aké sú jej príčiny a ovplyvňuje dysbióza imunitný systém?
Dysbióza je mikrobiálna nerovnováha v čreve. V tomto stave je viac patogénnych alebo metabolicky nevýhodných baktérií ako prospešných. Na dysbióze sa podieľajú tieto faktory: nesprávna výživa, stres, chronické užívanie liekov – najčastejšie antibiotiká, inhibítory protónovej pumpy a nesteroidné antiflogistiká. Zloženie mikrobioty formuje typ imunitnej odpovede. Pri mnohých ochoreniach (vrátane cukrovky typu 2, celiakie, metabolického syndrómu, reumatoidnej artritídy, AD alebo psoriázy) sa pozoruje dysbióza. Potom sa pri vyššie uvedených ochoreniach zvyšuje koncentrácia zápalových markerov a znižuje sa hladina protizápalových cytokínov
Črevná mikroflóra ovplyvňuje tak cytokínovú rovnováhu (Th1 / Th2 / Th17), ako aj moduláciu nešpecifickej imunity ovplyvnením syntézy vylučovaného IgA alebo defenzínov (prirodzené antibakteriálne proteíny). Th1 lymfocyty sa podieľajú na bunkovej imunitnej odpovedi (stimulácia týchto lymfocytov je nástupom zápalových ochorení), Th2 lymfocyty sa podieľajú na humorálnej odpovedi (nadmerná Th2 odpoveď je zvýšený počet alergických reakcií) a Th17 hrá úlohu v antimikrobiálnom a protiplesňovej obrany a môžu byť dôležité v patogenéze autoimunitných ochorení.
Úlohou prozdravotnej mikroflóry – vrátane probiotík – je pôsobiť tak, aby bola zachovaná rovnováha cytokínov Th1 / Th2 / Th17 a tým aj imunitná tolerancia. Črevné mikróby preto zohrávajú úlohu hlavných „trénerov“ imunitného systému.
Môže dysbióza viesť k zápalu a čo sa potom deje v tele?
V dôsledku dysbiózy je narušená štruktúra črevnej bariéry. Antigény vstupujú do krvného obehu, vrátane endotoxínov (lipopolysacharidové komplexy; LPS), hlavne z bunkových stien gramnegatívnych baktérií. Translokácia endotoxínu spôsobuje endotoxémiu,syntéza prozápalových cytokínov a aktivácia NF-κB, čo zvyšuje transkripciu mnohých génov na produkciu faktorov zápalovej odozvy. Jedným z prvkov vrodenej imunitnej odpovede je aktivácia receptorov citlivých na rôzne formy patogénov, vrátane LPS.
Je u pacientov s črevnou dysbiózou väčšia pravdepodobnosť, že sa nakazia koronavírusom?
Prvé závery naznačujú, že áno. V najnovšej práci Kaijin Xu (2022) sa možno dočítať, že niektorí pacienti s COVID-19 mali dysbiózu, o čom svedčí pokles komenzálnych baktérií roduLactobacillusa Bifidobacterium. Pre obnovenie eubiózy (mikrobiologickej rovnováhy) bola odporúčaná nutričná podpora a užívanie prebiotík alebo probiotík. To malo znížiť riziko rekontaminácie v dôsledku bakteriálnej translokácie. Toto sú však len pozorovania, zatiaľ neexistuje žiadny výskum na túto tému.
Ako probiotiká pôsobia na imunitu? Žiadosť o vysvetlenie operačného systému
Vďaka schopnosti mikroflóry prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam máme schopnosť ovplyvňovať naše celkové zdravie počas celého života. Probiotiká pomáhajú obnovovať mikrobiotu a obnovujú mikrobiálnu homeostázu (ide o rebiotický efekt; následkom toho sa dysbióza mení na eubiózu).
Probiotiká môžu ovplyvňovať črevnú bariéru prostredníctvom svojich troch zložiek: samotnej črevnej mikrobioty, črevného epitelu a GALT, lymfoidného tkaniva tráviaceho systému. V rámci mikrobioty môžu probiotické kmene zabrániť priľnutiu patogénnych baktérií k črevnému epitelu konkurenciou, ako aj – tým, že s nimi súťažia o živiny – inhibovať ich rast. Okrem toho produkujú antimikrobiálne proteíny, ktoré ničia patogény. Probiotické baktérie tiež stimulujú rast cameal baktérií a ich metabolickú aktivitu. V rámci epitelu sa vďaka probiotikám zvyšuje množstvo ochranného hlienu, posilňujú sa tesné spojenia medzi bunkami, ktoré zaručujú celistvosť črevnej bariéry. Existuje aj produkcia cytoprotektívnych zlúčenín. Probiotické uchopovacie body v GALT sa týkajú imunomodulácie, stimulácie protizápalovej odpovede a inhibície syntézy zápalových mediátorov.
Aké probiotiká dokážu posilniť črevnú bariéru a tým aj imunitu?
Podporu správneho fungovania imunitného systému je možné dosiahnuť najmä pomocou vhodne zvolených kvalitných viackmeňových prípravkov, t.j. polyprobiotiká. Jedným z najviac odporúčaných je Sanprobi Barrier. Obsahujezloženie 9 bakteriálnych kmeňov:Bifidobacterium bifidumW23 , Bifidobacterium lactisW51 , Bifidobacterium lactis2 W5, Lactobacillus acidophilusW37 , Lactobacillus brevisW63 , Lactobacillus caseiW56 Lactobacillus , W24 , Lactococcus lactisW19 , Lactococcus lactisW58.
Probiotické baktérie obsiahnuté v Sanprobi Barrier majú pozitívny vplyv na imunitu tým, že: potláčajú imunitnú odpoveď spôsobenú žírnymi bunkami (žírnymi bunkami); zvýšenie sekrécie protizápalového interleukínu 10 (IL-10), ktorý inhibuje prozápalové cytokíny, ako aj zníženie endotoxínovej záťaže (LPS), ktorá zabraňuje vzniku zápalu v tele.
Suma sumárum môžem povedať, že moderný životný štýl, strava ani používané lieky - nepodporujú správne fungovanie imunitného systému človeka. Osobitnú pozornosť preto treba venovať individuálnemu „generátorovi imunity“, ktorým je črevná mikrobiota v stave eubiózy, s preukázaným pôsobením prostredníctvom bakteriálnych metabolómov na oboch póloch, tzv. enterocerebrálnej osi. Ukázalo sa, že niektoré polyprobiotiká, najmä Sanprobi Barrier, zohrávajú úlohu pri podpore imunity.