Stendhalov syndróm je dosť kontroverzný, no zároveň mimoriadne zaujímavý fenomén, hlásený najmä cestovateľmi - tento syndróm spočíva vo výskyte až ťažkých somatických a psychických neduhov z obdivovania niektorých unikátnych priestorov či pamiatok. Prečítajte si, čo presne je Stendhalov syndróm, a zistite, odkiaľ môže problém pochádzať a čo si o ňom myslia lekári.
Obsah:
- Stendhalov syndróm: príčiny
- Stendhalov syndróm: Symptómy
- Stendhalov syndróm: je to choroba?
Stendhalov syndrómje choroba súvisiaca s … obdivovaním pamiatok. Termín bol prvýkrát použitý v roku 1979. Ďalšie termíny pre tento problém sú muzeálna choroba a Florenceov syndróm, ale najzaujímavejšia je história základného názvu tohto syndrómu.
No, tento termín navrhla talianska psychiatrička Graziella Magherini. Žena bola zvedavá, čo sa stalo s mnohými turistami, ktorí prišli do Florencie – zažili mimoriadne nezvyčajné choroby. Ukázalo sa však, že v skutočnosti neboli prví, ktorí hlásili nejaké nepredvídané symptómy súvisiace s komunikáciou so zázrakmi architektúry.
V roku 1817 cestoval francúzsky spisovateľ Marie-Henri Beyle po už spomínanej Florencii. Muž opísal, že pri obdivovaní kúziel tohto miesta sa mu výrazne zrýchlil tep, navyše sa cítil ohromený a mal pocit, že o chvíľu môže spadnúť.
Nejasné však zostáva, odkiaľ sa vzal názov Stendhalov syndróm – spomínaný spisovateľ používal pseudonym a označoval sa ako Stendhal. Niektoré problémy, ktoré môžu sprevádzať obdivovanie rôznych diel, sa označujú ako Stendhalov syndróm. Teoreticky by sa táto porucha mohla rozvinúť u ľudí, ktorí cestujú a obdivujú pamiatky v rôznych regiónoch sveta, je však badateľné, že ju zažívajú predovšetkým tí, ktorí chodia do Florencie.
Parížsky syndróm: bolestivé sklamanie pre turistov navštevujúcich Paríž
Pondelkový syndróm: ako prekonať strach z budúceho týždňa?
Deja vu: čoje spôsobené a čo to presne je?
Stendhalov syndróm: príčiny
Stendhalov syndróm možno určite považovať za dosť kontroverzný fenomén – tak ako sú niektorí vedci presvedčení, že sa môže skutočne vyskytnúť, iní odborníci ho považujú za jeden z existujúcich medicínskych mýtov.
Ľudia, ktorí veria v existenciu syndrómu, predpokladajú, že teoreticky by sa dal zaradiť do skupiny psychosomatických porúch – veď už dávno je známe, že emócie, ktoré prežívame, majú významný vplyv na telo navyše koncept chicagskej sedmičky, ktorý zahŕňa choroby, pri ktorých je najjasnejšie viditeľná ich súvislosť s emocionálnymi stavmi, ktoré cítime.
Možnosť výskytu Stendhalovho syndrómu by potvrdzovala aj skutočnosť, že pri sledovaní výnimočných umeleckých diel sa môžu aktivovať oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za emócie, ktoré cítime. Je asi nemožné rozhodnúť, či Stendhalov syndróm skutočne existuje, alebo je to vlastne akýsi mýtus.
Stendhalov syndróm: Symptómy
Pravdou je, že symptómy syndrómu môžu u ľudí, ktorí ho zažívajú, predstavovať aj výraznú úzkosť. Príznaky Stendhalovho syndrómu sa objavujú pri komunikácii s rôznymi neobvyklými umeleckými dielami – historickými budovami, maľbami či sochami – a potenciálne môžu byť:
- výrazné zvýšenie srdcovej frekvencie,
- závraty,
- strata zostatku,
- zmätok.
Tiež sa spomína, že ľudia, ktorí majú Stendhalov syndróm, majú všetky druhy halucinácií (halucinácií).
Stendhalov syndróm: je to choroba?
Stendhalov syndróm nemožno v súčasnosti považovať za chorobnú entitu - neexistujú kritériá pre jeho diagnózu a jeho popis nemožno nájsť v lekárskych klasifikáciách - nie je uvedený v klasifikácii ICD-10 alebo DSM.
V takom prípade by sa dalo povedať, že sa týmto problémom vôbec neoplatí riešiť, no na druhej strane sa objavujú správy, že styk s umením môže mať na zdravie naozaj žalostné následky. Ako príklad tu môžete uviesť správy, ktoré koncom roka 2022 zverejnil britský denník „The Guardian“.
No a práve vtedy vznikol príbeh muža, ktorý odišiel do Florencie a rozhodol sa bližšie pozrieť na jeden z najznámejších malieb na svete – hovoríme o Zrodení Venuše. Tento muž si však tento výlet zrejme veľmi dobre nepamätal – práve prebiehaobdivoval obraz, zažil… infarkt. Je nepochybne nemožné priamo spájať túto chorobu s obdivovaním umenia, no na druhej strane príbeh ukazuje, že existenciu Stendhalovho syndrómu by ste nemali úplne popierať.
Po prečítaní vyššie uvedených informácií môžu niektorí ľudia dostať otázku, či by ľudia, ktorí sú vo všeobecnosti dosť emotívni, kvôli možnosti Stendhalovho syndrómu, nemali radšej obdivovať umelecké diela, alebo aspoň tie, ktoré zistia vo Florencii?
No to asi nie – ísť do extrémov v živote zvyčajne spôsobí viac škody ako úžitku. Stačí pozorne sledovať svoje telo a keď si všimneme, že keď sa namiesto kochania sa umeleckými dielami cítime horšie, bude nanajvýš prospešné výlet zastaviť a postarať sa o inú zábavu ponúkanú v mieste nášho výletu.