Mitománia je o ľuďoch, ktorí klamú … úplne bez dôvodu. Zistite o tomto probléme, ako ovplyvňuje životy tých, ktorí ním trpia, a naučte sa, ako bojovať proti mýtománii!

Mitomániaje termín, ktorý sa v jazyku psychológie používa už pomerne dlho. Prvý popis tohto problému sa objavil v roku 1891, jeho autorom bol Anton Delbrüeck a odtiaľ pochádza aj ďalší názovmitomania , tedaDelbrüeck team . Ešte ďalšie výrazy používané na opis tohto javu sú patologické lži a fantastická pseudológia.

Doteraz nebol vykonaný žiadny vyčerpávajúci výskum, ktorý by umožnil vyvodiť istejšie závery o frekvencii mitománie v populácii. Sú však dostupné publikácie, podľa ktorých by patologické klamstvo mohlo byť problémom až pre 1 % ľudí. Odhadovaná frekvencia mitománie u oboch pohlaví je podobná. Ľudia všetkých vekových skupín môžu trpieť mitomániou, ale doteraz sa pozorovalo, že môže mať mimoriadnu tendenciu začať v adolescencii (okolo veku 16 rokov).

Mitománia: čo to je?

Mitomani vytvárajú svoju vlastnú alternatívu, veľmi odlišnú od skutočnej reality. Nie o každom človeku, ktorý veľa klame, sa dá povedať, že je mýtomaniak. Pre mýtomániu je charakteristické, že človek klame… pretože áno. „Typické“ klamstvo väčšinou súvisí s nejakým vonkajším motívom – dieťa napríklad zaklame matke, že posledný test zvládlo s veľmi dobrou známkou, aby nedostalo trest za neúspešný test. Patologické klamstvá zas súvisia s vnútornými motívmi, navyše muž s mýtom môže bez konkrétneho účelu vysloviť obsah nezlučiteľný s realitou.

Ľudia bojujúci s mýtomániou svojimi klamstvami sa zvyčajne prikrášľujú a ukazujú sa ako lepší ľudia, než v skutočnosti sú. Patologické lži sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že mýtomaniak má mimoriadne dobré profesionálne postavenie alebo že je priateľom vysokopostavených ľudí.

Vyššie bolo spomenuté, že patologicky ležiaci ľudia sa môžu prezentovať ako hrdinovia - možná je aj opačná situácia, keď sa ostatným ukážu ako obete. Možno mitomanaj transformáciou zásadne pravdivých informácií na klamstvá, napríklad tým, že má chrípku (a plne si ju uvedomuje), môže informovať iných ľudí, že trpí nejakou úplne inou a život ohrozujúcou chorobou.

Charakteristickou črtou mytómie je aj chronická povaha tohto problému – mýtomani typicky ležia patologicky mnoho, mnoho rokov. Pozoruhodné je aj to, že príbehy ľudí s Delbrückovým syndrómom môžu nadobudnúť veľmi fantazijný charakter, niekedy je až ťažké im uveriť, no obsah nie je o úplne nemožných javoch.

Mitománia: dôvody

V súčasnosti ani lekári, ani psychológovia nevedia jednoznačne povedať, aké sú príčiny mytománie. Sklon k patologickému klamstvu je však spojený s rôznymi psychickými problémami, akými sú napr. poruchy osobnosti - s mitomániou sa môžu stretnúť okrem iného napr. U ľudí s hraničnou poruchou osobnosti alebo narcistickou poruchou osobnosti existujú aj teórie, že priebeh dospievania by u človeka ovplyvnil riziko vzniku mitománie. Podľa takýchto hypotéz by ľudia, ktorí sa v detstve stretli s rôznymi problémami, ako je napríklad alkoholizmus svojich rodičov alebo zneužívanie zo strany ich opatrovateľov, mali v dospelosti väčšiu tendenciu patologicky klamať.

Existujú teórie, podľa ktorých by potenciálnou príčinou mytómie mohli byť rôzne ochorenia centrálneho nervového systému

Doterajším vedeckým výskumom sa podarilo zistiť, že dokonca u takmer polovice ľudí s diagnózou Delbrückov syndróm sa vyskytli niektoré neurologické ochorenia, ako je epilepsia alebo infekčné ochorenia nervového systému.

Mitománia: príznaky

V skutočnosti aj pre skúseného psychológa môže rozpoznanie mýtománie predstavovať veľa problémov. Súvisí to napríklad s tým, že patologické klamstvo treba odlíšiť od iných porúch, ktoré niekedy súvisia s vyslovením obsahu nezhodného s realitou pacientmi. Hovoríme tu napríklad o psychotických poruchách, ako sú bludné poruchy alebo schizofrénia.

Niekedy môže byť dosť ťažké rozlíšiť, či obsah vyslovený pacientom sú patologické lži alebo bludy. Rozlíšiť medzi týmito dvoma podobnými problémami môže pomôcť, že v prípade bludov nedokážu jeho názor zmeniť ani najzdravšie argumenty okolia, že presvedčenie pacienta je v rozpore s realitou. Patologickí klamári môžumedzitým si neuvedomujte, že klamú, ale sú aj situácie, keď keď sú chrbtom k stene – hoci zvyčajne neochotne – dokážu priznať, že skutočne klamali.

Mitománia: Ako patologické lži ovplyvňujú život mitomana?

Jedna vec sa dá povedať o mýtoch: určite to nemajú ľahký život. Je možné, že si ich okolie (niekedy aj na dlhší čas) neuvedomí, že sa opakovane stretávajú s klamstvom, no pravda nakoniec vyjde najavo. V konečnom dôsledku môžu mýty rozbiť vzťahy – v podstate nikto nemá rád, keď sa mu neustále klame, a dokonca aj ten najláskavejší partner môže konečne opustiť mýtického muža. Ľudia s mýtomániou môžu mať problémy aj v profesijnom živote – šéf, ktorý má aj veľmi dobrého, no stále patologicky ležiaceho zamestnanca, sa môže nakoniec rozhodnúť dať mu výpoveď. Existujú nejaké spôsoby, ako vyliečiť patologické klamstvo?

Ako bojovať proti mýtománii?

Liečba mitománie je založená na psychoterapii – neexistujú žiadne farmaceutické preparáty, ktoré by mohli pacientovi zabrániť v patologickom klamstve. Psychoterapia v mytómii má niekoľko primárnych účelov. Najprv si pacient musí uvedomiť, že klame opakovane a – v podstate bezdôvodne – klame. Počas terapie je tiež veľmi dôležité rozvíjať u pacienta motiváciu zbaviť sa mýtománie – u ľudí, ktorí budú k terapii pristupovať nezáväzne alebo si budú myslieť, že psychoterapia je pre nich vôbec zbytočná, je dosiahnutie terapeutického úspechu veľmi ťažké, niekedy dokonca nemožné.

V liečbe mytománie zohráva dôležitú úlohu hľadanie potenciálnych faktorov, ktoré by sa mohli podieľať na jej vzniku – napríklad emocionálne konflikty, ktoré sa začali v detstve alebo dospievaní. Pri psychoterapii patologicky ležiacich ľudí je dôležitý aj behaviorálny tréning modifikujúci správanie pacientov. V prípade mitomanov, ktorí zotrvávajú vo vzťahoch, môže byť výhodné - pre patologicky ležiaceho človeka aj jeho partnera - využiť terapeutické sedenia pre páry.

Zdroje:

1. Rakesh Pal Sharma a kol., Case Report: Pseudologia Fantastica, Delhi Psychiatry Journal, zväzok 10. č. 1; on-line prístup: http://medind.nic.in/daa/t07/i1/daat07i1p78.pdf

2. Charles C. Dike, Patologické klamstvo: Symptóm alebo choroba, Psychiatric Times; on-line prístup: http: //www.psychiatrictimes.com/articles/pathological-lying-symptom-alebo-choroba

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria