Konfabulácia – najjednoduchší spôsob, ako ju definovať, je výskyt falošných spomienok u ľudí. Zvyčajne to nie sú „extra“ spomienky, ale prichádzajú na vyplnenie existujúcich medzier v pamäti. Mohlo by sa zdať, že konfabulácia je typickým psychiatrickým problémom, no pre svoje príčiny sa s ňou v skutočnosti častejšie stretávajú odborníci na neurológiu. Prečítajte si, čo presne je konfabulácia a ako sa s ňou zaobchádza.
Obsah:
- Konfabulácia: čo to je?
- Konfabulácia: príčiny
- Konfabulácia: liečba
Konfabuláciaje zaradená do skupiny kvalitatívnych porúch pamäti (paramnézia), v ešte presnejšom rozdelení sa konfabulácie považujú za údajné spomienky (pseudomnézia). Prvý popis porúch pamäti vo forme konfabulácie sa objavil v roku 1889, jeho autorom bol ruský psychiater a neurológ Wiktor Korsakov. Názov tohto problému pochádza z latinského slovafabulari , ktoré možno preložiť ako „rozprávka“ alebo „rozprávka“.
Už bolo spomenuté, že konfabulácie patria do skupiny porúch pamäti spojených s objavením sa údajných spomienok. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ku konfabuláciám dochádza v dôsledku existencie pamäťových medzier u pacientov – konfabulácia je falošná spomienka, ktorej úlohou je vyplniť rôzne „diery“ v ľudskej pamäti
Konfabulácia: čo to je?
Konfabulácie môžu mať rôzne podoby. Napríklad na otázku, čo robil včera, môže pacient hovoriť o tom, že strávil dobrý čas pri jazere, zatiaľ čo… celý deň odpočíval doma.
Ďalším príkladom konfabulácie je situácia, keď sa človeka napríklad pýtajú, aký odklon od svojej minulosti sa mu páčil najviac. Konfliktujúci pacient potom môže odpovedať, že najkrajším výletom v jeho živote bol výlet do Afriky, dokonca môže podrobne rozprávať, aké atrakcie v tejto krajine zažil, a zároveň v skutočnosti … taký človek nikdy nemohol naozaj choď do zahraničia.
Konfabulujúci pacient zámerne nezavádza iných ľudí, navyše - takýto človek si neuvedomuje, že jeho spomienky sú falošné.
Konfabulácie môžu pozostávať aj zzhluky rôznych spomienok, ktoré sú však reprodukované nesprávnym spôsobom (napr. rozhovor s milovanou osobou, ktorý sa uskutočnil pred rokom, možno považovať za udalosť, ktorá sa odohrala predchádzajúci deň).
Povahovo však môžu byť aj úplne fantastické, ako v spomínanom príklade s cestovaním alebo napríklad vtedy, keď človek bez vodičského oprávnenia začne rozprávať, ako cestoval v aute po cestách pri závratoch. rýchlosti v minulosti.
Existujú dva hlavné typy konfabulácie. Prvým a najčastejším z nich sú vyprovokované konfabulácie, ktoré súvisia s tým, že pacientovi sa položí otázka a on na ňu odpovie, no vo výpovediach sú falošné spomienky. Na druhej strane sú oveľa zriedkavejšie spontánne konfabulácie, pri ktorých pacient začne svoje falošné spomienky rozprávať sám.
Konfabulácia: príčiny
Pacienti môžu zažiť konfabuláciu v množstve rôznych patológií. Po prvé, k vypĺňaniu medzier v pamäti falošnými spomienkami dochádza u ľudí, ktorí trpia jednotlivcami priamo súvisiacimi s narušenými pamäťovými procesmi, ako je amnézia, demencia (ako je Alzheimerova choroba) alebo Korsakoffov syndróm.
Iné stavy, ktoré vedú k poškodeniu mozgu, môžu tiež viesť ku konfabulácii. Príčiny konfabulácie sa berú do úvahy najmä tam, kde je poškodený pravý predný lalok mozgu a štruktúry corpus callosum.
Zatiaľ neuvedené, rovnako ako potenciálne dôvody výskytu falošných spomienok môžu byť:
- nádorov centrálneho nervového systému,
- zranenie hlavy,
- poškodenie (napr. súvisiace s prasknutím aneuryzmy) krvných ciev zásobujúcich vyššie uvedené štruktúry mozgu.
Niekedy sa konfabulácie objavujú aj u pacientov, ktorí trpia nejakým duševným ochorením – s takouto situáciou sa možno stretnúť najmä u ľudí, ktorí trpia schizofréniou. S konfabuláciami sa môžete stretnúť aj u detí. V tejto skupine pacientov však falošné spomienky zvyčajne nesúvisia s výskytom žiadneho ochorenia, ale vyplývajú z neúplnej kontroly pamäte u detí, ako aj z jej nezrelosti.
Konfabulácia: liečba
V skutočnosti sa konfabulácie samé osebe nedajú liečiť – nie sú samy osebe chorobou, ale skôr ich výskyt možno liečiť ako symptóm jednej z vyššie uvedených chorôb. Z tohto dôvodu je najdôležitejší u pacientov, ktorí zažívajú konfabuláciuje liečiť tých jedincov, ktorí viedli k tejto poruche pamäti.
Napríklad u pacientov s Korsakoffovým syndrómom (spôsobeným chronickým abúzom alkoholu a spojeným s nedostatkom vitamínu B1) je potrebné začať nedostatok vitamínu dopĺňať, ako aj udržiavať abstinenciu od alkoholu.
Sú chvíle, keď pacient nevie nájsť dôvod konfabulácie. V tomto prípade je možné použiť tzv kognitívna rehabilitácia (rehabilitácia kognitívnych funkcií), vďaka ktorej sa môže zlepšiť nielen fungovanie pamäti pacienta, ale aj jeho schopnosť koncentrácie či zlepšenie motorickej koordinácie a jazykových schopností
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.