Fibula sa počíta medzi dlhé kosti. Leží pozdĺž holennej kosti, s ktorou je spojená v hornej a dolnej časti. Ide o pomerne tenkú kosť, preto sú zlomeniny jedným z najčastejších úrazov. Zistite, ako sa fibula stavia, aké funkcie vykonáva, aké choroby môžu ovplyvniť fibulu a ako sa fibula používa v medicíne.
Fibula(lat. fibula) je rovnomerne dlhá kosť, ktorá tvorí spolu s holennou kosťou kostru predkolenia. Fibula je miestom úponu mnohých svalov dolnej končatiny. Okrem toho je distálny koniec fibuly súčasťou členkového kĺbu. Medzi najčastejšie ochorenia spojené s fibulou patria zlomeniny spôsobené nadmerným preťažením alebo traumou.
Pozrite si galériu 4 fotografií
fibula - štruktúra
Fibula je dlhá, ale pomerne tenká kosť, ktorá sa nachádza na boku predkolenia. Fibula priamo prilieha k oveľa masívnejšej holennej kosti a spolu s ňou tvorí kostru holene. Medzi fibulou a holennou kosťou sú dva typy spojení.
Prvým je tibiofibulárny kĺb, ktorý spája bližšie konce týchto kostí. Tibiofibulárny kĺb je v tesnej blízkosti kolena, hoci s ním nemá žiadne spojenie. Koniec bližšie k fibule preto nie je súčasťou kolenného kĺbu a nezúčastňuje sa na jeho pohyboch.
Druhé spojenie medzi fibulou a holennou kosťou je tzv medzikostná membrána holene, prechádzajúca smerom nadol do tibiofibulárneho väziva. Táto membrána je vyrobená z veľmi odolného spojivového tkaniva. Prostredníctvom nej sú holenná a lýtková kosť spojené po celej dĺžke.
Tibiofibulárny kĺb aj medzikostná membrána holene prispievajú k tesnému spojeniu oboch kostí a bránia ich vzájomnému pohybu. Z tohto dôvodu je pohyblivosť lýtkovej kosti vo vzťahu k holennej kosti veľmi obmedzená (samotnou lýtkovou kosťou je ťažké pohybovať bez zvyšku holennej kosti).
Spodná časť fibuly je laterálna kosť, ktorú možno ľahko nahmatať pod kožou. Distálny koniec šípky sa spája s dvoma ďalšími kosťami - holennou a talusovou kosťou, ktoré sa tvoriaspoločne horný členkový kĺb (nazývaný aj členkový kĺb).
Horný členkový kĺb umožňuje pohyby chodidla hore a dole (dorzálna a plantárna flexia), ako je chôdza po špičkách a pätách. Fibula sa teda nezúčastňuje na funkcii kolena, ale je podstatnou súčasťou členkového kĺbu.
Okrem trvalého spojenia s holennou kosťou a účasti na stavbe členkového kĺbu je fibula miestom úponu mnohých svalov. K bližšiemu koncu šípky je pripojený bicepsový sval stehna, ktorý je jedným z najväčších svalov dolnej končatiny.
V dolných častiach fibuly sú úpony holenných svalov, vrátane extenzorov prstov na nohách, peroneálnych svalov a soleus. Väčšina z nich sa podieľa na pohyblivosti členkového kĺbu
Spodná časť fibuly je pripojená aj ku kĺbovým väzom, ktorých úlohou je stabilizovať laterálnu časť členkového kĺbu
V bezprostrednej blízkosti fibuly je veľa krvných ciev a nervov. Pozdĺž šípky sa nachádza peroneálna artéria, ktorá zásobuje krvou samotnú kosť a svaly blízkej dolnej časti nohy.
Vrch šípky dosahuje spoločný sagitálny nerv, ktorý sa potom delí na dve vetvy: povrchový a hlboký sagitálny nerv. Tieto nervy umožňujú pohyb laterálnych svalov dolnej časti nohy a extenzorov chodidla. Z hľadiska senzorickej inervácie je vďaka nim možné prijímať podnety z dorzálnej plochy chodidla a laterálnej časti holene. Poranenie peroneálneho nervu je jednou z možných komplikácií poranení fibuly
fibula - funkcie
Hoci je fibula dôležitou súčasťou kostry holennej kosti, jej mechanická funkcia je relatívne malá. Šíp je príkladom kosti, ktorá nenesie prakticky žiadne zaťaženie.
Hlavnou úlohou šípu je budovať a stabilizovať členkový kĺb, poskytovať miesto uchytenia pre svaly holennej kosti a vykonávať podporné funkcie pre oveľa viac namáhanú holennú kosť. Za veľkú pohyblivosť členkového kĺbu sú zodpovedné šľachy svalov pripevnených k šípu. V spodnej časti fibuly začínajú tri sagitálne väzy stabilizovať laterálnu časť členka
Nedostatok významného mechanického zaťaženia pôsobiaceho na šíp sa stal dôvodom na vynájdenie zaujímavých spôsobov využitia tejto kosti v medicíne.
Fibula – lekárske použitie
Fibula nemá žiadne podstatné funkciepodpery pre zvyšok kostry. Množstvo kostného tkaniva, ktoré tvorí šíp, je veľké v pomere k zaťaženiu, ktoré nesie. Z tohto dôvodu sa fibula stala cenným zdrojom materiálu na transplantáciu kostí. Klinické pozorovania ukázali, že malé fragmenty fibuly možno úspešne odstrániť a implantovať na iné miesta bez výraznej straty funkcie holene.
Fibula sa primárne používa v maxilofaciálnej chirurgii, vrátane výplne kostných defektov v dolnej čeľusti. Rekonštrukcia dolnej čeľuste s využitím fragmentov fibuly sa vykonáva okrem iného o u pacientov s ťažkými kraniofaciálnymi poraneniami alebo ako súčasť liečby nádorov mandibulárnej hlavy
fibula - choroby
Stavy súvisiace s fibulou majú mnoho rôznych príčin. Vo fibule, ako aj v celom skelete sa môžu vyskytovať nádory, infekcie a symptómy metabolických ochorení (vrátane osteoporózy). Zďaleka najčastejšou príčinou poškodenia fibuly sú však úrazy vedúce k nadmernému preťaženiu a v extrémnych prípadoch až k zlomeninám tejto kosti.
Vrodené chyby, zvyčajne diagnostikované v detstve, patria medzi zriedkavé ochorenia fibuly.
Zlomenina fibuly
Symptómy, priebeh a liečba zlomeniny fibuly závisia od miesta poranenia, relatívnej polohy úlomkov kostí a prítomnosti komplikácií (vrátane poškodenia ciev a nervov). Na diagnostiku zlomenín fibuly sa používajú röntgenové snímky, ktoré sa zvyčajne robia v dvoch projekciách.
Podozrenie na poškodenie blízkych mäkkých tkanív môže vyžadovať pokročilejšie zobrazovacie testy, vrátane. zobrazovanie magnetickou rezonanciou.
Zlomenina fibuly v jej centrálnej časti si nie vždy vyžaduje vloženie končatiny do náplasti. Neďaleko umiestnená holenná kosť môže v mnohých prípadoch slúžiť ako lešenie pre liečivú šípku, vďaka ktorej na zahojenie stačí iba dočasné znehybnenie končatiny.
Oveľa väčšie riziko komplikácií je v prípade zlomenín proximálneho alebo distálneho konca šípu. Takéto zranenia môžu vyžadovať chirurgický zákrok. Peroneálny nerv prebieha blízko proximálneho konca fibuly, ktorá môže byť poškodená pri poranení tejto oblasti.
Typickým príznakom ruptúry peroneálneho nervu je klesanie chodidla, t. j. neschopnosť dorzálnej flexie chodidla. Pacient potom cestuje tzv chôdza s kohútikom, zdvíhanie celej nohy vysoko a bezvládne spúšťanie predkolenia, zatiaľ čo robíte krok.
Ak pri lámanína proximálnom konci fibuly je peroneálny nerv pretrhnutý, je nutné ho chirurgicky fixovať a následne vhodná rehabilitácia
Ďalšie indikácie na invazívnu liečbu zlomenín fibuly zahŕňajú
- otvorené zlomeniny,
- zlomeniny komplikované poškodením krvných ciev,
- ako aj nestabilné zlomeniny v členku.
Spôsob liečby laterálnych zlomenín členka závisí od miesta zlomeniny, ako aj od stupňa poškodenia zostávajúcich štruktúr v členkovom kĺbe (pretrhnutie väzov, vzájomné posunutie zvyšných kostí). Najľahšie prípady vyžadujú iba znehybnenie a odľahčenie končatiny.
Zlomeniny s posunom alebo vážnym poškodením blízkych mäkkých tkanív si zvyčajne vyžadujú chirurgickú liečbu. Hoci najčastejšou príčinou zlomenín hrotu šípu sú náhle úrazy (dopravné nehody alebo športové nehody), zlomeniny v dôsledku dlhodobého preťažovania vznikajú aj v tejto kosti. Hovorím o tzv únavové zlomeniny, vyskytujúce sa najčastejšie u ľudí, ktorí podstupujú veľmi namáhavú fyzickú námahu.
Príznakom únavovej zlomeniny fibuly je bolesť, hlavne pri pohybe. Diagnóza únavovej zlomeniny je indikáciou úľavy fibuly nevyhnutnej pre jej hojenie. Taktiež je potrebné správne rehabilitovať a výrazne znížiť tréningové záťaže
Vrodené chyby fibuly
Vrodené malformácie fibuly sú relatívne zriedkavé. Príkladom takejto choroby je fibulárna hemimélia, čo je vrodený nedostatok fibuly. Absencia fibuly má za následok skrátenie končatiny a výraznú deformáciu kĺbov chodidla, členku a kolena.
Liečba sagitálnej hemimélie si vyžaduje použitie protéz, ktoré reprodukujú správnu štruktúru predkolenia. V prípade sprievodných defektov chodidiel sa rozsah rekonštrukčných výkonov primerane rozširuje
- Zlomenina stehennej kosti – príčiny, symptómy a liečba
- Metatarzálna zlomenina - príčiny, symptómy, liečba, rehabilitácia
- Radiálna kosť - štruktúra, funkcie, choroby