Cévny chirurg vyčistí choré cievy - rozšíri ich, odstráni zmeny (zrasty, aneuryzmy), v prípade potreby zavedie tzv. cievne protézy, vďaka ktorým cieva opäť začne správne fungovať. Cievna chirurgia je odvetvie medicíny, ktoré sa zaoberá diagnostikou a liečbou chorôb súvisiacich s poruchou funkcie krvných a lymfatických ciev.

Cievny chirurgsa zaoberá diagnostikou a chirurgickou liečbou ochorení súvisiacich s nesprávnou funkciou krvných a lymfatických ciev.Cievna chirurgiasa nezaoberá cievnymi ochoreniami v oblasti neurochirurgie a kardiochirurgie

Obsah:

  1. Cievny chirurg – akými chorobami sa zaoberá cievny chirurg?
  2. Cievny chirurg – aké vyšetrenia robí cievny chirurg?
  3. Cievna chirurgia - liečebné metódy používané v cievnej chirurgii

Cievny chirurg – akými chorobami sa zaoberá cievny chirurg?

Najdôležitejšie choroby, ktoré spadajú do kompetencie cievneho chirurga sú:

  • ateroskleróza (okrem iného vrátane aterosklerózy dolných končatín, karotická artérioskleróza) a zápalové ochorenia obehového systému
  • syndróm diabetickej nohy
  • pľúcna embólia
  • liečba zúženia a uzáveru tepien, ktoré môžu viesť k mŕtvici
  • aneuryzmy (vrátane chronickej, prasknutej, zápalovej hrudnej, brušnej a viscerálnej aorty)
  • akútne a chronické žilové ochorenia (vrátane venóznej tromboembólie, kŕčových žíl dolných končatín, hlbokej žilovej insuficiencie)
  • chronické žilové vredy
  • nádory cievneho systému
  • Buergerova choroba alebo trombo-obliteračná vaskulitída

Cievny chirurg – aké vyšetrenia robí cievny chirurg?

Pacienti najčastejšie navštevujú cievneho chirurga, ktorý sa sťažuje na:

  • kŕče v nohách a pocit pálenia
  • opuch, vrát. okolo členkov
  • pocit ťažkosti

Uvádzajú sa aj pacienti, ktorí si všimli metličkové žilky, kŕčové žily, sťažujú sa na časté mravčenie, necitlivosť alebo nedostatok citlivosti v končatinách. Toto môžu byť prvé príznaky problémov s krvným obehom, najmä ak je narušenýna koži sa objavuje čoraz viac hnedých alebo modrých zafarbení, čo naznačuje zápal alebo praskanie kŕčových žíl.

Ľudia s cievnymi chirurgmi vidia aj bolesť, najčastejšie za hrudnou kosťou, kašeľ a opakovanú dýchavičnosť, pretože môže ísť o príznak pľúcnej embólie

Počas návštevy cievny chirurg vykoná s pacientom podrobný rozhovor, prehodnotí výsledky doteraz vykonaných testov a pacienta vyšetrí, najmä ak existuje podozrenie na ochorenie, ktorého symptómy sú viditeľné voľným okom, napríklad chronické žilové vredy. V závislosti od stavu vás môže cievny chirurg poslať na špecifické testy, aby vylúčil alebo potvrdil počiatočnú diagnózu.

Najčastejšie vykonávanými vyšetreniami v oblasti cievnej chirurgie sú dopplerovský ultrazvuk karotíd, stavcov, dolných a horných končatín, dopplerovský ultrazvuk žíl dolných a horných končatín alebo viscerálny dopplerovský ultrazvuk. Dopplerovské vyšetrenie je neinvazívne a veľmi nápomocné pri diagnostike mnohých ochorení. Dáva odpoveď na otázku, či je prietok krvi správny – kde tečie pomalšie, kde rýchlejšie alebo ide dozadu, čo môže naznačovať napríklad nedostatočnosť žilovej chlopne. Dopplerovský ultrazvuk navyše dáva obraz o kapacite a priereze vyšetrovaných tepien a žíl a umožňuje tak odhaliť prípadné zúženie tepien spôsobené aterosklerózou, riziko venóznej tromboembólie či iné ochorenia ciev v brucho, krk, ruky a nohy. Ďalšie štúdie používané v cievnej chirurgii zahŕňajú Počítačová tomografia, arteriografia, angioskopia, venografia a lymfografia.

Ako sa zbavím pavúčích žíl?

Cievna chirurgia - liečebné metódy používané v cievnej chirurgii

Po diagnóze môže cievny chirurg rozhodnúť o použití neinvazívnej alebo minimálne invazívnej liečby alebo v prípade potreby poslať pacienta na operáciu. Oprávňuje pacientov aj na amputáciu končatiny, napríklad v prípade diabetickej nohy.

Medzi najčastejšie používané metódy patrí skleroterapia (používa sa pri liečbe chronickej venóznej insuficiencie) alebo endovaskulárne metódy, ktoré zahŕňajú:

  • perkutánna balóniková angioplastika (na miesto upchatia alebo zúženia cievy sa zavedie balónikový katéter)
  • implantácia stentu (používa sa napr. v iliakálnych, femorálnych alebo karotických artériách)
  • implantácia stentgraftu (používa sa okrem iného pri poškodení tepny alebo v prípade arteriovenóznej fistuly)
  • aterektómia (zahŕňa odstránenie alebo redukciu aterosklerotických plátov pomocou špeciálneho zariadenia)

Ak je cievne ochorenie veľmi pokročilé alebo je život ohrozujúce, lekár sa môže rozhodnúť podstúpiť operáciu (vrátane rekonštrukcie a obnovy tepien, bypassu, chirurgickej liečby lymfedému).

Kategórie: