Eozinofilná ezofagitída je chronické ochorenie pažeráka, ktoré sa vyvíja prostredníctvom imunitného systému. Patrí medzi tzv eozinofilné ochorenia tráviaceho traktu, pri ktorých dochádza k intenzívnej infiltrácii eozinofilov (eozinofilov) v rôznych vrstvách steny tráviaceho traktu, v tomto prípade pažeráka. Je progresívna a ak sa nelieči, vedie k fibróze a striktúram pažeráka a následne k jeho dysfunkcii.

Eozinofilná ezofagitídasa vyskytuje v každom veku, ale najčastejšie je diagnostikovaná u ľudí vo veku 40-50 rokov, oveľa častejšie u mužov. Prvé príznaky sa objavujú už v detstve. U ľudí predisponovaných v dôsledku potravinového alebo inhalačného alergénu vzniká chronická zápalová reakcia, ktorá vedie k fibróze a poruchám motility pažeráka. IgE-dependentné a bunkové mechanizmy ako aj chemokín vylučovaný eozinofilmi, tzv. eotaxín 3. Mikroskopický obraz ukazuje prítomnosť eozinofilných infiltrátov v epiteli a ďalších vrstvách steny pažeráka, zhluky eozinofilov (mikroabscesy), rozšírenie medzibunkových priestorov, hypertrofiu a predĺženie bradaviek bazálnej vrstvy a fibrózu hl. bazálna vrstva sliznice.

Eozinofilná ezofagitída: príznaky

Symptómy eozinofilnej ezofagitídy sú nešpecifické a závislé od veku. U detí najčastejšie:

  • bolesti žalúdka
  • vracanie
  • príznaky gastroezofageálneho refluxu
  • neochota prehĺtať jedlo
  • strata chuti do jedla
  • inhibícia priberania a rastu.

U dospievajúcich a dospelých sa objavuje:

  • dysfágia
  • retrosternálna bolesť
  • nevoľnosť
  • vracanie
  • jedlo v pasci.

Charakteristické je vyhýbať sa výrobkom, ktoré spôsobujú problémy s prehĺtaním, zapíjať jedlo dostatočným množstvom tekutín a dlhodobo žuť. Okrem toho pacienti často trpia atopickými ochoreniami, ako je astma, alergická rinitída, atopická dermatitída alebo potravinové alergie závislé od IgE.

Eozinofilná ezofagitída: diagnóza

V diagnostike ochorenia endoskopické vyšetrenie pažeráka s odberom vzoriek z r.proximálnej a distálnej časti jeho sliznice. Diagnóza je založená na náleze>15 eozinofilov v zornom poli v biopsiách sliznice pažeráka pri 400-násobnom zväčšení. Endoskopické vyšetrenie odhaľuje jednotlivé alebo viacnásobné pozdĺžne ryhy, kruhové záhyby, papuly, erytém, biele ložiská, bez cievnej kresby, prekrvenie a opuch sliznice a segmentálne striktúry pažeráka, najčastejšie v jeho proximálnej časti. Kontrastný test pažeráka, podobne ako endoskopia, ukazuje zúženie priesvitu pažeráka, izolované striktúry pažeráka a jednoduché alebo viacnásobné prstence.

Laboratórne testy ukazujú eozinofíliu periférnej krvi, zvýšené hladiny celkového IgE a IgE v krvi špecifické pre inhalačné a potravinové alergény

Neexistujú dôkazy o GERD pri 24-hodinovom monitorovaní intezofageálneho pH. V súčasnosti empirická 6-8 týždňová liečba inhibítormi protónovej pumpy 2 mg/kg/24h v dvoch dávkach (maximálne 40 mg dvakrát denne) pred ezofageálnou odporúča sa endoskopia a vyšetrenie.histologická biopsia jeho sliznice. Cieľom tejto akcie je eliminovať gastroezofageálny reflux ako príčinu symptómov pacienta.

Eozinofilná ezofagitída: diferenciácia

Diferenciálna diagnostika berie do úvahy:

  • gastroezofageálny reflux
  • kvasinková ezofagitída
  • vírusová ezofagitída
  • bakteriálna ezofagitída
  • eozinofilná gastroenteritída
  • alergia na potraviny alebo lieky
  • celiakia
  • Leśniowski a Crohnova choroba
  • systémové ochorenia spojivového tkaniva
  • hypereozinofilný syndróm
  • Churg-Straussov syndróm
  • reakcia štepu proti hostiteľovi
  • pemphigus

Eozinofilná ezofagitída: liečba

Liečba je založená na použití vhodnej diéty a farmakoterapie. Odporúča sa elementárna strava po dobu 4 týždňov, ktorá zmierňuje príznaky a zápalové zmeny. Vo výživových odporúčaniach sa pozornosť venuje pokusu identifikovať a vyhýbať sa potravinám, ktoré spôsobujú príznaky ochorenia. Ukázalo sa, že vylúčenie najbežnejších alergénnych potravín, ako je kravské mlieko, vajcia, pšenica, arašidy a morské plody, z jedálnička zlepšilo klinické a histologické zlepšenie u viac ako 70 % detí – u dospelých je toto percento o niečo nižšie.

Vo farmakoterapii sa glukokortikosteroidy podávajú lokálne alebo systémovo. Liekmi prvej voľby sú lokálne glukokortikosteroidy - používajú sa perorálne inhalačné prípravky,najbežnejší je budezonid (2 mg/d) alebo flutikazón (880 – 1760 mikrogramov dvakrát denne). Použitie systémových kortikosteroidov je obmedzené na pacientov, ktorí vyžadujú rýchle klinické zlepšenie vzhľadom na závažnosť ochorenia alebo ktorí nereagovali na inú liečbu. Na tento účel sa používa prednizón v dávke 1-2 mg / kg / deň.

Endoskopická liečba je vyhradená pre pacientov so zúžením pažeráka, ktoré narúša prehĺtanie a keď po štandardnej liečbe nenastane zlepšenie. Vzhľadom na vysoké riziko perforácie pažeráka by sa endoskopická dilatácia striktúr pažeráka mala vykonávať s mimoriadnou opatrnosťou.

Kategórie:

Gastrológia