Existujú dve fázy spánku: REM spánok a NREM spánok. Fenomény súvisiace s nočným odpočinkom sú zaujímavejšie, ako by ste si potenciálne vedeli predstaviť – málokto napríklad vie, že počas spánku sú fázy, kedy zažívame rýchle pohyby očí alebo aj také momenty, kedy sa – hoci si to skôr neuvedomujeme – zobudíme. na pár chvíľ zo spánku. Čo však presne charakterizuje jednotlivé fázy spánku a čo sa počas nich deje?

Fázy spánkusú fázy spánku, usporiadané do cyklov. Spať k životu je jednoducho nevyhnutné – teoreticky to každý vie, no v praxi to čoraz viac ľudí jednoducho podceňuje a z rôznych dôvodov (napr. kvôli veľkému množstvu pracovných povinností) spia príliš krátko. To má negatívny vplyv na fungovanie celého organizmu – nielenže sa vtedy cítime vyčerpaní, ale stávame sa aj náchylnejšími na vznik rôznych infekcií (ktoré môžu byť dôsledkom porúch imunitného systému).

Zdalo by sa, že spánok nie je nič iné ako stav, v ktorom jednoducho objíme Morfea a naše telo odpočíva – nič nemôže byť horšie. Počas spánku dochádza k zmenám svalového tonusu, pohybu očí alebo k množstvu iných javov - rôzne sa vyskytujú v konkrétnych momentoch spánku, ktoré sa označujú ako fázy spánku.

Fázy spánku: bdenie

Pred definitívnym zaspaním a počas krátkych prebudení sú ľudia v štádiu bdenia. V tejto fáze spánku žmurkáme viečkami a dochádza aj k pohybu očných buliev, ktorý je stále na nás závislý. Miestom sú potom - aj v závislosti od našej vôle - pohyby rôznych svalov nášho tela.

Bioelektrická aktivita mozgu sa postupne mení aj v bdelej fáze: keď máme oči otvorené, objavuje sa nízkonapäťová zmiešaná aktivita s prevahou beta vĺn, kým po zatvorení viečok bioelektrická aktivita mozog je stále zmiešaný s nízkym napätím, ale vtedy v ňom prevládajú alfa vlny.

Prebudenie je fáza spánku, ktorú možno najľahšie prerušiť. Keď sú však okolité podmienky priaznivé pre nočný odpočinok, môže to viesť k úplnému zaspaniu a vzniku následných fáz spánku.

Fázy spánku: NREM spánok

Fáza spánku NREM(skratka pre non-rapid eyepohybový spánok) sa v poľštine niekedy označuje ako spánok bez rýchlych pohybov očí. NREM sa delí na tri stupne, ktorými sú:

  • Štádium N1: najplytšia časť spánku NREM, s pomalými pohybmi očí, postupne sa znižujúcim svalovým tonusom, v bioelektrickej aktivite mozgu, ktorá zostáva zmiešaná a nízke napätie, začínajú dominovať vlny theta; zo štádia N1 sa dá celkom ľahko prebudiť, charakteristické sú náhle zášklby svalov, navyše v tejto fáze spánku sa môže dostaviť aj pocit pripomínajúci pád
  • Štádium N2: ďalšia časť spánku NREM, v ktorej postupne ustáva pohyb očí, svalový tonus dosahuje minimálne hodnoty, pričom charakteristické prejavy bioelektrickej aktivity mozgu (ktoré možno vizualizovať v nejakej štúdii, o ktorej bude reč neskôr) ) sú spánkové vretienka a K-komplexy (ktoré sa považujú za prejavy „obrany“ centrálnej nervovej sústavy pred prebúdzaním sa zo spánku), ďalšími javmi špecifickými pre túto fázu spánku sú pokles telesnej teploty a spomalenie srdcovej frekvencie.
  • Štádium N3: posledné štádium spánku NREM, v ktorom sa očné buľvy nepohybujú, svalový tonus zostáva nízky a v zázname bioelektrickej aktivity mozgu sa objavujú charakteristické pomalé delta vlny vysokého napätia; z tejto fázy spánku je nás najťažšie prebudiť (považuje sa za najhlbšie štádium spánku), navyše ak je niekto námesačný, prebieha to počas N3 štádia NREM spánku

Fázy spánku: REM spánok

Fáza REM spánku(skratka pre spánok s rýchlym pohybom očí) je v poľštine definovaná ako spánok s rýchlymi pohybmi očí. V jej prípade, na rozdiel od sna NREM, nie sú jednotlivé štádiá špecifikované

REM spánok je charakteristický - ako už z jeho názvu vyplýva - rýchle pohyby očí, najnižšie svalové napätie (objavujú sa tu však fázické kontrakcie svalových skupín) a iná ako predtým bioelektrická aktivita mozgu (je zmiešaná, nízka -napätie, navyše dominujúce vo vlnách theta a beta).

Fáza REM spánku je však špeciálna najmä tým, že práve počas nej sa nám objavujú sny

Fázy spánku: štúdia

Keďže niektoré vyššie opísané javy súvisiace s jednotlivými spánkovými štádiami si môžeme všimnúť pomerne ľahko (napríklad rýchle pohyby očí), iné - napríklad svalové napätie alebo bioelektrickú aktivitu mozgu - je nemožné posúdiť bez použitia špecializovaného výskumu.

Na analýzu prvého spomínanéhoparametre súvisiace so spánkom sa používajú elektromyografia (EMG), elektrickú aktivitu mozgu možno hodnotiť elektroencefalografiou (EEG) a pohyby očí počas spánku možno presne posúdiť pomocou elektroencefalografie (EEA).

Fázy spánku: Aký dlhý je váš spánkový cyklus?

Pre bežného človeka sa to, čo sa mu deje počas spánku, nemusí zdať mimoriadne dôležité. Pravda je však taká, že je to úplne inak – napríklad podľa toho, v akej fáze spánku sa budeme nachádzať, keď nám ráno zazvoní budík, závisí od toho, či sa cítime vyspatí, alebo či sa cítime úplne opačne.

Na dostatok spánku zvyčajne potrebujeme 4 až 6 spánkových cyklov. Jeden spánkový cyklus pozostáva z po sebe nasledujúcich štádií spánku NREM, po ktorých nasledujú štádiá spánku REM. Po každom z nich zvyčajne nasleduje veľmi krátke prebudenie, ktoré si možno ani neuvedomujeme.

Ako dlho trvá jeden spánkový cyklus? V skutočnosti je to premenlivá hodnota, dokonca aj cez noc. Prvý cyklus zvyčajne trvá približne 90 minút a ďalší cyklus trvá od 100 do 120 minút.

Variabilita sa týka aj toho, ktoré fázy a štádiá sú pri nočnom odpočinku dominantné - prvá polovica noci býva väčšinou v štádiu hlbokého spánku (štádium N3 fázy spánku NREM), kým v druhej polovici r. hlboký spánok trvá oveľa kratšie alebo sa dokonca vôbec neprejavuje.

Vyššie bolo spomenuté, že prebúdzanie v „neadekvátnej“ fáze spánku môže byť spojené s nepríjemným pocitom nedostatku spánku – takýto jav je skutočne možný a jeho riziko nastáva v momente prebudenia z spánok spadá do REM fázy.

Fázy spánku: regulačné faktory

Vyššie sú uvedené všeobecné znaky každej fázy spánku. Pravdou však je, že nie všetci ľudia spia rovnako – napríklad dĺžka každého spánkového cyklu závisí od genetických faktorov a veku.

Sú napríklad ľudia, u ktorých jeden cyklus netrvá 120, ale len 80 minút – takíto ľudia potrebujú na spánok oveľa menej času ako tí s dlhšími spánkovými cyklami.

Variabilný je aj pomer trvania jednotlivých spánkových fáz - napríklad u novorodencov na rozdiel od dospelých veľkú časť z celkového nočného pokoja (dosahuje aj polovicu) tvorí REM spánok (pričom u dospelých je touto fázou spánok trvá 90 až 120 minút a spánok NREM trvá 4-7 hodín.)

Vzhľadom na vyššie uvedené závislosti môžu niektorí zvážiť spočítať, kedy presne ktorá fáza spánku spadne, a pokúsiť sa prebudiťkeď sú v sne NREM. To však nemusí nutne pomôcť, práve naopak, môže spôsobiť ťažkosti so spánkom. Najlepšie je zapamätať si dostatok hodín spánku každú noc – ako pripomenutie – priemerný dospelý by mal spať 7 až 9 hodín za noc.

Prečítajte si tiež

  • Poruchy spánku
  • Parasomnia – bizarné správanie pri spánku
  • Lucidný sen
  • Výklad snov - význam snov
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články od tohto autora

Kategórie:

Neurológia