Diogenov syndróm sa vyskytuje predovšetkým u seniorov a je spojený s výraznou nedbalosťou na hygienu, prerušením kontaktov aj s najbližšou rodinou a patologickým zhromažďovaním. Nie je celkom jasné, čo je príčinou tohto útvaru, no čo je rozhodne horšie, medicína nepozná spôsoby liečby. Čo to teda vlastne Diogenov syndróm je a čo robiť, keď sa tento typ poruchy vyskytne u staršieho človeka, ktorý je nám blízky?

Diogenov syndróm(Diogenov syndróm) je problém, o ktorom sa hovorí už od roku 1966 – vtedy bol opísaný jeho prvý prípad. Názov poruchy pochádza z mena starovekého gréckeho filozofa Diogena, ktorý žil v … sude vhodnej veľkosti

O Diogenovom syndróme je vo všeobecnosti veľa kontroverzií av skutočnosti vzniká, keď začnete analyzovať názov tohto ochorenia. No a tým sa spája medzi inými sociálna izolácia a zhromažďovanie, pričom spomínaný Grék sa nielenže často stretával s inými ľuďmi, ale tiež – aspoň podľa dostupných popisov – nezbieral žiadne nepotrebné predmety.

V skutočnosti sa Diogenov syndróm môže vyvinúť u ľudí v akomkoľvek veku, ale najčastejšie sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov. Presné štatistiky o jeho prevalencii je ťažké získať – jedným z problémov tejto poruchy je izolácia od spoločnosti, takže mnohé prípady Diogenovho syndrómu jednoducho zostávajú nediagnostikované. Odhaduje sa však, že s týmto stavom môže zápasiť približne 0,05 % ľudí vo veku 60 a viac rokov.

Diogenov syndróm: príčiny

Diogenov syndróm sa nepovažuje za chorobu, ale skôr za poruchu správania. Nie je celkom jasné, čo vedie k rozvoju tohto problému – niekedy sa u pacientov vyvinie tzv primárny Diogenov syndróm, kde nie je možné nájsť inú chorobu, ktorá by mohla prispieť k jeho vzniku a niekedy sekundárna forma syndrómu, spojená s niektorými ďalšími subjektmi, predovšetkým s rôznymi duševnými poruchami alebo chorobami.

Je tiež potrebné poznamenať, že Diogenovmu syndrómu môže predchádzať skúsenosť s extrémne stresovými udalosťami. Taká je predovšetkým smrť nejakého druhuveľmi blízka osoba (napr. manžel/manželka).

Niekedy je syndróm jedným z prejavov porúch demencie. Vzhľadom na to, že u jedinca sú spojené poruchy v rozhodovaní a kontrole návykov, niektorí vedci sa domnievajú, že k jeho vzniku môžu prispievať poškodenia súvisiace s vyššie uvedenými procesmi mozgových centier – v tomto prípade ide o prefrontálny kortex mozog.

Diogenov syndróm: príznaky

Diogenov syndróm je spojený s nezrovnalosťami vo viacerých sférach, ktorými sú osobná hygiena, kontakty s inými ľuďmi a hromadenie nepotrebných vecí. Konkrétnejšie, symptómy Diogenovho syndrómu zahŕňajú:

  • prerušenie kontaktov s inými ľuďmi (pacient trpiaci touto entitou sa vyhýba kontaktu aj so svojimi príbuznými, uzatvára sa vo svojom dome a prejavuje zjavnú neochotu v situáciách, keď sa má stýkať s cudzími ľuďmi aj s ľuďmi, ktorých pozná)
  • hygienická nedbanlivosť (čo sa týka osobnej hygieny aj v tom, že ju pacient úplne prestane užívať, ale súvisí aj s poriadkom vo svojom blízkom okolí)
  • zhromažďovanie (ľudia s Diogenovým syndrómom môžu zbierať rôzne predmety - dokonca aj odpadky - o ktorých hodnote sú určite presvedčení a ktoré absolútne nikomu nedovolia vyhodiť)
  • nedôvera, podozrievavosť voči iným ľuďom (tieto môžu viesť k agresívnemu správaniu pacienta pri kontakte s kýmkoľvek)
  • zanedbávanie jedla

Diogenov syndróm – kvôli svojim symptómom – môže viesť až k veľmi vážnym následkom. V dôsledku nedostatočnej hygieny môžu pacienti trpieť rôznymi kožnými ochoreniami.

Ľudia s Diogenovým syndrómom sú tiež vystavení riziku podvýživy alebo kachexie.

Stáva sa, že zber súvisiaci s jednotlivcom má za následok uhniezdenie rôznych červov alebo hlodavcov v dome nimi postihnutého človeka - to môže následne spôsobiť problémy ako pre pacienta, tak aj pre ľudí žijúcich v jeho blízkosti .

Diogenov syndróm: rozpoznanie

Neexistujú žiadne špecifické, prísne kritériá na diagnostiku Diogenovho syndrómu – jeho názov sa neobjavuje v klasifikácii chorôb podľa ICD-10, ani v psychiatrickej klasifikácii DSM-5.

Tu sú ďalšie polemiky súvisiace s týmto problémom - preto nie je možné jednoznačne povedať, či pacient skutočne trpí Diogenovým syndrómom

Jedno je však isté: v prípade podozrenia na túto entitu treba pacienta určite prevziať do starostlivosti lekárovvykonané rôzne štúdie. Hovoríme tu o laboratórnych testoch aj zobrazovacích testoch (týkajúcich sa hlavne štruktúr nervového systému).

Často je potrebné absolvovať psychiatrické vyšetrenie - symptómy, ktoré naznačujú Diogenov syndróm, môžu v skutočnosti vyplývať z takých problémov, ako sú napr. schizofrénia, obsedantno-kompulzívna porucha alebo depresia. Ďalšou možnou príčinou poruchy spojenej so syndrómom je frontotemporálna demencia.

Preto pri objavení sa symptómov Diogenovho syndrómu je potrebné dôkladne analyzovať zdravotný stav a pátrať po prípadných ochoreniach, ktoré by mohli súvisieť s jeho výskytom

Diogenov syndróm: liečba

Žiaľ, neexistujú žiadne špecifické metódy liečby Diogenovho syndrómu – nie sú známe žiadne lieky, ktoré by pri podávaní pacientom trpiacim touto jednotkou mohli viesť k vyriešeniu ich ťažkostí.

Najdôležitejšia je vyššie popísaná diagnostika - ak má pacient diagnostikovanú napríklad nejakú duševnú poruchu, je potrebné nasadiť liečbu typickú pre daný problém.

Ľudia s Diogenovým syndrómom majú podporu od iných ľudí - svojich príbuzných, ale často aj napríklad zo sociálnej starostlivosti

Je isté, že človek trpiaci týmto indivíduom nemôže zostať sám: ​​podvýživa alebo kachexia môžu v konečnom dôsledku viesť až k ohrozeniu života.

Starostlivosť o blízkeho človeka s Diogenovým syndrómom určite nie je jednoduchá – takýto pacient je väčšinou nepriateľský aj k najbližšej rodine a presvedčiť ho k návšteve lekára môže byť takmer zázrak.

V tomto prípade ostáva už len trpezlivosť. Pokusy bojovať proti zbieraniu predmetov môžu byť na dlhú dobu bezvýsledné, ale ak sú vykonávané jemne, môžu byť účinné.

Na prekonanie averzie voči iným ľuďom je potrebné aj úsilie, ale aj tu je potrebná veľká opatrnosť

Ak má lekár alebo zdravotná sestra navštíviť osobu s Diogenovým syndrómom, stojí za to sa uistiť, že sú to vždy tí istí ľudia - potom je väčšia šanca, že pacient k nim nakoniec prestane byť nepriateľský.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Je zameraný na prácu s pacientmiaby ich vždy počúvali a venovali im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria