Agnosia je porucha vnímania zmyslových podnetov, keď zmyslové orgány, ako sú oko a ucho, úplne správne fungujú. Existuje mnoho foriem agnózie, niektoré z nich môžu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie – napríklad prosopagnóza, pri ktorej pacient nepozná tváre ľudí, ktorých pozná. Výskyt akejkoľvek formy agnózie sa nesmie podceňovať – príčinou jej vzniku môže byť aj nádor na mozgu.
Výrazagnosiapochádza z gréčtiny a znamená nevedomosť alebo nevedomosť. Do lekárskeho jazyka ho zaviedol v roku 1891 Sigmund Freud. Najjednoduchším vysvetlením agnózie je stav, kedy je narušené vnímanie podnetov z okolia, napriek tomu, že má správne fungujúce zmyslové orgány. V prípade agnózie sa poruchy netýkajú len orgánov prijímajúcich zážitky z prostredia, ale aj mozgových centier zodpovedných za registráciu a spracovanie zmyslových podnetov, ktoré sa k nim dostávajú. Agnózia sa vzhľadom na svoje možné príčiny môže vyskytnúť u ľudí akéhokoľvek pohlavia a veku.
Agnosia: príčiny
Agnosia môže byť spôsobená akýmikoľvek stavmi, ktoré spôsobujú poškodenie kortikálnych centier mozgu. Najbežnejšie príčiny agnózie sú:
- poranenia hlavy
- nádory centrálneho nervového systému
- intrakraniálne krvácanie
- demencia
- neurodegeneratívne ochorenia
- hypoxia mozgu
- otrava (napr. oxidom uhoľnatým)
- ťah
- infekcie centrálneho nervového systému (napr. encefalitída)
Agnosia: typy
Existujú 3 hlavné typy agnózie týkajúce sa rôznych zmyslov:vizuálna agnózia , sluchová agnózia a senzorická agnózia. V rámci týchto kategórií sú uvedené ďalšie podtypy agnózie – problém pacienta môže súvisieť s prijímaním len jedného špecifického typu podnetov.
- prosopagnosia (zhoršené rozpoznávanie tváre),
- achromatopsia (nemožno identifikovať farby),
- akinetopsy (porucha videnia pohybujúcich sa predmetov),
- priestorová agnózia (nerozpoznávanie okolia),
- simultanagnosia (schopnosť sústrediť sa len na jednu vecobjekt súčasne - pacient pri pohľade napr. na stôl nie je schopný rozpoznať farbu stien v izbe alebo iných predmetov v nej umiestnených súčasne),
- alexia (nedokáže rozpoznať texty a písmená).
Ďalším typom poruchy jesluchová agnózia . V jej priebehu pacienti nemusia byť schopní rozoznať reč, ktorú počujú, a existuje aj forma sluchovej agnózie, pri ktorej pacienti nevnímajú zložitejšie zvuky, ako napríklad hudbu. Špecifickým typom tejto formy agnózie je kortikálna hluchota, pri ktorej pacienti pri plnej funkcii sluchového orgánu nepočujú žiadne zvuky Tretím typom neurologických porúch, o ktorých ide, jesenzorická agnózia . V jej prípade sa problém týka najmä rozoznávania tvaru predmetov, a to tak tých, ktoré pacient pozná, ako aj tých, ktoré sú pre pacienta úplne nové. Pacienti sú zároveň schopní rozpoznať váhu či veľkosť predmetov, ktorých sa dotýkajú. Hlavným predstaviteľom tohto typu agnózie je astereognózia, pri ktorej pacient nedokáže rozpoznať predmety len dotykom. Existujú aj iné typy agnózie, ktoré je ťažké pripísať jednému konkrétnemu typu zmyslového zážitku. Takéto problémy sú:
- autotopagnózia (neschopnosť identifikovať konkrétne časti vlastného tela),
- anozognózia (nevedomosť pacienta alebo dokonca popieranie existencie akýchkoľvek chorobných porúch, jednou z foriem anozognózie je popieranie nevidomého pacienta, že jednoducho nevidí),
- emocionálna agnózia (neschopnosť rozpoznať takzvanú reč tela iných ľudí alebo usúdiť o ich emóciách na základe pozorovania tváre).
Agnosia: diagnostika
Typ agnózie u pacienta hrá zásadnú úlohu pri diagnostikovaní chorôb u pacientov s agnóziou. Je to spôsobené tým, že na základe typu agnózie je možné usudzovať, kde v mozgu došlo k poškodeniu. Napríklad vizuálna agnózia je zvyčajne spôsobená defektmi v okcipitálnych lalokoch, zatiaľ čo sluchová agnózia môže byť spôsobená poškodením parietálnych lalokov mozgu Neurozobrazovanie zohráva v diagnostike agnózie nespochybniteľnú úlohu. Pomocou takých vyšetrení, ako je počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia hlavy, je možné zobraziť napríklad nádory v mozgu, ale aj ischemické zmeny spôsobené mozgovou príhodou. Pri hľadaní príčiny agnózie je tiež dôležité uskutočniť lekársky rozhovor s pacientom.
Agnosia: liečba
Agnosia sama o sebe je vlastne symptóm, nie choroba - liečbapodlieha stavu, ktorý spôsobil agnóziu. Konkrétna terapia závisí od príčiny agnózie – ak ide o rakovinu, potom sa pristúpia k intervenciám zameraným na jej liečbu, v prípade infekcie centrálneho nervového systému sa pacientovi podajú vhodné lieky, ktoré umožnia infekciu vyliečiť. jeho výskyt (môže to byť pri infekciách mozgu) a môže u pacienta pretrvávať dlhší čas (napr. v situácii, keď bol spôsobený mozgovou príhodou). U pacientov s dlhodobou agnóziou je možné použiť rôzne cvičenia, ktoré im umožnia dosiahnuť lepšiu úroveň fungovania – napríklad logopédia u pacientov s rôznymi formami sluchovej agnózie.