Výraz "telepatia" pochádza z gréčtiny. Ide o spojenie dvoch slov: tele, čo znamená „ďaleko“ a patheia – „pocit“. Podľa definície telepatia znamená schopnosť vymieňať si myšlienky s inou osobou bez použitia akýchkoľvek prostriedkov kontaktu. O čo presne ide a je možné rozvíjať schopnosť telepatie?
Telepatia – čo to je?
Telepatia je schopnosť komunikovať s inou ľudskou bytosťou iba prostredníctvom myšlienok a emócií, bez použitia niektorého z piatich zmyslov, ktoré človek pozná – hmat, zrak, sluch, chuť a čuch.
Ľudstvo si už dlho pripisuje telepatiu. Tvrdia, že domorodci komunikujú bez slov nielen medzi sebou, ale aj s prírodou, napríklad so stromami. Tibeťania vraj dokážu komunikovať tak, že si navzájom posielajú správy cez vietor. Ďalším príkladom telepatie je pocit, ktorý prežíva rodič, keď sa niečo zlé stane jeho dieťaťu, aj keď je vzdialené tisíce kilometrov. Ďalším príkladom telepatie je zručnosť, ktorú možno často pozorovať počas vystúpení kúzelníkov, keď požiadajú člena publika, aby vybral konkrétnu kartu z celého balíčka a ľahko uhádol, ktorá bola vytiahnutá.
Zatiaľ nebola telepatia potvrdená v žiadnom vedeckom výskume, preto sa viac ako predmetom záujmu vedcov stala predmetom záujmu parapsychológov
Telepatické schopnosti konkrétnych ľudí sa vysvetľujú rôznymi spôsobmi. Najpopulárnejšia teória hovorí, že ľudský mozog funguje na podobnom princípe ako rádiové vlny, odtiaľ pochádza aj názov – teória rádiových vĺn. Mozog jedného človeka podľa nej dokáže vyslať do mozgu niekoho iného vlnu, cez ktorú prúdia aj naše očakávania, myšlienky a pocity. Vedci sa však tejto teórii ostro ohradzujú – tvrdia, že takéto ľudské elektromagnetické žiarenie by sa mohlo „vysielať“ na vzdialenosť niekoľkých, maximálne niekoľkých centimetrov. Myšlienky človeka žijúceho na druhom konci sveta by sme teda určite nedokázali uhádnuť.
Iná teória hovorí, že človeka obklopuje morfogenetické pole. Jej autorom je Rupert Sheldrake, britský biológ, absolvent Camrbidge a Harvardu. Hoci toto pole nie je viditeľné „voľným okom“,bolo by to v priestore okolo nás a ovplyvnilo by to ľudské správanie a interakcie medzi jednou osobou a druhou. Pôsobenie poľa má podľa tejto teórie vyvolať u jedného človeka pocit, že ten druhý na neho myslí, alebo uhádnuť, čo sa s ním v danej chvíli deje. Tak ako to býva v prípadoch, keď máme pocit, že sa nám ozve niekto blízky a o chvíľu sa tak stane. V roku 2006 Sheldrake uskutočnil experiment, v ktorom požiadal dobrovoľníkov, aby poskytli telefónne čísla svojim príbuzným a priateľom. Menovaným ľuďom potom zavolali a požiadali ich, aby uhádli, kto by mohol byť na druhej strane linky – v 45 percentách prípadov táto osoba uhádla, že to bol dobrovoľník, kto im dal telefónne číslo.
Telepatia – môžete sa ju naučiť?
Podľa zástancov teórie telepatie sa to dá naučiť. V prvom rade si podľa vzoru tibetských mníchov musíte trénovať schopnosť koncentrácie. Takže existujú cvičenia ako toto, ktoré vyžadujú, aby si konkrétna osoba položila prst na nos a zamerala svoj zrak a pozornosť na tento nos. Aj keď sa mu rozmaže obraz a „utečie“, nemali by ste sa vzdávať a byť neustále sústredení. Ďalším vzorovým cvičením je umiestnenie dvoch ľudí do susedných miestností: jeden z nich si predstaví obraz so všetkou silou svojich myšlienok a druhý by mal vďaka svojej koncentrácii a predovšetkým - telepatii - vedieť, čo má kresliť, ako predstaviť si myšlienky osoby, ktorá zostáva v inej miestnosti. Tibeťania, aby ľahšie komunikovali svoje myšlienky, sa dostávajú do tranzu, túto metódu často praktizujú aj priaznivci telepatie, pričom poukazujú na to, že najúčinnejším spôsobom je navodenie hypnózy skúsenou osobou.