Spomedzi neurovývinových porúch je autizmus jednou z najzávažnejších, no včasná diagnostika dáva šancu zlepšiť kvalitu života postihnutej osoby. Aké sú príznaky autizmu a ako zmierniť jeho následky, vysvetľuje Dr. Michał Wroniszewski, psychiater, riaditeľ centra SYNAPSIS pre deti a dospelých s autizmom, spoluzakladateľ a predseda správnej rady nadácie SYNAPSIS.
Aj mierny stupeň poruchy spôsobuje človeku postihnutému autizmom veľmi vážne sociálne a životné problémy. Včasným odhalenímautizmumôžete – ale len do určitej miery – zmierniť jeho účinky. Čo je autizmus, vysvetľuje Dr. Michał Wroniszewski, psychiater, riaditeľ centra SYNAPSIS pre deti a dospelých s autizmom, spoluzakladateľ a predseda správnej rady nadácie SYNAPSIS
- Ako rozpoznať prvé príznaky autizmu?
Dr. Michał Woniszewski : Objavujú sa v druhej polovici života dieťaťa a sú to dva príznaky. Prvým je nedostatok alebo oslabenie očného kontaktu s vytvorením spoločného poľa pozornosti, teda schopnosti komunikovať očami.
Druhou sú narušené sluchové reakcie, najmä chýbajúca alebo oslabená, oneskorená reakcia na zvolanie mena, t. j. obrátenie sa na osobu, ktorá dieťa volá.
Toto sú silné indikátory existencie rizika autizmu, samozrejme po vylúčení iných príčin, ako sú poruchy zraku a sluchu. Niektoré autistické deti majú problémy so sluchom, no väčšina z nich môže počuť až príliš dobre (precitlivenosť na zvuky), čo môže spôsobiť napríklad prerušenie podnetov.
- Sú poruchy psychomotorického vývoja skorým príznakom autizmu?
M.W.:Nie, samotná psychomotorická retardácia nie je príznakom autizmu. Ale u týchto detí je riziko vzniku PFSA výrazne zvýšené.
Preto by sa ich vývoj mal ako rizikových skupín sledovať. Nie vždy zaznamenáme abnormality v motorickom vývoji, vrátane prijímania podnetov.
U detí mladších ako 1 rok sa môžu obzvlášť zaujímať o zmysel pre rovnováhu a integráciu zmyslových podnetov z hlbokého vnímania a zraku.
Potom pozorujeme oneskorené dosiahnutie schopnosti plaziť sa, plaziť sa, sedieť, stáť a chodiť. Ich príčina nie je neurologická asvaly (ako napríklad pri detskej mozgovej obrne), ale problémy s koordináciou.
Kontrola: Autizmus v ranom detstve
M.W.:Toto je zložitý, mnohostranný problém. Dieťa s autizmom môže mať problémy s prijímaním zmyslových podnetov vrátane zrakových a sluchových podnetov a ich centrálnou koherenciou, teda celkovým prijímaním signálov, ktoré sú mu adresované ako výrazné vizuálne (gestá a mimika) a sluchové (slová) správy.
To výrazne obmedzuje možnosti rozvoja – je to, ako keby ste boli zrakovo postihnutí a zároveň nedoslýchaví. To, že dieťa s autizmom s veľkým oneskorením nerozumie alebo nerozumie funkcii spätnej väzby, je pravdepodobne spôsobené ďalším deficitom v chápaní intencionality druhého človeka, teda chápania, že ten druhý je rovnaký ako ja.
U väčšiny autistických detí sa rozvíja jednosmerná komunikácia, zvyčajne sa môžu dožadovať – krikom alebo gestikuláciou. Ťažko prechádzajú fázou zmeny situácie z dojčaťa, ktoré, paradoxne, v skutočnosti vládne okoliu – „kričím a dožadujem sa, a vy zistíte, čo v tejto chvíli myslím“, na malé dieťa, ktoré je podriadené svojmu rodičia a ďalší ľudia okolo neho.
M.W.:Deti v 2. a 3. roku života, zvyčajne sa vyvíjajú po období protikladov, skúšajú, čo im je dovolené, snažia sa utvrdiť, že tu vládnu, zvyčajne rozpozná skutočnú a emocionálne uspokojujúcu závislosť na dospelých.
Na druhej strane u tých, ktorí komunikujú obmedzene a zle rozumejú zámerom iných ľudí, je veľmi ťažké preniesť tento proces pozitívne. Takéto deti majú tendenciu udržiavať si infantilný vzor „despotického“ vládnutia a prostredie sa často prispôsobuje ich správaniu.
Takto sa udržiava špecifické autoritárstvo, ktoré navyše bráni spoločenskej adaptácii. Treba mať na pamäti, že autistické dieťa nie je realistické a adekvátne vo vzťahoch, čo, ak presiahne do predškolského a školského obdobia, sťažuje mu sociálnu adaptáciu.
M.W.:Rodičia by sa v prípade znepokojujúcich symptómov mali snažiť diagnostikovať svoje dieťa čo najskôr. Dôležitý je aktívny emocionálny, fyzický a hravý kontakt s batoľaťom.
Malý autista potrebuje to isté, čo iné dieťa v jeho veku, ale pre slabosť a redukciu podnetov zprostredie, správy adresované jemu by mali byť čo najjasnejšie a najjednoduchšie, pokojné, ale veľmi výrazné (prednášané dosť nahlas a pomaly).
Ak je dieťa staršie a nemá rozvinuté nejaké zručnosti, oplatí sa s ním hrať, vhodné pre skorší vek, napr. vývinového procesu ďalšie kompetencie, edukačné hrové cvičenia, vďaka ktorým dieťa získava pochopenie tzv reprezentácia, t. j. že jedna vec môže predstierať, že je iná.
Dôležitá je aj stimulácia lepšieho príjmu podnetov prostredníctvom masáží a kompresií, ktoré zlepšujú tzv. hlboký pocit.
Všetky deti v prvom roku života by mali mať dostatočné množstvo rôznych zmyslových podnetov, ktoré súvisia najmä s kontaktom s tvrdším povrchom.
Tí, ktorí sú ukrytí v mäkkej posteľnej bielizni a majú málo pohybu, sa vyvíjajú pomalšie ako tí, ktorí majú ohrádku s prikrývkou a podlahou – tvrdší povrch dáva veľa pocitov a podporuje aktivitu.
M.W.:Pomáha znižovať rôzne účinky poškodenia centrálneho nervového systému (mozgu) a jeho funkčných vývojových porúch. Niektoré nedostatky sú spôsobené poškodením – toto by mohlo byť trvalejšie.
Ostatné sú funkčné, čo znamená, že dieťa neprekročilo určitú vývinovú hranicu v dôsledku toho, že nenadobudlo schopnosti využívať očakávané prijímacie a exekutívne funkcie, charakteristické pre dané vývinové obdobie.
U mnohých detí súvisí s vývinom reči – ak je batoľa v 12.-15. mesiac života nepoužíva prvé, aj keď „konvenčné“, zle formulované, ale zmysluplné slová, vyžaduje si pozornosť. Čím neskôr sa autizmus odhalí a následne čím neskôr sa formujú komunikačné schopnosti, tým slabšie sú výsledky terapie.
Predtým asi 50 percent autistické deti nehovorili vôbec. Teraz je toto percento nižšie, čo je spôsobené skorším začatím liečby, keď sú šance na získanie reči vyššie, a identifikáciou menej závažných prípadov.
- Aká je ústredná koherencia, ktorá charakterizuje ľudí s autizmom?
M.W.:Je založená na tendencii vnímať konkrétny predmet ako celok všetkými zmyslami. So všetkým vidíme ľudskú tvárdetaily, ktoré náš mozog poskladá.
Deti s autizmom vnímajú všetko rozložené na jednotlivé prvky: zrak registruje jedno oko, druhé oko, nos, ústa a ďalšie detaily, napríklad okuliare či mravčenie, sluch samostatne registruje hlas človeka. danej osobe. Všetky tieto informácie však spolu nesúvisia.
Hlboko narušené deti s autizmom preto dokážu rozlišovať medzi ľuďmi, najmä zo vzdialeného prostredia, najmä podľa fúzov, brady, bradavíc na tvári a pod. Takéto vnímanie sťažuje alebo znemožňuje prijímať a porozumieť emocionálnemu a sociálne posolstvo – to, čo vyjadruje tvár iných ľudí.
„Neurotypickí“, neautistickí ľudia sa do svojej situácie ťažko vžívajú, pretože ide o úplne inú organizáciu prijímania zmyslových dojmov a obrazu okolitého sveta.
- Aké sú príčiny porúch rozvoja centrálnej koherencie u dieťaťa s autizmom?
M.W .:Ešte nie sú zavedené. Jedna z teórií ich dáva do súvisu s poruchami dozrievania funkcií mozočku, ktorý je zodpovedný za koordináciu – spočiatku sa predpokladalo, že iba motorické funkcie, no ukázalo sa, že aj funkcia prijímania zmyslových podnetov zo všetkých zmyslov.
V súčasnosti je známe, že základné príčiny týchto porúch u každého dieťaťa môžu byť rôzne, ale aj súbežne sa vyskytujúce: možná genetická náchylnosť a škodlivé faktory počas tehotenstva a pôrodu – infekcie, hypoxia, predčasný pôrod a iné .
- Aké sú vyrušenia v sociálnych kontaktoch?
M.W.:Pri autizme sú poruchy vo vývoji vrodeného kognitívneho modulu alebo „teórie mysle“ inej osoby s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom poruchy alebo oneskorenia rozvoj neurofyziologických funkcií, určujúcich schopnosti vrodeného bipogického (neúmyselného) súcitu
Výsledkom sú kvalitatívne poruchy v sociálnych interakciách, komunikácii a predstavivosti. Systém zodpovedný za rozpoznávanie a odvodzovanie stavov mysle iných ľudí analogicky k ich vlastným stavom nedosahuje primeranú zrelosť.
V súčasnosti platí hypotéza, že „teória mysle“ iného človeka závisí od fungovania systému tzv. zrkadlové neuróny zodpovedné za snímanie stavu mysle inej osoby. Funguje na princípe „zrkadlenia“ zmyslového príjmu, nie intelektuálneho.
Ak je človek napríklad zohnutý, má stiahnuté ramená a kútiky úst, dobre sa pohybuje, iná osoba, ktorá sa naňho pozerá, „má pocit, akoby mala takýto postoj a vzhľad, teda pocit skľúčenosti tej osoby,aj keď je sama v poriadku.
DôležitéJe strava dôležitá aj pri autizme?
V tejto veci existuje už niekoľko desaťročí nezhoda. Odborníci už dlho uznávajú častý výskyt porúch imunitného a tráviaceho systému u detí a dospelých s autizmom. V roku 2010 boli publikované odporúčania Americkej akadémie pediatrie o zdravotných problémoch, najmä gastroenterologických, detí s autizmom. Somatické problémy, najmä imunitného systému (imunodeficiencie alebo alergie), a/alebo poruchy tráviaceho traktu, alergické a nealergické intolerancie narúšajú vnútorné prostredie dieťaťa a nepriamo nepriaznivo ovplyvňujú činnosť jeho nervového systému, čo môže autizmus zhoršiť. V tomto ohľade by sa mali starostlivo preskúmať, prípadne vykonať na skúšobných diétach na najrušivejšie faktory, najmä kazeín a lepok. Nie sú určené na vyliečenie autizmu, ale na diagnostiku toho, čo môže byť pre vaše dieťa škodlivé. Napríklad nerozpoznaná intolerancia mlieka môže zvýšiť vzrušivosť dieťaťa, narušiť spánok a sekundárne poruchy tráviaceho traktu zhoršia jeho vývoj.
Oplatí sa prečítať:
Atypický autizmus
Autizmus u dospelých
Vysokofunkčný autizmus
Aspergerov syndróm
mesačník "Zdrowie"