Biohacking je zbierka „trikov“ a tiež osvedčených princípov, ktoré nám umožnia zvýšiť hladinu energie a efektívnejšie odpočívať, keď máme pocit, že naše telo beží na rezervu. Nie všetky však fungujú hneď. Niektoré z nich sa objavia niekoľko týždňov.

Biohackingsú na jednej strane jednoduché zásahy súvisiace s optimalizáciou nášho zdravia, napríklad chodenie do postele naraz, ako aj technický spôsob zmeny fungovanie nášho tela, napríklad pitie nápoja obsahujúceho súčasne kofeín a l-theanín. Vďaka tomu sa hladina energie zvýši, no bez toho, aby klesala tak rýchlo ako od samotného kofeínu.

Biohacking je schopný zlepšiť našu koncentráciu a schopnosť zapamätať si. Počas štúdia sa rýchlejšie naučíme nejakú látku alebo budeme efektívnejší v práci. Zdravotné triky využívajú prirodzené schopnosti a možnosti nášho tela a sú vytvorené s rešpektovaním jeho limitov. Biohacking by sa preto nemal považovať za skratku k dosiahnutiu super tela, stále žijúci na vysokej úrovni bez zdravotných následkov alebo pokusu o podvádzanie prírody.

Znížte stres pomocou adaptogénov

Používanie adaptogénov je jedným z prvkov biohackingu. Dokážu znížiť stres, znížiť napätie a majú tonizujúci účinok na nervový systém.

Čo sú to adaptogény?

Ako už názov napovedá ("adaptare" je latinčina pre "prispôsobiť sa"), ide o látky, ktoré zvyšujú prispôsobivosť v nepriaznivých podmienkach. Tento termín prvýkrát použil ruský vedec Lazarev v roku 1947, ktorý zdôraznil, že na to, aby sa niečo mohlo nazývať adaptogénom, musí spĺňať 3 podmienky:

  • by mal mať normalizujúci účinok na telo,
  • nesmie byť toxický,
  • musí byť prírodného pôvodu a musí mať špecifický účinok na organizmus (zvýšenie odolnosti voči fyzickým, psychickým, chemickým alebo biologickým stresovým faktorom).

Aké sú výhody adaptogénov?

V prvom rade regulujú reakciu na stres. V 21. storočí nie je núdza o stresové podnety:

  • fyzická (napr. nadmerný, preťažujúci tréning),
  • chemická látka (kontakt s telu škodlivými látkami obsiahnutými v kozmetike, účtenkách a pod.),
  • duševná (nadmerná práca, prehnané ciele).

Každý z týchto faktorov, kúsok po kúsku, každý deň oslabuje naše telo, čo má za následok neustále zvýšené hladiny kortizolu a adrenalínu (stresové hormóny). Bojujeme s oxidačným stresom (situácia, kedy sa telo nedokáže samo vyrovnať s nadbytkom voľných radikálov). Vedie k pocitu vyčerpania a oslabenia organizmu

Používaním adaptogénov dokážeme telo upokojiť, keď to potrebuje, a lepšie zvládať stres. Je to najmä preto, že tieto látky pôsobia na hypotalamus a regulujú tvorbu stresových hormónov, najmä kortizolu.

Okrem tlmiaceho účinku môžu adaptogény tiež:

  • posilniť a modulovať imunitný systém,
  • vykazuje antioxidačné vlastnosti,
  • znižuje negatívne účinky stresu, ako je napríklad zníženie imunity,
  • zvýšiť fyzickú silu a vytrvalosť tela,
  • vám umožní rýchlejšie sa zotaviť po chorobách,
  • zlepšiť koncentráciu a koordináciu
  • a chrániť pečeň pred toxickými látkami.

Najznámejšie adaptogény sú:

  • ashwaganda,
  • horský ruženec,
  • Čínsky citrón.

Stratiť telesný tuk a zlepšiť metabolizmus inzulínu vďaka prerušovanému hladovaniu (IF)

Biohacking využíva prerušovaný pôst na normalizáciu metabolizmu inzulínu, zlepšenie metabolizmu a uľahčenie zbavovania sa tukového tkaniva.

IF označuje pravidelné obdobia, kedy sme bez jedla. Typicky takýto denný pôst pozostáva z 8 hodín jedenia (toto sa nazýva okno jedenia) a 16 hodín bez jedla, alebo napríklad 6 hodín jedenia a 18 hodín bez jedla.

Môže mať aj formu 24-hodinového pôstu každý druhý deň. Tento typ pravidelného pôstu si vyžaduje dbať na to, aby sme počas hodín, keď nemáme jesť, nepili žiadne nápoje, ktoré obsahujú cukor alebo iné sladidlá, ktoré telo považuje za jedlo. V opačnom prípade vám zvýši hladinu inzulínu a zruší účinok, ktorý chcete dosiahnuť pomocou IF.

Aké sú výhody prerušovaného pôstu?

Hlavným prínosom je normalizácia inzulínovej ekonomiky vďaka zníženiu hladiny:

  • glukózy,
  • inzulín
  • a IGF-1, t.j. rastový faktor podobný inzulínu.

Nadmerné a nepretržité výbuchy inzulínu spôsobujú inzulínovú rezistenciu, ktorá je prvým krokom k cukrovke.

Momentálne prinášamemetabolizmus inzulínu na homeostázu, znižujeme riziko vzniku cukrovky. Keď sa postíme 16 alebo 18 hodín, telo začne využívať tuk na energiu.

Takže strácame nadbytočnú telesnú hmotnosť a zároveň znižujeme zápal spôsobený nadbytkom adipocytov (tukových buniek).

Nejedením uvádzame naše telo do mierneho stavu ketózy, čo je veľmi prospešné pre mozog. Zlepšujeme tak jeho fungovanie a zlepšujeme funkcie celého nervového systému.

Medzi výhody IF patria aj:

  • zníženie cholesterolu,
  • zníženie krvného tlaku
  • a celkový nárast životnej sily.

Zvýšte silu svojej mysle a siahnite po nootropikách

Nootropiká sú látky, ktoré zlepšujú koncentráciu a pamäť, zlepšujú fungovanie neurotransmiterov, akými sú napríklad serotonín, acetylcholín, GABA či dopamín, a prispievajú k lepšej nálade. Pozitívne vplývajú na množstvo ďalších zdravotných aspektov, o ktorých si môžete prečítať tu.

Hlavnou úlohou nootropík je zvýšiť prirodzené schopnosti nášho mozgu a stimulovať telo tak, aby nás stimulovalo konať, keď je taká potreba, napríklad blíži sa skúška zo štúdia alebo dôležitý výkon v práci. Ich úlohou však nie je len vzbudzovať. Môžu tiež prinútiť mozog upokojiť naše emócie tesne pred dôležitou udalosťou (aby sme nezabudli, čo sme sa naučili zo stresu).

Šikovný výber nootropík podľa zdravotného stavu a mysle je veľmi chúlostivá záležitosť, preto je dobré robiť ho pod dohľadom odborníka - lekára alebo dietológa

Existuje však niekoľko bezpečných nootropných kombinácií, ktoré možno úspešne použiť v každodennom živote. Každý z nás dobre vie, že keď sa cíti ospalý, mal by siahnuť po káve, pretože kofeín v nej obsiahnutý nás povzbudí.

Problémom je, že nás to často zobudí len na krátky čas a potom príde nepríjemný pokles energie, ktorý sa môže u niektorých kofeínových ľudí prejaviť aj chvením rúk či búšením srdca.

Aby sa predišlo takémuto poklesu energie a aby bol stimulačný účinok po káve stabilnejší, oplatí sa ho kombinovať s l-theaninom. L-Theanín je látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v zelenom čaji.

Nájdeme ho aj vo forme suplementov, ktoré sa dajú kombinovať s kávou, ktorú pijeme, aby sa aktivačný efekt prejavil, avšak bez nepríjemných následkov popísaných vyššie.

Keď potrebujeme posilniť schopnosť zapamätať si, siahnite po acetylcholíne. Ešte stálelepší efekt ako suplementácia samotného acetylcholínu nám prinesie zostava: Ah a hupercín

Hupercín spôsobí, že sa acetylcholín rozkladá pomalšie, takže v našom tele zostane dlhšie a zlepší vstrebávanie nového materiálu.

A ako sa vysporiadať so situáciou, keď musíme projekt vrátiť, čas sa kráti a chýba nám takzvaná kreatívna inšpirácia? Tu nám pomôže aj acetylcholín, ale v kombinácii s Yerba Mate, ktorý zvýši hladinu dopamínu – neurotransmiteru zodpovedného za motiváciu

Zlepšite kvalitu spánku pomocou špeciálnych okuliarov

Keď večer nemôžete zaspať a potom sa prevrátite v posteli, nemusí za tento stav nevyhnutne latentná choroba alebo nadmerný stres. Hlavným dôvodom problémov so zaspávaním je čoraz častejšie modré svetlo vyžarované obrazovkami telefónov alebo notebookov. prečo? Pretože svetlo prebúdza telo.

Je to druh svetla, ktoré vyžaruje slnko. Keď pred spaním pozeráme do telefónu, sedíme pred počítačom do 22:00, naše telo si myslí, že je poludnie. Začne teda brzdiť spánkový hormón – melatonín, ktorý by sa mal produkovať večer (v tme), a namiesto toho zvyšuje kortizol, ktorý nás budí. To je dôvod, prečo potom nemôžeme dlho zaspať.

Biohacking našiel riešenie, ako zosúladiť našu túžbu používať elektroniku v neskorých hodinách a rozpoznanie potrieb nášho tela. Boli vytvorené špeciálne okuliare, ktoré pri večernom nosení majú potláčať modré svetlo a zabraňovať mu dostať sa na našu sietnicu.

Vďaka nim sa reguluje cirkadiánny rytmus a zlepšuje sa kvalita spánku. Napriek ich existencii sa však neoplatí sedieť v noci a pracovať v práci alebo dokonca kontrolovať nevinné správy.

Nikdy neviete, aké informácie si prečítame na internete nás zobudia, rozzúria alebo dojmú tak, že emóciám nebudeme môcť zaspať.

Dostaňte sa do cirkadiánneho rytmu a zlepšite svoje zdravotné parametre

Môžete používať rôzne triky, miešať nootropiká, siahnuť po adaptogénoch, či nosiť špeciálne okuliare blokujúce modré svetlo, no nič neposilní a nezreguluje naše telo tak, ako žiť v súlade s prirodzeným cirkadiánnym rytmom.

O tom, aké dôležité je to pre naše telo, svedčí fakt, že v roku 1997 dostali traja francúzski vedci Nobelovu cenu za objav dobového génu zodpovedného za kontrolu proteínu PER, ktorý ovplyvňuje fungovanie nášho tela podľa určitý rytmus.

Okrem toho títo výskumníci zistili, že mutácie tohto génu vedú k mnohým poruchám,vrátane k zvýšenému riziku vzniku rakoviny. Vtedy sa ukázalo, že nielen melatonín riadi náš rytmus fungovania, ale aj mnohé iné bielkoviny a hormóny.

Mnoho faktorov môže narušiť náš cirkadiánny rytmus - spomínané používanie elektroniky vyžarujúcej modré svetlo, dlhé cesty a fenomén jet lag, či práca na smeny.

Ako sa ukazuje, pracovníci na zmeny sú oveľa častejšie obézni alebo diabetici ako tí, ktorí pracujú počas dňa.

Je to spôsobené prirodzeným fungovaním nášho tela, ktoré v noci vylučuje menej tráviacich enzýmov a má pomalšiu perist altiku čriev. Okrem toho, jedenie po 18. hodine má veľký vplyv na leptín – hormón sýtosti. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí jedia po 18:00 a zjedia napríklad 2 000 kcal denne, sú hustejší ako tí, ktorí jedia rovnaké množstvo kalórií, ale dojedia pred 18:00

Biologické hodiny sa nedajú oklamať. Ak teda jeme po nociach, jeme neskoro, nepočítajte so super silou, energiou ani zdravím.

Melatonín produkovaný v noci je jedným z najsilnejších antioxidantov. Je to ona, ktorá podporuje telo pri odstraňovaní voľných radikálov zodpovedných, okrem iného, pre rozvoj mnohých chorôb, vrátane rakoviny. Ak nemáme dostatok spánku, nemôžeme očakávať dobrú koncentráciu ani pamäť, pretože regenerácia nervových buniek vrátane mozgu prebieha v noci.

Kvalitný spánok nám navyše umožňuje vyčistiť „odpad“ v mozgu, ktorý môže prispievať napríklad k Alzheimerovej chorobe. Toto čistenie je možné vďaka výplachu mozgovomiechového moku, ktorý prebieha v stave hlbokého spánku NREM. Ľahký spánok s početnými prebudeniami nám to teda nezabezpečí.

Ako žiť podľa cirkadiánneho rytmu?

V prvom rade choďte spať v rovnakom čase, najlepšie pred 22:00. Dve hodiny pred spaním sa vyhnite po telefóne, notebooku a iných zariadeniach, ktoré vyžarujú modré svetlo. 3 hodiny pred spaním si dajte ľahkú večeru s prevahou sacharidov a malého množstva bielkovín.

Prečo? Aminokyselina tryptofán je totiž potrebná na tvorbu sérotonínu, ktorý nás dobre naladí a uvoľní, a melatonínu – ktorý zabezpečuje dobrý spánok. Je súčasťou bielkovín.

Jesť veľa mäsa pred spaním však nie je zárukou dobrého spánku. Prave naopak. Nielenže sa budeme cítiť malátni, ale okrem serotonínu budeme produkovať aj ďalší neurotransmiter – dopamín.

Bez serotonínu sa nepremení na melatonín a náš cirkadiánny rytmus môže byť narušený.Najlepšia večera podporujúca tvorbu melatonínu je teda taká, ktorá bude obsahovať trochu rastlinných bielkovín, ktoré nájdeme napríklad v pohánke, s prídavkom olivového oleja a množstva zeleniny.

Na nenarušenie cirkadiánneho rytmu má významný vplyv aj lokalizácia fyzického cvičenia. Intenzívna fyzická aktivita zvyšuje hladinu kortizolu. V noci máme najnižšiu hladinu tohto hormónu a ráno najvyššiu.

Kortizol nás stimuluje k boju, dáva nám silu konať. Ak večer vykonávame namáhavý tréning, neprirodzene zvyšujeme hladinu kortizolu a v bdelom stave nemôžeme zaspať. Z tohto dôvodu, ak máme na výber, mali by sme trénovať ráno alebo do poludnia.

  • Ľudské biologické hodiny: čo to je a ako fungujú?
  • Pomalý život: o čom je tento životný štýl? Pravidlá pomalého života

Kategórie:

Psychológia