- Pamäť je vytváranie spojení medzi neurónmi
- Druhy pamäte
- Rutina spôsobuje horšiu pamäť
- Zhoršenie pamäte
Rutina – vykonávanie rovnakých činností, odvolávanie sa na rovnaký zdroj vedomostí, vyhýbanie sa novým veciam – spôsobuje, že sa sťažujeme na zhoršujúcu sa pamäť. Stáva sa, že podobne ako svaly, aj pamäť treba neustále trénovať. Vďaka nej sme vytvorili civilizáciu. Je to pamäť, ktorá nás robí odlišnými, pretože naše skúsenosti sú odlišné.
Mozogsi pamätá každý detail každého okamihu nášho života. K týmto údajom sa ale nie vždy vieme dostať. Niekedy stačí náhly impulz, vôňa, zvuk, aby sa objavila lavína obrazov. Vo sne je to rovnaké. Mnohí z nás snívajú o veciach alebo ľuďoch z minulosti, farebných a detailných scénach. Všetko, čo počujeme počas spánku a anestézie, sa zaznamená a môže sa neskôr prehrať. V stave hypnózy si pamätáme všetko.
Pamäť je vytváranie spojení medzi neurónmi
Pamätať znamená vytvárať špecifické spojenia medzi neurónmi. Čím silnejšie sú emócie, tým trvácnejšiapamäť . Chemickým sprostredkovateľom v pamäťových procesoch je RNA (ribonukleová kyselina), čo bolo experimentálne potvrdené. V niektorých bunkách trénovaných zvierat sa objavili zmeny v štruktúre RNA. Potkan, ktorému bola injikovaná RNA z buniek iného potkana, si pamätal, čo si pamätal potkan, hoci sa to nenaučil. Keď RNA chýba, zviera nie je schopné nič asimilovať.
Druhy pamäte
Ultra krátka pamäť(zmyslová) existuje len niekoľko sekúnd alebo zlomok sekundyKrátkodobá pamäťalebooperačný analyzuje a interpretuje informácie a potom ich zakóduje do dlhodobej pamäte. Tiež sa podobá, to znamená, že znovu vytvára uložené informácie. Ak v tejto fáze niečo vedome nezaregistrujeme, stratíme to navždy.Dlhodobá pamäťuchováva vedomosti. Na jeho spustenie potrebujeme extrahovať dáta z krátkodobej pamäte, ktorá nie je vždy ľahko dostupná. Dlhodobé medzery v pamäti vo všeobecnosti znamenajú len to, že neexistuje spôsob, ako sa k informáciám dostať.
Hovoríme aj o zrakovej, sluchovej a motorickej pamäti. Ich používanie závisí od individuálnych predispozícií. Psychológovia sa domnievajú, že pre každý typ informácií – mená, emócie, zručnosti – existuje iný typ pamäti. Naše emocionálne stavy, vedomosti a spôsob, akým vidíme svet, ovplyvňujú to, čo a ako si pamätáme.Zabúdanie sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi: zahmlievaním pamäťových stôp v nervových bunkách, vytláčaním nepríjemného, nepohodlného či nepotrebného obsahu za prah vedomia a napokon – rôznymi poraneniami a chorobami mozgu. Ak na nás útočí prebytok informácií, viac, ako dokážeme absorbovať naraz, niektoré pustíme. Niekto, kto vedie bláznivý životný štýl, má toho veľa, neustále sa s niekým stretáva, musí cestou na niečo zabudnúť, to je prirodzené. Zabúdanie je však cenné aj preto, že nám umožňuje zbaviť sa toho, čo by nám zbytočne zamotalo hlavu. Horšie však je, keď začneme zabúdať na to, čo je pre nás skutočne dôležité.
Rutina spôsobuje horšiu pamäť
Sú ľudia, ktorí si v starobe uchovávajú vynikajúce spomienky. Žiaľ, iní ňou viac či menej trpia. Nové veci sa vo všeobecnosti pamätajú ťažšie. To, čo bolo uložené v dlhodobej pamäti, sa stráca v oveľa menšej miere. Preto hovoríme: „Čo sa John nenaučí, to sa John nedozvie.“ Starší ľudia sú teda jednoznačne konfrontovaní s detstvom ako včera. Nemusí to tak byť. Ľudský mozog začína strácať neuróny od veku z 25. 10 percent z nich už. Ale zvyšných 90 funguje perfektne a je schopných vytvárať nové spojenia. Často však robíme rovnaké činnosti, stretávame tých istých ľudí, odkazujeme na známy súbor vedomostí… Výsledkom je, tie isté neuróny neustále pracujú. rutina spôsobuje, že sa sťažujeme na stále horšiu a horšiu pamäť.
- Pamätáme si 10 percent mená ľudí, s ktorými sa stretol
- Zabudneme na 39 percent poskytnuté telefónne čísla
- Ako si zapamätať kódy a telefónne čísla - Najjednoduchší spôsob, ako odkazovať na dôležité dátumy (1410, 1939, meniny alebo narodeniny blízkych). Ak je ťažké nájsť takýto odkaz, zostavte vetu, v ktorej má každé slovo toľko písmen ako nasledujúce čísla kódu. Napríklad: Toto je váš kľúč (2445). Tu je pozemok (2243).
- Pri vytváraní dlhšej vety si môžete zapamätať telefónne číslo, nákupný zoznam a veci, ktoré musíte urobiť. Urobte si zoznam na kus papiera. Predstavte si svoju trasu v správnom poradí: kancelária, pošta, obchod. Zakaždým si v mysli vybavte vzhľad týchto miest. Predstavte si interiér predajne. Prečítajte si nákupný zoznam, zopakujte si ho a v duchu si prezrite regál, z ktorého tovar vyberiete. Keď je zoznam dlhý, vymyslite príbeh. Čím je to absurdnejšie, tým ľahšie si to zapamätáte (mačka s vrecom cukru povie myšiam cestu k syru, ale zakopnú o jablká). Počítajte veci, ktoré chcete kúpiť a čo robiť. To vám pomôže zistiť, či všetko zostalohotovo.
- Trochu stresu pred skúškou uľahčuje zapamätanie. Chronické alebo závažné ochorenie to však sťažuje.
- Riešte krížovky, učte sa básničky, spoznávajte nových ľudí a nové zručnosti.
- Vyhnite sa nadmernému alkoholu.
- Vyspi sa.
- Okysličte si mozog, prechádzajte sa, cvičte vonku. Snažte sa nehromadiť stres.
- Dobre nakŕmte svoj mozog: jedzte stravu bohatú na zinok (jedzte ryby, obilniny a fazuľu), bór (orechy, hrozno a broskyne), vitamíny C, E a betakarotén (zelenina).
- Pre efektivitu a prehľadnosť môžete siahnuť aj po rôznych prípravkoch. Patrí medzi ne lecitín, ktorý telo potrebuje na produkciu jedného z neurotransmiterov. Solgarov sójový lecitín je neoxidovaný, takže obsahuje najviac účinných látok.
Zhoršenie pamäte
- Amnézia – strata pamäti, často dočasná. Môže to byť spôsobené poranením hlavy, epilepsiou, Alzheimerovou chorobou, silným emočným stresom, otravou alkoholom.
- Paramnézia - poruchy rekonštrukcie pamäti: nové veci berieme ako známe, nevedome ich konfabulujeme, t.j. objavujú sa falošné spomienky, v ktorých sa miešajú fiktívne udalosti so skutočnými alebo sú fakty nesprávne chronologicky zoradené.
- Deja vu - fenomén spočívajúci v presvedčení, že danú situáciu zažívate už druhýkrát.
„Zdrowie“ mesačne