Psychologické testy umožňujú psychológom diagnostikovať rôzne poruchy. Psychologické testy môžu mať rôznu podobu – môže to byť zoznam otázok, na ktoré má pacient odpovedať, ako aj pacientom pripravený nákres zobrazujúci jeho rodinu. Psychologické testy určite zohrávajú významnú úlohu v diagnostike duševných porúch, niektoré však vyvolávajú polemiku – prečo?

Obsah:

  1. Psychologické testy: čo sú to?
  2. Psychologické testy: o čo ide?
  3. Psychologické testy: kto ich robí?
  4. Psychologické testy: typy testov

Psychologické testy- dá sa povedať, že vo svojom živote sa s nimi stretol každý človek - možno ich prirovnať k tzv. psychotesty, ktoré sú okrem iného bežne publikované v mládežníckej či ženskej tlači. Svojím spôsobom sa psychologické testy dokonca podobajú rôznym populárnym kvízom, sú však oveľa komplexnejšie a profesionálnejšie - nie bezdôvodne sa tak často používajú v psychologickej diagnostike vykonávanej psychológmi.

Psychologické testy: čo sú to?

Psychologické testy, dostupné v mnohých rôznych formách (napr. vo forme zoznamu niekoľkých otázok s odpoveďami „áno“ a „nie“ alebo vo forme obrázkov, ktoré majú v predmete vyvolať nejaké asociácie), sú navrhnuté tak, aby definovali nejakú psychologickú črtu človeka. V súčasnosti existuje mnoho rôznych delení psychologických testov, jedným z najzaujímavejších je to, ktoré rozdeľuje prvok psychologickej diagnostiky na kognitívne testy a nekognitívne testy.

Kognitívne testymožno určiť pomocou testov maximálnych schopností. Patria sem napríklad testy hodnotiace všeobecnú úroveň ľudskej inteligencie alebo testy jazykových schopností pacienta. V rámci kognitívnych testov existujú testy, ktoré hodnotia ľudské schopnosti (t.j. čo je daný človek vôbec schopný dosiahnuť) a testy, ktoré umožňujú určiť úspechy pacienta (v tomto prípade to možno chápať ako napr. to, čo sa pacientovi podarilo dosiahnuť). dokonca chodiť do školy).

Druhá kategória bolanekognitívne testy(testy typickéhosprávanie). Psychologické testy tohto druhu hodnotia výrazne odlišné aspekty ľudskej psychiky, ako je motivácia, osobnosť, hodnotový systém a postoje ľudí v každodennom živote.

O dôležitosti psychologických testov možno presvedčí fakt, že vznikla príbuzná disciplína psychológie - psychometria. Zameriava sa na teóriu aj praktické využitie psychologických testov.

Psychologické testy: o čo ide?

„Skutočný“ psychologický test rozhodne nie je súbor niekoľkých otázok, na základe ktorých sa dá posúdiť, či napríklad niekto verí na nadprirodzené javy. Psychologické testy, ktoré používajú odborníci, musia mať niekoľko charakteristík.

Medzi tieto funkcie patrí:

  • štandardizácia testu,
  • objektivita testu,
  • stanovenie noriem pre test,
  • overenie testu,
  • spoľahlivosť testu.

Tento druh požiadaviek stanovených pre psychologické testy slúži na to, aby sa zabezpečilo, že skutočne zistia existenciu akýchkoľvek odchýlok u pacientov, alebo aby bolo možné u subjektov určiť špecifické parametre (napr. inteligenciu alebo či mentálny vývoj pacienta je v súlade s tým, čo sa zvyčajne pozoruje u iných ľudí z danej vekovej skupiny).

Klasicky sa psychologické testy vykonávajú v papierovej forme, ale čoraz častejšie sa na tieto testy používa počítačové vybavenie.

Psychologické testy: kto ich robí?

Výber psychologických testov vhodných pre potreby pacientov a dohľad nad ich výkonom vykonávajú psychológovia. Nie je nezvyčajné (najmä v psychiatrických ústavoch), keď psychiater pristupuje k pacientovi z prísne medicínskeho hľadiska a zároveň berie do úvahy výsledky psychologických testov realizovaných psychológom. Tento druh komplexného prístupu k duševným problémom pacienta často výrazne zlepšuje účinky liečby duševných porúch.

Niektoré formy psychologických testov sú široko dostupné – pacienti ich ľahko nájdu na internete. Špecialisti však odporúčajú, aby ste boli opatrní pri vykonávaní psychologických testov na vlastnú päsť.

Psychologické testy: čo musíte urobiť, aby boli správne?

Človeku, ktorý sa chystá podstúpiť nejaký druh psychologického testu, treba odporučiť predovšetkým jednu vec: úprimnosť. V psychologických testoch neexistujú správne a nesprávne odpovede – aby ich výsledky boli spoľahlivé a aby mohli prispieť čímkoľvek, kýmpri robení testu by sa malo odpovedať na otázku v súlade so skutočnosťou. Jedným z príkladov otázky v týchto testoch, ktorá môže viesť k pochybnostiam pri odpovedi, je „rád pomáhate druhým?“ Zdá sa správne a v súlade so sociálnymi presvedčeniami odpovedať kladne, ale ak si naozaj myslíme opak – vyberme odpoveď v súlade s našimi skutočnými presvedčeniami.

Úlohou psychológa, ktorý vykonáva psychologický test, nie je kritizovať morálku alebo etické princípy pacienta, ale iba dohliadať na to, aby test prebiehal podľa plánu, a následne analyzovať získané výsledky. Len poctivosť v odpovedi vám umožní získať spoľahlivý výsledok testu – je to dôležité predovšetkým preto, že výsledky môžu závisieť okrem iného od rozhodnutie, či pacient potrebuje nejakú liečbu alebo či je jeho duševné zdravie nejakým spôsobom abnormálne.

Dôležité

Psychologické testy: prečo by sme mali byť opatrní pri ich online verziách?

V situácii, keď by sme chceli absolvovať psychologický test (napr. pri podozrení na možnosť poruchy osobnosti), by bolo najlepšie navštíviť psychológa. Online test – v prvom rade – môže byť dostupný v obmedzenej verzii, takže výsledok, ktorý sme získali, nemusí byť úplne spoľahlivý. Okrem toho stojí za to venovať pozornosť skutočnosti, že výsledok testu závisí nielen od toho, či ho vykonáme správne, ale aj od jeho správnej analýzy. Môže sa teda ukázať, že podľa testu máme nejaké psychické poruchy, ktoré v skutočnosti … vôbec nemáme. Vzhľadom na vyššie uvedené je najlepšie skutočne vykonávať psychologické testy pod dohľadom skúsených odborníkov.

Psychologické testy: typy testov

Úloha psychologických testov pri identifikácii rôznych duševných problémov je oveľa väčšia, než by sa dalo predpokladať. V skutočnosti rôzne škály, dotazníky a testy používané psychológmi možno použiť na identifikáciu takých jednotiek, ako sú:

  • poruchy osobnosti (napr. v Minnesota Multiphasic Personality Inventory, test MMPI-2);
  • neurotické poruchy (napr. v takzvanom dotazníku „O“ symptómov);
  • poruchy autistického spektra;
  • porucha pozornosti vo forme ADHD alebo ADD;
  • afektívne poruchy;
  • porucha demencie;
  • poruchy príjmu potravy.

Vyššie je uvedený len úzky okruh psychiatrických problémov,v ktorých môžu byť psychologické testy dôležité pri diagnostike – v skutočnosti sú špecifické testy dostupné pre každý typ duševnej poruchy.

Opísané psychologické nástroje neslúžia len na identifikáciu psychických problémov – existujú aj psychologické testy, ktoré umožňujú určiť:

  • stupeň mentálnej odolnosti (prostredníctvom testu MTQ48);
  • úroveň inteligencie;
  • úroveň školskej pripravenosti dieťaťa;
  • možnosť pracovať na špecifických pozíciách (ako je napríklad vodič autobusu alebo pilot lietadla);
  • kariérny postup, ktorý by bol pre daného človeka najprínosnejší (aj mladí adepti medicíny niekedy podstupujú takéto psychologické testy - vedia si odpovedať na otázku, či pre nich bude lepším riešením zvoliť si chirurgickú špecializáciu, napr. chirurgia, resp. tiež by bolo pre nich výhodnejšie vybrať si odbor, ktorý nesúvisí s manuálnou prácou – napr. psychiatria).
Stojí za to vedieť

Psychologické testovanie: polemika o testovaní projekcie

Jeden z najzaujímavejších typov psychologických testov, teda projekčné testy, doteraz nebol spomenutý. Značný počet psychologických testov je založený na zodpovedaní otázok a za jednotlivé odpovede sa prideľujú body, ktorých agregácia umožňuje priradiť skóre pacienta do kategórie. Projekčné testy sú na druhej strane rozhodne odlišné. Môžu spočívať napríklad v tom, že pacient doplní úryvky viet, ktoré mu sú predložené (čo je podstatou Testu nedokončených viet), alebo mu oznámi, s čím ho prezentované obrázky spájajú (ako pri teste ink blot , tiež známy ako Rorschachov test). Projekčný test môže tiež požiadať respondenta, aby nakreslil napríklad rodinu, dom alebo ľudskú postavu.

Je celkom zrejmé, že interpretácia projektívnych testov nie je jednoduchá. V prípade testu atramentových škvŕn – pri zobrazovaní rovnakej grafiky rôznym ľuďom – môže byť jeden spojený s motýľom, iný s levom a ďalší s obrazom človeka. Projekčné testy sú navrhnuté tak, aby z ľudskej psychiky vytiahli množstvo informácií, ktoré si denne neuvedomujeme. Sú však vysoko subjektívne, tak pre respondenta, ako aj pre výskumníka - napokon, dvaja rôzni psychológovia môžu interpretovať výrok prezentovaný pacientom úplne inak.

Z tohto dôvodu by projekčné testy mali vykonávať iba psychológovia, ktorí majú príslušné certifikáty a sú s týmito testami v každodennom kontakte. Projekčné testyvo všeobecnosti sú dosť často kritizované - to je prípad Rorschachovho testu, ktorý je dokonca obviňovaný z toho, že je skutočne pseudovedecký a výsledky získané počas neho sú v prípade širokej škály duševných porúch v skutočnosti nespoľahlivé. Priaznivci testu atramentových škvŕn zasa tvrdia, že existujú dôkazy, že je možné posudzovať okrem iného aj metódou tohto testu. o úrovni inteligencie pacienta alebo o existencii porúch osobnosti alebo porúch pozornosti.

Psychologické testy – aj s prihliadnutím na údajné nedokonalosti – určite umožňujú siahnuť hlboko do ľudskej psychiky. Aby sme však skutočne mohli získať čo najspoľahlivejší a zároveň pre nás najužitočnejší výsledok týchto testov, mali by sme si pozorne vyberať psychológa, ku ktorému ideme. Využitím pomoci skúseného odborníka zaistíme nielen výber vhodného psychologického testu pre nás, ale aj správnu interpretáciu jeho výsledkov.

Zdroje:

1. "Psychologické testovanie v službách určovania zdravotného postihnutia. Prehľad psychologického testovania", on-line prístup, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305233/

2. Materiály Americkej psychologickej asociácie, online prístup, http://www.apa.org/helpcenter/assessment.aspx

3. Materiály Austrálskej psychologickej spoločnosti, online prístup, https://www.psychology.org.au/community/topics/psych_testing/FAQs/

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychológia