Poruchy rodovej identity (transsexualizmus, transvestizmus, transgenderizmus) a poruchy sexuálnych preferencií (fetišizmus, pedofília, exhibicionizmus, masochizmus, pozeranie) - prvé spočívajú v potrebe žiť ako osoba opačného pohlavia a druhé majú za následok sexuálne uspokojenie alebo vzrušenie, sú reakciou na nezvyčajné predmety alebo činnosti, spoločensky nepoznané ako sexuálne podnety. Aké sú príčiny týchto porúch? Nedá sa povedať, že konkrétna príčina spôsobuje konkrétnu poruchu. Ich príčiny nie sú zrejmé, ale zistilo sa, že sú zložené z biologických, environmentálnych a psychologických faktorov.
Poruchy rodovej identity a sexuálnych preferencií v klasifikácii ICD-10 boli zaradené do skupiny „Poruchy návykov a pudov“. To znamená, že činy, ktoré niekto pod vplyvom týchto porúch vykonáva, nemajú jasné a racionálne opodstatnenie, nie je možné ich kontrolovať a väčšinou poškodzujú toho, kto sa ich ujme, a jeho okolie.
Poruchy rodovej identity
Pôvod porúch rodovej identity je kombináciou mnohých faktorov. Výsledky výskumu poukazujú na potenciálny význam biologického základu: ochorenia centrálneho nervového systému, genetické stavy a hormonálne poruchy; a psychogénne pozadie: výchova dieťaťa, ktorá nezohľadňuje jeho biologické pohlavie, nedostatočná spokojnosť s biologickým pohlavím dieťaťa, problémy s citovými väzbami (zlé vzťahy medzi otcom a synom, príliš hlboká väzba matka-syn, syn identifikujúci sa s matkou) a komplexy vyplývajúce zo stavby tela.
Tu sú najčastejšie poruchy rodovej identity:
transsexuál- osoba chce byť akceptovaná ako zástupca opačného pohlavia. Najčastejšie sa táto túžba spája s averziou k vlastnému telu a najmä k sexuálnym vlastnostiam. Transsexuál chce byť liečený chirurgicky alebo hormonálne, aby sa telo čo najviac podobalo telu pohlavia, ktoré preferuje.
Svetové štatistiky zhruba ukazujú, že transsexualizmus sa vyskytuje u 1 z 30 tisíc. muži (biologicky je človek muž a mentálne žena) a v 1 zo 100 tis. ženy (človek je biologicky žena a mentálne muž). Výsledky poľského výskumu poukazujú na výhodu žien (3,4 : 1) vpostoj k mužom, ktorí neakceptujú svoje pohlavie (1: 3,4)
ProblémV klinickej praxi sa transsexuáli rozlišujú na: typ žena / muž F / M - transgender muž (duševne sa cíti ako muž a fyzicky je ženou) a typ muž / žena M / F - transgender žena (duševne cíti žena a je fyzicky muž).
dvojrolový transvestizmus- človek sa prezlieka do oblečenia vhodného pre opačné pohlavie, stačí mu krátkodobý pocit príslušnosti k tejto skupine. Nie je potrebná trvalá zmena pohlavia (napr. operačná). Obliekanie nevyvoláva sexuálne vzrušenie,
poruchy rodovej identity v detstve- vyskytujú sa v detstve (pred pubertou). Človek je nespokojný so svojím pohlavím a veľmi chce mať vlastnosti opačného pohlavia. Odmieta svoje pohlavie a zaujíma sa o oblečenie a správanie opačného pohlavia. Nesmie byť diagnostikovaná na začiatku a počas puberty a nestačí, aby sa chlapec správal ako dievča a dievča ako chlapec.
ProblémTransgenderizmusje prechodná forma medzi transsexualizmom a transvestizmom. Transgenederista nechce podstúpiť operáciu zmeny genitálií, ale používa hormonálnu terapiu a rozhodne sa pre mamoplastiku, t. j. zmenšenie prsníkov alebo zavedenie implantátu, alebo mastekotómiu, t. j. odstránenie prsníka.
Poruchy sexuálnych preferencií
Taktiež jednotlivé poruchy sexuálnych preferencií nemožno diagnostikovať uvedením konkrétnych a vždy rovnakých príčin. Parafília, ako sa táto skupina porúch tiež označuje, získala niekoľko teórií, ktoré sa pokúšali vysvetliť ich etiológiu. Za ich zdroj sa najčastejšie považujú poruchy sexuálneho vývinu. Psychoanalytická teória poukazuje na polymorfnú deviantnú sexualitu dieťaťa, teda sexualitu, ktorá môže mať mnoho podôb. Tieto postavy sú ovplyvnené tým, čo sa deje v detstve, napr. konflikty v rodine a medzi rodičmi, súťaživosť, sexuálne zneužívanie, neakceptovanie pohlavia dieťaťa, rigorizmus.
Kognitívno-behaviorálna škola zdôrazňuje dôležitosť procesu učenia. Neutrálne podnety v jednej fáze vývoja v ďalšej sa vďaka pozitívnemu alebo negatívnemu posilneniu stanú sexuálne významnými a časom sa zmenia na návyky; príkladom môže byť masturbácia, ktorá keď dospejeme, podporuje okrem iného, učenie o potešení z dotyku genitálnych oblastí, neskôr môže nahradiť sexuálny kontakt, slúžiť ako spôsob na uvoľnenie sexuálneho napätia. Je dôležité, aby sebauspokojovanie nebolo čoraz častejšiespôsob, ako zmierniť akékoľvek napätie, ktoré pochádza zo stresu každodenného života. A „siahneme“ po ňom za úplne iným účelom, ako súvisí so sexuálnym pôžitkom. To, ako naplníme svoje sexuálne potreby, závisí od toho, ako sa ich naučíme napĺňať.
Zdrojom porúch sexuálnych preferencií sú okrem iného aj: endokrinné poruchy vyskytujúce sa v prenatálnej a postnatálnej fáze, biochemické a mozgové zmeny štruktúry, dedičnosť, vyšší vek rodičov, perverzná osobnosť, popieranie existencie lásky. Parafílie sú bežnejšie u mužov. Môžu sa objaviť aj u potenciálne zdravých ľudí, napríklad pri stavoch chronického stresu, zníženej emočnej odolnosti, vysokej únavy, po psychoaktívnych látkach.
fetišizmus- nutkanie vlastniť určité veci. Závislosť na nich spôsobuje, že sa človek cíti sexuálne vzrušený. Niektoré veci sú jej fetiš a často ich vníma ako predĺženie svojho tela, ako sú topánky alebo oblečenie. Niekedy je úroveň sexuálneho vzrušenia ovplyvnená materiálom, z ktorého sú vyrobené, napríklad guma, koža, plast. Položky môžu byť hlavným stimulom pre sexuálne vzrušenie (napr. požiadanie partnera, aby si obliekol konkrétny odev) alebo nevyhnutným prvkom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia.
fetiš transvestizmus- na získanie sexuálneho vzrušenia musí človek nosiť oblečenie opačného pohlavia. Okrem toho, že sa len oblieka (fetovanie), je dôležité, aby vyzerala ako opačné pohlavie. Pri orgazme má silnú potrebu vyzliecť sa a vtedy zmizne aj jej sexuálne vzrušenie. Táto porucha môže byť skorým štádiom transsexualizmu.
exhibicionizmus- periodická alebo neustála tendencia ukazovať pohlavné orgány cudzincom (zvyčajne opačného pohlavia) alebo zdržiavať sa na verejných miestach bez potreby blízkeho kontaktu s nimi. Počas expozície sa exhibicionista často sexuálne vzruší a potom masturbuje. Nepokoj sa môže zvýšiť, ak svedok expozície reaguje strachom alebo šokom.
pozeranie- osoba má neustálu alebo opakujúcu sa tendenciu pokukovať po iných ľuďoch bez toho, aby si to uvedomovali, počas ich blízkych alebo intímnych aktivít, napr. sex. Divák sa sexuálne vzruší a masturbuje.
pedofília- dospelý sa zapája do sexuálneho kontaktu s deťmi, ktoré sú pred alebo počas puberty. Niekto preferuje iba kontakty s chlapcami a niekto len s dievčatami, nájdu sa aj takí, ktorí ánomajú záujem o obe pohlavia. Porucha je bežnejšia u mužov.
sadomasochizmus- osoba je v sexuálnom vzťahu, ktorý umožňuje zotročovanie, ponižovanie a spôsobovanie bolesti. Ak sa jej partner rozhodne stať obeťou, potom je to masochizmus, a ak je to ona, sadizmus. Sadomasochizmus sa diagnostikuje, keď je takáto stimulácia nevyhnutná na dosiahnutie sexuálneho uspokojenia.
komplexná porucha sexuálnej preferencie- osoba má viac ako jednu poruchu sexuálnych preferencií a nie je možné určiť, ktorá z nich prevláda. Sadomasochizmus, fetišizmus a transvestizmus sú najbežnejšie.
iné poruchy sexuálnych preferencií- v tejto skupine je viac ako 100 diagnostikovaných porúch, vrátane: obscénnych telefonátov, obtierania sa o iných ľudí na preplnených verejných miestach (dusenie alebo terryizmus); sexuálne kontakty so zvieratami (zoofília), použitie dusenia alebo hypoxie na zlepšenie sexuálnych zážitkov, nekrofília, keď je sexuálnym podnetom ľudská mŕtvola, alebo gerontofília, keď sa človek sexuálne vzruší predovšetkým pri intímnych kontaktoch so staršími ľuďmi.