- Egoista: kto to je?
- Egoista: odkiaľ pochádza sebectvo?
- Egoista v práci
- Egoista vo vzťahu
- Egoizmus: lieči?
Egoista: kto to je? Určite to nie je človek, ktorého napadne ísť za kamarátom, ktorý má problém, namiesto toho, aby si pozrel epizódu svojho obľúbeného seriálu. Sebci tiež neprídu na spôsob, ako darovať akúkoľvek sumu na dobrú charitu. Pre egoistu je najdôležitejší len jeden človek na svete – on sám. Zistite, kto je egoista, ako ho môžete spoznať a zistite, ako egoista funguje v práci a či je možné vybudovať si šťastný vzťah s človekom tejto povahy.
Obsah:
- Egoista: kto to je?
- Egoista: odkiaľ pochádza sebectvo?
- Egoista v práci
- Egoista vo vzťahu
Egoista- tento výraz pochádza z jednej z charakteristických čŕt ľudského charakteru - hovoríme tu o egoizme. Toto slovo je odvodené z latinského „ego“, čo znamená „ja“. Teoreticky sa môže zdať, že každý vie, kto je egoista – ale je to naozaj tak?
Tu možno spomenúť napríklad sebastrednosť – tento pojem sa často používa zameniteľne so sebectvom, no v skutočnosti znamená niečo iné. Čím sa teda egoisti skutočne vyznačujú?
Egoista: kto to je?
Dalo by sa povedať, že životu egoistu dominuje jedno slovo: ja. Keď je existencia človeka presýtená sebectvom, potom blaho a potreby iných ľudí nemajú absolútne žiadny význam. Egoista sa stará len o seba - najdôležitejšie sú pre neho jeho benefity, naplnenie jeho snov a túžob a zároveň si nevšíma, či pri realizácii svojich cieľov netrpia iní ľudia.
V situácii, keď egoista stojí pred voľbou – získať vytúženú vec, ale ublížiť niekomu inému alebo ju stratiť, no neovplyvniť negatívne ostatných – nebude váhať. Vyberie si sám. Egotisti nereflektujú na rôzne všeobecne uznávané hodnotové systémy a pravidlá spoločenského života – riadia sa len tými princípmi, ktoré sami uznajú za vhodné.
Prečo klameme?
Mitománia: príčiny a symptómy
Histriónska osobnosť, t.j. chcem byť stredobodom pozornosti
Egoista: odkiaľ pochádza sebectvo?
V skutočnosti sa dá povedať, že sebectvo je úplne prirodzené. Nakoniecniekedy musíme byť všetci sebeckí – to je proste zdravé! Napríklad mladá mamička, ktorá je celý deň zaneprázdnená doma, musí vedieť z času na čas povedať stop. Takáto žena musí niekedy kvôli rovnováhe odmietnuť svojmu dieťaťu, aby sa spolu hralo alebo nepripravovalo trojchodovú večeru: jednoducho si musí nájsť pár chvíľ len pre seba.
Tento typ „zdravého“ sebectva môže priniesť veľmi pozitívne účinky – relax totiž umožňuje nielen oddych, ale má mimoriadne dobrý vplyv aj na zdravie ľudského organizmu. Niektorí ľudia sú však dokonca extrémni egoisti – to, čo k tejto situácii prispieva, sa však v skutočnosti nevie.
Je možné, že v génoch máme zakódovaný istý sklon k sebectvu. Existuje tiež možnosť, že ľudia sa stanú sebeckými kvôli rôznym abnormalitám v rodičovskom období výchovy. Čo je však priamou príčinou toho, že niekto je len egoista a nie napríklad altruista - to sa v súčasnosti nevie
Egoista v práci
V profesionálnom prostredí fungovať s egoistom rozhodne nie je jednoduché. Pri realizácii spoločného projektu s ním je ťažké počítať s nejakou pomocou od neho - egoista sa bude snažiť vyniknúť, ukázať, že jeho účasť na úlohe bola kľúčová a najdôležitejšia, bez toho, aby premýšľal o tom, aký by to malo účinok. pre zvyšok tímu.
Ani strašidlo, že kolegovia môžu napríklad svojim správaním prísť o bonus, nebude pre egoistu dostatočným argumentom na zmenu správania. Keď potom niekto potrebuje pomoc - napr.z osobných dôvodov, bude si hľadať náhradu, keď by mal službu v práci - egoistu, ak mu to nevyhovuje a nevidí pre seba potenciálne výhody - určite to nepochopím. pomocná ruka.
Ale môže byť egoista vôbec dobrým pracovníkom? Áno a nie. Hovoríme tu napríklad o výkone povolania priameho predajcu. Pre zamestnávateľa v takejto situácii môže byť egoista ideálny – s vedomím, že jeho mzda závisí od predajných výsledkov, takýto bezohľadný zamestnanec urobí všetko preto, aby predal čo najviac svojho produktu. Takéto správanie nemusí byť pre spotrebiteľa prospešné – aj keď si starší ľudia môžu kúpiť veci, ktoré absolútne nepotrebujú, a tým prísť o všetky svoje nahromadené úspory, často na dlhý čas.
Egoista vo vzťahu
V práci trávime niekoľko hodín denne, preto prichádza bod, keď nám egoista v práci zmizne z dohľadu. Stáva sa však,že so sebectvom sa stretávame medzi svojimi štyrmi stenami – niektorí ľudia sú vo vzťahu so sebec. Takýto život nemožno nazvať ľahkým.
Partnerka, ktorá je sebecká a nemá rada priateľov svojho partnera, sa s nimi určite nebude môcť stretnúť – aj keď vie, že jej na tom záleží. Egoistický partner si zasa nepustí prenos zápasu, aj keď jeho partnerka v rovnakom čase navštívi lekára a bola by rada, keby ju muž počas neho sprevádzal.
Egoizmus vo vzťahu v podstate ovplyvňuje všetky jeho dimenzie, vrátane sexuálnej aktivity. Sebeckí sa nebudú čudovať, či žena dosiahla orgazmus, sebeckí nebudú analyzovať, či sú naplnené potreby jej muža. Sebeckí ľudia sa zaujímajú len o svoje potreby – to, či je ich milovaný spokojný, ich vôbec netrápi. Môže tu teda vzniknúť niekoľko otázok: môže egoista vo vzťahu vôbec fungovať a môže skutočne milovať?
Na tieto otázky jednoducho neexistujú jednoznačné odpovede. Často v ľuďoch – aj na dlhé roky – dominuje egoistický partner a zároveň, aj keď to pociťujú mimoriadne bolestne, v takýchto vzťahoch stále zotrvávajú. To, že je niekto sebec, nemusí úplne eliminovať šance na spolužitie s ním, ale dôležité tu je, ako reaguje na žiadosti o zmenu. Otvorený, veľmi úprimný rozhovor môže byť skutočne neoceniteľný: musíte egoistu upozorniť na to, ktoré z jeho/jej správania je jednoducho neprijateľné.
Stáva sa, že – najmä keď k sebe obaja partneri niečo cítia – egoista na sebe začne pracovať a snaží sa upraviť svoje činy. Niekedy však zostáva úplne hluchý k žiadostiam, ktoré sú mu adresované, vo vzťahu je neustále badateľné sebectvo jednej zo strán a na prvom mieste sú stále len ciele a plány egoistu. V takom vzťahu sa naozaj neoplatí byť – vzťah má predsa dávať pocit bezpečia a byť výhodný pre oboch, nielen pre jednu osobu.
Stojí za to vedieťEgoizmus: lieči?
Sebectvo ako charakterová črta sa v skutočnosti nerieši. Problémy, ktoré sú spojené so sebectvom, však už môžu byť liečené, pretože môže ísť o jeden z prejavov niektorých porúch osobnosti, ako je napríklad narcistická osobnosť. V takomto prípade môže psychoterapia viesť k odstráneniu sebeckého správania daného človeka, no terapia je viacsmerná a jej cieľom je zlepšiť celkové fungovanie pacienta, nielenzbaviť sa svojho sebectva.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.