Posttraumatický stres (PTSD) je spôsobený traumatickou udalosťou. Charakteristické symptómy tvoria posttraumatickú stresovú poruchu. Nemôžete jednoducho zabudnúť na veľmi ťažké situácie, ako je nehoda, znásilnenie alebo obťažovanie. Je potrebná terapia a liečba. Aké sú kritériá a najčastejšie príznaky PTSD?

Posttraumatický stresje chorobný syndróm, ktorý sa prejavuje vo forme nočných môr, izolácie a sebastiahnutia. Je to spôsobené traumatickou udalosťou, na ktorú je ťažké zabudnúť.

Koho postihuje posttraumatická stresová porucha (PTSD)?

Nie každý, kto zažil traumatickú udalosť, zažije PTSD. Najzraniteľnejší sú ľudia, ktorí priamo zažili traumu – boli obeťami alebo svedkami, a tí, ktorí pre bezmocnosť nedokázali pomôcť sebe ani iným obetiam.

Podľa výskumu amerického National Comorbidity Survey (NCS) sú ženy častejšie vystavované neduhom súvisiacim s posttraumatickým stresom. Práve oni uvádzajú ako najčastejšiu príčinu symptómov znásilnenie, po ktorom nasleduje sexuálne obťažovanie. Pre mužov je ozbrojený boj najväčšou traumou.

Symptómy a kritériá pre posttraumatický stres podľa DSM-IV:

I.Osoba zažila traumatickú udalosť, pri ktorej nastali oba stavy:

1. Skúsenosť, byť svedkom alebo kontakt s udalosťou alebo udalosťami súvisiacimi so skutočnosťou alebo nebezpečenstvom smrti alebo vážneho zranenia alebo narušenia vlastnej fyzickej integrity alebo fyzickej integrity iných.

2. Reakciou osoby potom bol hrozný strach, bezmocnosť alebo hrôza.

IITraumatická udalosť sa znovu a znovu prežíva jedným alebo viacerými spôsobmi, ako napríklad:

  • opakujúce sa a rušivé spomienky na traumu vrátane obrazov, myšlienok alebo vnemov; opakujúce sa nočné mory o minulosti;
  • bludy alebo správanie, ako keby sa trauma opakovala;
  • silná úzkosť v kontakte s vnútornými alebo vonkajšími podnetmi, ktoré symbolizujú alebo pripomínajú nejaký aspekt traumatickej udalosti;
  • Fyziologické reakcie na vnútorné alebo vonkajšie podnety, ktoré symbolizujú alebo pripomínajú nejaký aspekt traumatickej udalosti.

III.Trvalé vyhýbanie sapodnety spojené s poranením a narušením normálnej reaktivity (neprítomné pred poranením), prejavujúce sa aspoň tromi z nasledujúcich spôsobov správania:

  • snažte sa vyhnúť myšlienkam, pocitom alebo rozhovorom súvisiacim s traumou;
  • Snažím sa vyhýbať aktivitám, miestam alebo ľuďom, ktoré vyvolávajú spomienky na traumu;
  • Neschopnosť spomenúť si na dôležité aspekty zranenia;
  • výrazné zníženie záujmu o vykonávanie základných činností;
  • pocit vylúčenia alebo odcudzenia;
  • obmedzený rozsah vplyvu;
  • pocit uzavretej budúcnosti.

IV.Trvalé symptómy hyperaktivity (neprítomné pred úrazom), vyjadrené najmenej v dvoch formách:

  • ťažkosti so zaspávaním alebo spánkom;
  • podráždenosť alebo výbuchy hnevu;
  • ťažkosti so sústredením;
  • nadmerná ostražitosť;
  • prehnané úzkostné reakcie

V.Rušenie trvá minimálne mesiac.

VI.Poruchy spôsobujú klinicky významné zhoršenie alebo poškodenie v sociálnych, pracovných alebo iných dôležitých oblastiach fungovania.

Dôležité

Udalosti, ktoré spôsobujú traumu:

  • prírodné katastrofy (zemetrasenia, hurikány, záplavy atď.);
  • katastrofy spôsobené človekom (autonehody, železničné nehody, požiare atď.);
  • násilie: sexuálne násilie (obťažovanie, znásilnenie); vraždy; vojny.

Kategórie:

Psychiatria