Sociálna fóbia sťažuje život pacientom, ktorí ňou trpia. Ľudia so sociálnou fóbiou sa boja zdanlivo obyčajných, každodenných situácií. S týmto problémom sa však dá bojovať – spoznajte symptómy, príčiny a liečbu sociálnej úzkostnej poruchy.

Sociálna fóbiasa vyskytuje, ako už názov napovedá, v sociálnych situáciách – ale nielen. Pacienti ssociálnou fóbioumôžu pociťovať úzkosť pri vykonávaní rôznych činností v prítomnosti iných ľudí.

Sociálna fóbia: príznaky

Sociálna fóbia sa môže prejaviť nielen pri prezentácii na univerzite či v práci, ale aj v teoreticky celkom bežných situáciách – strach u človeka so sociálnou fóbiou vyvoláva jedenie v spoločnosti, telefonovanie či používanie verejné toalety. Ľudia so sociálnou fóbiou vyjadrujú silné presvedčenie, že ich a ich správanie budú ostatní hodnotiť negatívne.

Medzi symptómy sociálnej fóbie môžu patriť aj somatické ťažkosti. V strašných situáciách môžu pacienti pociťovať sčervenanie tváre, nadmerné potenie, chvenie rúk alebo búšenie srdca – presvedčenie, že okolie si všimne takéto príznaky, je tiež jedným z dôvodov pacientovej úzkosti.

Príznaky sociálnej fóbie u detí a dospievajúcich sa môžu mierne líšiť od symptómov uvedených vyššie. U tejto skupiny pacientov môže existenciu problému naznačovať výbuchy plaču, záchvaty hystérie alebo odmietanie hovoriť medzi inými ľuďmi, ako aj negácia odlúčenia od rodiča.

Ako prebieha TSR alebo terapia zameraná na riešenie?

Ako sa motivovať?

Ako sa vysporiadať s nízkou sebaúctou?

Pozrite si galériu 10 fotografií

Stáva sa, že v priebehu sociálnej fóbie pacienti začnú zneužívať psychoaktívne látky. Ľudia s týmto problémom používajú na zmiernenie symptómov úzkosti opatrenia ako alkohol či drogy – a netreba nikoho presviedčať, že práve tento typ správania môže napomáhať rozvoju závislosti, ktorá nielenže ohrozuje pacienta ďalším problémom, ale môže tiež prispieť k udržaniu už existujúcej sociálnej fóbie.

Pri diskusii o fóbiáchsociálne, nemožno nespomenúť pojem súvisiaci s témou, teda sociálna úzkosť. Niektorí autori používajú tento termín na označenie symptómov vyskytujúcich sa v priebehu sociofóbie, iní zastávajú názor, že tieto ochorenia sú totožné s tými, ktoré boli opísané skôr, ale sú oveľa menšej intenzity, takže ich výskyt nie je základom pre diagnózu duševnej poruchy. poruchy.

Problém

Anticipačná úzkosť

K problémom súvisiacim so sociálnou fóbiou patrí aj tzv anticipačná úzkosť. Všeobecne povedané, spočíva v tom, že pacient má z udalosti strach skôr, než k nej vôbec dôjde - v prípade anticipačnej úzkosti sa úzkosť a s ňou spojené somatické symptómy môžu objaviť aj niekoľko hodín pred verejným prejavom a - v najextrémnejších prípadoch - aj niekoľko týždňov pred plánovaným podujatím

Tento typ úzkosti je nevýhodný, pretože kvôli jeho prítomnosti sa pacient môže stále a stále vyhýbať sociálnym situáciám, a tak môže viesť k udržaniu jeho sociálnej fóbie.

Sociálna fóbia: príčiny

Príčiny sociálnej fóbie neboli doteraz jednoznačne stanovené. Existuje však aspoň niekoľko hypotéz a pozorovaní týkajúcich sa faktorov podieľajúcich sa na rozvoji problému.

Dôkazom toho, že existuje spojenie medzi biologickými aspektmi mozgových funkcií a sociálnou fóbiou môže byť, že lieky, ktoré menia hladiny neurotransmiterov v mozgu (napr. inhibítory spätného vychytávania serotonínu), môžu u pacientov znížiť symptómy úzkosti.

Hyperaktivita amygdaly sa predpokladá aj pri rozvoji sociálnej fóbie. Táto štruktúra patrí medzi tzv limbického systému a podieľa sa na cítení emócií, vr. strach - nadmerná aktivita amygdaly by bola základom symptómov sociálnej fóbie u pacientov.

V patogenéze sociálnej fóbie sa berú do úvahy aj genetické determinanty. Vysvetlením takéhoto vzťahu je fakt, že zvýšené riziko problému sa vyskytuje u ľudí, ktorých rodinný príslušník zažíva sociálnu fóbiu – dá sa teda predpokladať, že za problém sú do istej miery zodpovedné zdedené gény.

Psychologické faktory, ako je vystavenie (v detstve a dospievaní) obťažovaniu alebo zosmiešňovaniu zo strany rovesníkov, sa tiež považujú za príčiny sociálnej fóbie.

Zaujímavé je, že rodičia môžu prispieť k výskytu sociálnej fóbie. Ich nadmerná ochrana a neustála kontrola môže znamenať, že dieťa (stále chránené a izolované od ostatných) sa nemusí učiťsprávne vzorce správania a v budúcnosti reagovať na zdanlivo bežné sociálne situácie symptómami úzkosti.

9 najpodivnejších fóbií

Metódy liečby fóbie

Čo je erytrofóbia?

Sociálna fóbia: Liečba

Psychoterapia je základom liečby sociálnej úzkostnej poruchy. Spomedzi techník, ktoré má k dispozícii, je v prípade diskutovaného problému najdôležitejšia kognitívno-behaviorálna terapia

Jej predpokladom je okrem iného naučiť pacienta správne reagovať na situácie, ktoré zažíva. Deje sa tak okrem iného prostredníctvom predstavovať si u daného človeka tie udalosti, ktoré v ňom vyvolávajú strach – úlohou psychoterapeuta v takejto situácii je, aby si pacient uvedomil, prečo myseľ a telo reagujú nežiaducim spôsobom a premenil úzkostné myslenie na správne myšlienkové vzorce.

Farmakoterapia zohráva pri liečbe sociálnej úzkostnej poruchy len podpornú úlohu. Pacienti sa okrem iného využívajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu (lieky zo skupiny SSRI), ktoré sú obzvlášť prospešné u pacientov s komorbidnou depresiou.

V prípade výraznej anticipačnej úzkosti môžu byť pacientom ponúknuté benzodiazepíny, ktoré ju - užijúcu určitý čas pred sociálnou aktivitou - majú uľahčiť. Pri výrazných somatických symptómoch (napr. extrémne potenie alebo výrazne zvýšená srdcová frekvencia) možno dočasne použiť betablokátory.

Kategórie:

Psychiatria