OVERENÝ OBSAHAutor: lek. Tomáš Nęcki

Separačná úzkosť je porucha, pri ktorej sa pacient extrémne bojí odlúčenia od svojho blízkeho. Separačná úzkosť súvisí aj s pretrvávajúcimi myšlienkami na rozchod s blízkymi, ale aj s fyzickými neduhmi. Táto entita sa vyskytuje predovšetkým u detí, no separačná úzkosť sa vyskytuje aj u dospelých. Ako zistíte, že trpíte separačnou úzkosťou? Aké sú jej príznaky?

Separačná úzkosťje typ úzkostnej poruchy - jeden z najčastejších problémov, ktorým čelia psychiatri. Jednotlivci, ako sú záchvaty paniky alebo klaustrofóbia, sú pomerne bežne známe, existuje však veľa rôznych duševných porúch súvisiacich s pocitom úzkosti u pacientov.separačná úzkosť .

je jednou z menej známych – aj keď pomerne častých – úzkostných porúch

Čo je separačná úzkosť?

V anglickej literatúre sa separačná úzkosť niekedy označuje skratkouSAD , ktorá je odvodená z anglického názvu „separation anxiozita disorder“. Podstatou separačnej úzkosti je, že pacient prežíva úzkosť v situáciách, v ktorých by sa rozlúčil – hoci len na veľmi krátky čas – s niekým blízkym. Výskyt takéhoto javu je pre rodičov určite pochopiteľný – v ranom štádiu života (typicky okolo 9. – 11. mesiaca života) dieťa začína reagovať plačom, hnevom či podráždenosťou, keď rodič, väčšinou matka, zmizne zo svojho zrak. Počas tohto obdobia vývoja sa batoľatá môžu tiež stať plachými a vyhýbať sa kontaktu s cudzími ľuďmi.

Fáza separačnej úzkosti v určitom bode života dieťaťa je do istej miery prirodzený jav, ale len dovtedy, kým tento strach nedosiahne patologickú intenzitu. Treba tiež zdôrazniť, že ak sú obavy z odlúčenia od rodičov prirodzenou fázou vývoja dieťaťa, tak po určitom čase (u rôznych detí rôznom, zvyčajne medzi 3. a 5. rokom) tieto obavy jednoducho pominú. V priebehu separačnej úzkosti je však situácia iná – dieťa vyrastie a stále prežíva nepríjemné neduhy,keď sa len ona musí na chvíľu rozlúčiť so svojimi milovanými.

Separačná úzkosť sa podľa rôznych autorov vyskytuje u detí s rôznou frekvenciou, ale celkovo sa odhaduje, že ňou môže trpieť až 5 % všetkých detských pacientov. Rovnako ako u iných typov úzkostných porúch, separačná úzkosť je častejšia u dievčat ako u chlapcov. Príznaky separačnej úzkosti sa môžu objaviť u niekoľkoročných detí, ale je tiež možné, že nepohodlie spojené s touto poruchou sa objavia až vtedy, keď dieťa vyrastie a vstúpi do tínedžerského veku.

Príčiny separačnej úzkosti

Separačná úzkosť je spôsobená kombinovaným pôsobením troch skupín faktorov: biologických, psychologických a environmentálnych. Biologický základ separačnej úzkosti by súvisel s génmi zdedenými pacientmi – badateľná väčšia tendencia k výskytu separačnej úzkosti je u tých detí, v ktorých rodinách niekto (najmä matka alebo otec) sám trpel nejakou úzkostnou poruchou. Deti, ktorých rodičia trpia inými typmi duševných porúch, ako je depresia, majú tiež zvýšené riziko vzniku SAD.

V prípade psychických faktorov ovplyvňujúcich vznik separačnej úzkosti ide najmä o problémy so správnou reakciou psychiky pacienta na strach, ktorý pociťuje. Neschopnosť správne reagovať na nepríjemné emócie a s tým spojená emocionálna precitlivenosť môže viesť k výskytu rôznych úzkostných porúch, vrátane separačnej úzkosti.

Medzi faktormi prostredia, ktoré môžu byť príčinou separačnej úzkosti, sú zase rôzne problémy súvisiace s rodičovskou starostlivosťou, ale nielen. Táto úzkostná porucha môže byť podporovaná prebytkom starostlivosti zo strany opatrovateľov a nedostatočnou pozornosťou venovanou malému človiečiku. K separačnej úzkosti u dieťaťa môže viesť aj choroba rodiča, strata zamestnania či rozchod manželov. Poukazuje sa aj na to, že separačná úzkosť sa môže objaviť v súvislosti so zážitkom katastrofy alebo po účasti na nehode (napr. autonehoda). Riziko tohto problému sa zvyšuje aj vtedy, keď sa dieťa stane obeťou rovesníckeho obťažovania a keď malý pacient zažije nejakú formu násilia doma.

Symptómy separačnej úzkosti

Úzkosť zo separácie - ako môžete ľahko uhádnuť - sa vyskytuje predovšetkým v situáciách, keď sa pacient s týmto problémom musí rozlúčiť s niekým blízkym. Príklad takéhosituácia môže byť tak, že rodič pôjde do práce alebo – hoci len na chvíľu – do obchodu. Pacient môže tiež pociťovať príznaky separačnej úzkosti, keď má odísť z domu – v prípade detí to platí najmä vtedy, keď sa chystajú ísť do školy.

Separačná úzkosť sa môže prejavovať rôzne v závislosti od veku dieťaťa s týmto problémom. Najmenšie deti, keď vidia, že ich opatrovník opustí, môžu na to reagovať podráždene, výbuchmi hnevu alebo plačom. Staršie deti môžu vynaložiť všetko úsilie, aby zostali so svojimi rodičmi – môžu sa napríklad sťažovať na nejaké somatické problémy (napr. bolesť žalúdka), aby sa vyhli škole.

Separačná úzkosť má niekoľko problémov, ako napríklad:

  • neopodstatnený strach z rozchodu s opatrovníkom - čo je dôležité, tento strach sa objavuje nielen pri dočasnom odlúčení, ale aj pri samotnej myšlienke na takúto možnosť;
  • častý strach zo smrti alebo vážnej choroby milovanej osoby;
  • nočné mory o rozchode s blízkymi - deti môžu napríklad snívať o tom, že budú unesené a tým oddelené od svojich blízkych.

V priebehu separačnej úzkosti môžu pacienti pociťovať aj rôzne somatické ochorenia. Podobne ako pocit úzkosti sa môžu objaviť priamo v súvislosti s rozchodom, ale aj pri predstave takejto možnosti. Tieto druhy fyzických symptómov separačnej úzkosti môžu byť:

  • bolesti hlavy,
  • bolesti žalúdka,
  • rušenie spánku,
  • nevoľnosť,
  • vracanie,
  • fotofóbia,
  • bolesti na hrudníku,
  • závraty.
Dôležité

Separačná úzkosť: rozpoznanie

Úzkostné poruchy vo forme separačnej úzkosti sú diagnostikované predovšetkým na základe identifikácie problémov charakteristických pre tohto jedinca. Treba však zdôrazniť, že podozrenie na separačnú úzkosť neoslobodzuje lekára od vykonania dôkladnej diagnózy u pacienta. Táto nevyhnutnosť súvisí s tým, že u pacientov so SAD často koexistujú iné duševné poruchy. Medzi jedincami, ktorí sa častejšie vyskytujú u ľudí trpiacich separačnou úzkosťou, patria napr. depresívne poruchy, ADHD a bipolárna porucha.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najviac ochotne sa prechádza po svojomso slúchadlami v ušiach), mačky a knihy. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Separačná úzkosť u dospelých

Donedávna sa verilo, že separačná úzkosť je čisto detskou duševnou poruchou a že jej diagnostika je nevyhnutná pred dovŕšením 18. roku života pacienta. To znamenalo, že pacient sa v dospelosti dokázal vysporiadať s príznakmi separačnej úzkosti, no k nástupu poruchy muselo dôjsť ešte pred dosiahnutím plnoletosti. V súčasnosti sa tento pohľad zmenil a separačnú úzkosť možno rozpoznať u ľudí, ktorí kedykoľvek v živote pocítia symptómy charakteristické pre tohto jednotlivca.

Separačná úzkosť vyskytujúca sa v ktoromkoľvek bode života môže určite výrazne zhoršiť jej kvalitu, no môže sa prejaviť najmä u starších pacientov. Dospelý človek so separačnou úzkosťou môže prežívať separačnú úzkosť, či už so svojím partnerom alebo so svojimi deťmi. Tento typ problému môže jedinečným spôsobom zasahovať do fungovania pacienta – dospelí so SAD sa môžu vyhýbať napríklad chodeniu do práce, čo môže mať zjavný vplyv na fungovanie ich vzťahov alebo celých rodín.

Separačná úzkosť: liečba

Liečba separačnej úzkosti je založená na psychoterapeutických interakciách. Nie je možné indikovať jeden konkrétny typ terapie, ktorá môže pacientovi pomôcť prekonať separačnú úzkosť – u niektorých pacientov sú najlepšie výsledky vďaka kognitívnej terapii, u iných pomáha kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Psychoedukácia tiež zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri zmierňovaní symptómov separačnej úzkosti.

Farmakologická liečba sa niekedy vykonáva u ľudí so SAD, ale v skutočnosti je to rarita. Pacientom trpiacim separačnou úzkosťou sa niekedy odporúča užívať antidepresíva (napr. zo skupiny SSRI), takáto liečba je však vyhradená len pre tých s najzávažnejšími príznakmi úzkosti a pre tých, ktorým nefarmakologické metódy liečby neprinášajú očakávané výsledky. .

Kategórie:

Zdravie dieťaťa