V priebehu schizoafektívnych porúch pacienti súčasne pociťujú poruchy typické pre dve rôzne entity, a to symptómy schizofrénie a symptómy afektívnych porúch. Hoci od ich rozlišovania v psychiatrických klasifikáciách uplynulo takmer storočie, príčiny schizoafektívnych porúch sú stále dosť nejasné. Najdôležitejšou vecou sa zdá byť správna diagnóza schizoafektívnych porúch, pretože medicína má účinné metódy liečby tohto problému.

Schizoafektívna poruchaje problém na hranici medzi schizofréniou a afektívnymi poruchami. Ide o pomerne heterogénnu entitu, pretože pacienti s diagnózou schizoafektívnej poruchy môžu predstavovať rôzne ochorenia a problémy. Vo všeobecnosti možno povedať, že v priebehu tejto jednotky pacienti pociťujú ako symptómy schizofrénie, tak aj poruchy nálady (v podobe epizód depresie alebo mánie), ale sú také závažné, že nie je možné diagnostikovať „čistý " schizofrénia alebo akákoľvek špecifická porucha. afektívna.

Prvýkrát sa pojem „ schizoafektívna psychóza “ objavil v lekárskom svete v roku 1933, navrhol ho Jakub Kasanin. Schizoafektívne poruchy stále zostávajú pomerne záhadným problémom, napríklad ich presná frekvencia zostáva neznáma. Príčinou tohto stavu je pravdepodobne okrem iného skutočnosť, že pacienti môžu mať rôzne diagnózy, napríklad schizofréniu alebo poruchy nálady. Doteraz sa zistilo, že deti zriedka trpia schizoafektívnymi poruchami a je zrejmé, že tento problém postihuje častejšie ženy. Prvé príznaky v priebehu ochorenia sa zvyčajne objavujú okolo 30.-40. rokov.

Schizoafektívna porucha: príznaky

Medzi všetkými možnými príznakmi schizoafektívnych porúch sú v zásade tri skupiny symptómov.

Možno spomenúť choroby zo spektra schizofrénie:

  • produktívne symptómy (ako sú bludy rôzneho obsahu alebo halucinácie rôznych zmyslových orgánov),
  • dezorganizácia myslenia,
  • nezvyčajné, bizarné správanie,
  • poruchy pohybu (napr. pomalosť alebo dokonca úplná nehybnosť),
  • plytký afekt (poruchy prejavovania emócií, napr. výrazy tváre pacienta môžu byťextrémne ochudobnený),
  • ľahostajnosť a apatia,
  • porucha reči (zvyčajne vo forme poruchy reči).

Poruchy nálady v priebehu schizoafektívnej poruchy sa zvyčajne prejavujú v dvoch formách. Jedným z význačných jedepresívny typ , v priebehu ktorého sa môže objaviť:

  • depresívna nálada,
  • poruchy spánku a chuti do jedla,
  • strata energie,
  • anhedónia (neschopnosť cítiť potešenie),
  • vina,
  • strata predchádzajúcich záujmov,
  • pocit beznádeje a nezmyselnosti v živote a vo svete,
  • poruchy koncentrácie, pozornosti a pamäti,
  • myšlienky o smrti alebo spáchaní samovraždy.

Opačná forma porúch nálady u ľudí so schizoafektívnou poruchou jemanická forma , čo môže byť doložené príznakmi ako:

  • extrémne povznesená nálada,
  • psychomotorická agitácia,
  • zvýšiť celkovú úroveň aktivity,
  • zrýchlenie myslenia, pretekanie myšlienok,
  • riskantné správanie (napr. hazardné hry),
  • znížená potreba spánku,
  • podráždenie,
  • zrýchlená reč.

Vzhľadom na vyššie uvedenéschizoafektívne poruchymôžu prebiehať akodepresívny alebo bipolárny podtyp- v druhom prípade pacienti okrem epizód povznesenej nálady majú tiež depresívne epizódy.

Schizoafektívna porucha: príčiny

Príčiny schizoafektívnych porúch ešte neboli objavené. Existuje však niekoľko hypotéz, napr ten, ktorý sa týka úlohy génov v patogenéze týchto porúch. Je zrejmé, že ľudia, ktorých príbuzní trpia rovnakou poruchou, schizofréniou alebo bipolárnou poruchou, častejšie trpia schizoafektívnymi poruchami.

Do úvahy sa berie aj príspevok faktorov, ktoré sa potenciálne podieľajú na vzniku „klasickej“ schizofrénie, ako je vystavenie infekciám alebo podvýživa v maternici, ako aj vplyv perinatálnych komplikácií na možnosť duševných porúch.

Faktory, ktoré môžu súvisieť so vznikom schizoafektívnych porúch a ktoré pacienti počas života zažívajú, sú stresujúce životné udalosti (napr. smrť blízkej osoby, zmena bydliska alebo rozvod) a zneužívanie psychoaktívnych látky .

Schizoafektívna porucha: rozpoznanie

V diagnostike schizoafektívnych porúch je to spočiatku primárnevylúčiť všetky možné organické príčiny symptómov pacienta. Diferenciálna diagnostika zohľadňuje okrem iného napr. dysfunkcia štítnej žľazy, vedľajšie účinky liečby steroidmi alebo syfilis centrálneho nervového systému, ale aj infekcia HIV a rôzne metabolické poruchy

Malo by sa tiež vylúčiť, že choroby pacienta sú spôsobené užívaním drog alebo iných psychoaktívnych látok

Konečná diagnóza je stanovená po kompletnom psychiatrickom vyšetrení. Aby bolo možné stanoviť diagnózu schizoafektívnych porúch, pacient nemôže splniť kritériá pre diagnózu samotnej schizofrénie, ani samotných porúch nálady.

Za zmienku tiež stojí, že medzi kritériami na diagnostikovanie schizoafektívnych porúch sa uvádza, že v priebehu poruchy by mal mať pacient aspoň dvojtýždňovú epizódu psychotických symptómov bez sprievodných porúch nálady.

Schizoafektívna porucha: liečba

Liečba schizoafektívnych porúch je zameraná na zlepšenie kvality života pacientov a predchádzanie vzniku problémov, ako je zhoršená schopnosť byť aktívny alebo zhoršenie rodinných vzťahov.

Pri liečbe týchto porúch sa používajú lieky z troch rôznych skupín - napríklad antipsychotiká (neuroleptiká, hlavne atypické). Paliperidón je špeciálne neuroleptikum, ktoré medzi indikácie na použitie patrí okrem iného schizoafektívna porucha (pacientom sa však môžu odporučiť aj iné antipsychotiká).

Pri liečbe schizoafektívnych porúch sa používajú aj stabilizátory nálady (napr. karbamazepín alebo soli lítia) a antidepresíva.

Presná kombinácia preparátov odporúčaná pacientovi závisí od toho, aké ochorenia prevládajú - bipolárni pacienti zvyčajne dostávajú lieky na stabilizáciu nálady spolu s neuroleptikami, zatiaľ čo u ľudí s prevládajúcimi depresívnymi symptómami sa používa kombinácia antipsychotík a antidepresív.

Medzi ďalšie interakcie implementované u ľudí so schizoafektívnou poruchou patrí psychoterapia a psychoedukácia.

V prípade tejto poruchy je hospitalizácia zriedka potrebná, nemocničnú liečbu (v súlade s poľským právom) je možné realizovať aj proti vôli pacienta, keď je pacient v ohrození života alebo keď pacient predstavuje hrozbu pre zdravie alebo život iných ľudí.

V situácii, keď napriek použitiu vyššie uvedených metód liečby schizoafektívnej poruchy nie je možné zlepšiť stav pacienta,možno použiť elektrokonvulzívnu terapiu.

Stojí za to vedieť

Schizoafektívne poruchy – je naozaj potrebné ich izolovať?

Rozlíšenie schizoafektívnych porúch od iných subjektov je dôležité, aj keď len na účely predpovedania prognózy pacientov. Existuje názor, že prognóza ľudí so schizoafektívnymi poruchami je horšia ako u ľudí trpiacich poruchami nálady, zároveň majú títo pacienti lepšiu prognózu ako tí, ktorí trpia schizofréniou.

Kategórie:

Psychiatria