Autoimunitné ochorenie pečene je ochorenie, ktoré sa vyskytuje, keď imunitný systém napadne bunky pečene. Odhaduje sa, že asi 5 % populácie trpí autoimunitnými ochoreniami. Zvyčajne sú spojené s reumatoidnou artritídou, roztrúsenou sklerózou alebo Crohnovou chorobou. Zápalové procesy vyplývajúce z nesprávneho fungovania imunitného systému však postihujú aj iné orgány vrátane pečene.

Autoimunitné ochorenie pečeneje definované ako abnormálna odpoveď imunitného systému, ktorá spôsobuje, že telo produkuje protilátky proti vlastným pečeňovým bunkám. "Príčiny takýchto porúch nie sú úplne pochopené," hovorí doktorka Iwona Kozak-Michałowska, lekárska riaditeľka Synevo Laboratories. - Môžu to byť genetické, environmentálne, infekčné a mnohé ďalšie faktory."

Choroby pečene patria tiež medzi autoimunitné ochorenia. Sú to:

  • autoimunitná hepatitída (AIH)
  • primárna biliárna cirhóza (PBC)
  • primárna sklerotizujúca cholangitída (PSC)

" Autoimunitné ochorenia pečenenie sú bežné ochorenia. Sú však skupiny ľudí, u ktorých by sa ich výskyt mal brať do úvahy – zdôrazňuje doktorka Kozak-Michałowska. - Patria sem pacienti s nevysvetliteľným zvýšením transamináz AST a ALT, HCV alebo HBV kvalifikovaní na liečbu interferónom, so symptómami zápalu, cirhózy alebo zlyhania pečene a pacienti s inými autoimunitnými ochoreniami."

Autoimunitná hepatitída (AIH)

Ide o chronické, zápalové ochorenie parenchýmu pečene. Odhaduje sa, že incidencia v krajinách západnej Európy je 0,1 – 1,2 prípadu na 100 000 ľudí za rok.¹ Neliečená autoimunitná hepatitída vedie k nekróze pečeňových buniek, chronickému alebo akútnemu zlyhaniu pečene a následne k cirhóze. Potom je jedinou metódou liečby a záchrany života pacienta transplantácia pečene. Autoimunitná hepatitída predstavuje 2,6 % transplantácií hepatitídy v Európe².

Ide o ochorenie neznámej etiológie. Predpokladá sa, že je spôsobená nesprávne umiestnenými antigénmi histokompatibility triedy II (HLA II) na povrchu hepatocytov. Nie je známečím je to spôsobené, možno zohráva úlohu genetický faktor, vírusová infekcia (napr. hepatitída A alebo B, aj infekcia EBV), toxické látky (interferón, melatonín, metyldopa, nitrofurantoín) ako aj autoantigény ako asioglykoproteín a cytochróm pečene P-450 IID6. Na druhej strane, viac ako 85 % pacientov nie je vystavených žiadnemu z týchto faktorov.

Pôvodne sa predpokladalo, že postihuje mladé ženy, ktoré majú aj iné autoimunitné ochorenia. Dnes je známe, že autoimunitná hepatitída je multiorgánové ochorenie, môže postihnúť obe pohlavia v akomkoľvek veku, hoci ženy tvoria 70 – 80 % všetkých pacientov. Pozorujú sa dva vekové vrcholy. Najčastejšie sa vyskytujú medzi 10.-20. rok a 45-70. rok Viac ako 50 % pacientov sú pacienti starší ako 40 rokov

Existujú tri typy autoimunitnej hepatitídy:

  • typ I (AIH1) - klasický - najbežnejší (postihuje asi 80 % všetkých pacientov)
  • typ II (AIH2) – diagnostikovaný hlavne u detí, dospelí ochorejú menej často (10 % všetkých pacientov)
  • typ III (AIH3) - charakterizovaný prítomnosťou protilátok iných ako typ I a II

Priebeh autoimunitnej hepatitídy môže byť mierny alebo asymptomatický alebo veľmi závažný s obdobiami remisie a exacerbácií. Približne u 20 % pacientov dochádza k spontánnej remisii, ale najčastejšou diagnózou je mierne symptomatická forma ochorenia. Vtedy je dominantným príznakom, a niekedy aj jediným, únava, ktorá sa počas dňa stupňuje a bráni správnemu fungovaniu. Tento príznak je natoľko necharakteristický, že ho pacient často podceňuje. Medzi ďalšie príznaky patria:

  • nedostatok chuti do jedla
  • chudnutie
  • bolesti v pravom hypochondriu
  • svrbivá koža
  • bolesti kostí a kĺbov
  • krvácanie z nosa

U žien poruchy menštruačného cyklu, zintenzívnenie akné, zvýšené ochlpenie, čo naznačuje sprievodné hormonálne poruchy. Symptomatická autoimunitná hepatitída vyvíja žltačku a symptómy pripomínajúce akútnu vírusovú hepatitídu.

Pri diagnóze má 25 % pacientov cirhózu, u ďalších 30 % sa vyvinie cirhóza napriek liečbe a normalizácii výsledkov laboratórnych testov a u neliečených pacientov sa cirhóza rozvinie vo viac ako 80 % prípadov.

Charakteristické pre AIH je koexistencia iných autoimunitných ochorení, ako sú: tyroiditída, ulcerózny zápalhrubého čreva, reumatoidnej artritídy, cukrovky alebo celiakie.

Laboratórne testy ukazujú 5-10-násobné zvýšenie aktivity AST a ALT transamináz, mierne zvýšenie aktivity GGT (gamaglutamyltransferáza) a AP (alkalická fosfatáza), hypergamaglobulinémia s hypoalbuminémiou, predĺžený protrombínový čas.

Prítomnosť autoprotilátok je dôležitá pre diagnostiku. Anti- (anticytosolikum). Prítomnosť protilátok SLA / LP (proti rozpustným antigénom buniek pečene a pankreasu) a nedostatok protilátok charakterizujúcich predchádzajúce dva typy je odlišným typom III. typu. Okrem toho väčšina pacientov s AIH má protilátky proti asialoglykoproteínovému receptoru ASGPR.

Na odlíšenie AIH od iných chorobných jednotiek (napr. chronická hepatitída C, poškodenie spôsobené liekmi alebo alkoholom a primárna sklerotizujúca cholangitída) a stanovenie konečnej diagnózy je potrebné vykonať biopsiu pečene a histopatologické vyšetrenie hodnotenie.

Primárna biliárna cirhóza (PBC)

Ide o chronické ochorenie pečene s imunitným pozadím, pri ktorom dochádza k deštrukcii malých intrahepatálnych žlčových ciest. Vyskytuje sa častejšie u žien, najmä vo veku 30 až 60 rokov. Prejavuje sa chronickou únavou (asi 60 % pacientov), ​​problémami s dýchaním a svrbením kože (50 % pacientov), ​​ktoré sa môžu objaviť mesiace až roky pred inými príznakmi. Žltačka je prítomná, keď je choroba v pokročilom štádiu. Znaky portálnej hypertenzie, cholestázy (cholestázy), hyperlipidémie a osteoporózy sú menej časté.

Laboratórne testy, ktoré umožňujú diagnostiku cholestatického syndrómu, sú nápomocné pri diagnostike PBC. Vyznačuje sa:

  • zvýšenie aktivity alkalickej fosfatázy (50 % pacientov)
  • zvýšenie GGTP (enzýmu gama-glutamyltranspeptidázy)
  • zvýšenie celkového bilirubínu

Zvýšený bilirubín pri diagnóze a jeho progresia naznačujú pokročilé ochorenie a zhoršujú prognózu. Postupom času sa zvyšujú hladiny imunoglobulínov, najmä triedy M (IgM), a cholesterolu (50 – 90 % pacientov).

Ďalším dôležitým diagnostickým kritériom je identifikácia charakteristických zápalových zmien v žlčových cestách pri histopatologickom vyšetrení pečene. Relevantné prepotvrdením diagnózy je prítomnosť AMA antimitochondriálnych protilátok (35 – 95 % pacientov), ​​vrátane:

  • AMA M2 (u 95 % pacientov) - PBC-špecifický marker
  • AMA M4 (až 55 % pacientov)
  • AMA M8 (až 55 % pacientov)
  • AMA M9 (35 – 85 % pacientov)

ako aj ANA antinukleárne protilátky (50 % pacientov) a/alebo ASMA (20-30 % pacientov).

PBC sa často spája s inými autoimunitnými ochoreniami, napr. Sjögrenov syndróm, reumatoidná artritída, sklerodermia, tyreoiditída, Raynoudova choroba, lichen planus, systémový lupus erythematosus, perniciózna anémia, pemfigus.

Primárna sklerotizujúca cholangitída (PSC)

Ide o chronické autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje poškodenie intrahepatálnych a extrahepatálnych žlčových ciest. Vyskytuje sa hlavne u mladých mužov. 50-70% pacientov má navyše diagnostikovanú ulceróznu kolitídu, menej často diabetes, autoimunitnú tyroiditídu, Sjögrenov syndróm a pankreatitídu.

Klinické symptómy, podobne ako pri iných zápalových ochoreniach pečene, sú často nešpecifické. Patrí medzi ne chronická únava, strata hmotnosti a svrbenie kože. Asi 50 % pacientov nemá žiadne príznaky. V laboratórnych testoch sa pozoruje zvýšenie aktivity ALP a GGTP, AST a ALT sa zvyšujú v menšom rozsahu.

Existuje aj hypergamaglobulinémia – postihuje najmä imunoglobulíny IgM a IgG (45 – 80 % pacientov). Asi 80% pacientov má pANCA protilátky proti cytoplazme granulocytov (v závislosti od použitej metódy sa označujú aj ako MPO - proti granulocytovej myeloperoxidáze) a 20-50% pacientov má protilátky ANA a ASMA

Zdroj:

1. David C Wolf, MD, FACP, FACG, AGAF, FAASLD a kol., Autoimunitná hepatitída, aktualizované 25. septembra 2017 https://emedicine.medscape.com/article/172356-overviewa6, prístupné 15. októbra 2017

2. Francque, Sven a kol. "Epidemiológia a liečba autoimunitnej hepatitídy." Hepatal Medicine: Evidence and Research 4 (2012): 1-10. PMC. Web. 15. okt. 2022

Kategórie:

Výskum