Antipsychotiká (neuroleptiká) sa používajú nielen pri liečbe rôznych psychóz. Môžu sa podávať aj pacientom trpiacim niektorými formami depresie. Ide o veľmi heterogénnu skupinu liekov, pretože interagujú s rôznou silou na rôznych typoch receptorov v nervovom systéme.
Antipsychotikáboli objavené v podstate náhodou. Prvý z nich – chlórpromazín – bol pôvodne určený ako anestetikum (anestetikum). V 50. rokoch sa však zistilo, že tento prípravok má aj upokojujúci účinok a práve vtedy sa chlórpromazín začal používať u pacientov s psychiatrickými ochoreniami. Lekári, ktorí prvýkrát použili tento liek na liečbu problémov duševného zdravia, boli dvaja Francúzi: Jean Delay a Pierre Deniker.
Výraz "neuroleptiká" je odvodený z dvoch gréckych slov: prvé je neuro, čo znamená "nerv", a druhé lepsis, čo znamená "útok / záchvat".
V súčasnosti sa chlórpromazín používa len zriedkavo. Okrem toho sa používajú iné antipsychotické prípravky s menej charakteristickými vedľajšími účinkami a oveľa jednoduchším použitím
Druhy antipsychotík
Farmakológovia rozdeľujú antipsychotiká do dvoch skupín. Existujúklasické (1. generácia) neuroleptikáaatypické (2. generácia) neuroleptiká .
Medzi klasické antipsychotické lieky patria :
- chlórpromazín,
- haloperidol,
- droperidol,
- pimozid,
- levpromazine,
- prometazín,
- tioridazín,
- sulpiryd.
Tieto látky majú tendenciu vyvolávať typické vedľajšie účinky neuroleptík, ktorými sú tzv.extrapyramídové symptómy(svalová stuhnutosť, pomalosť, tras, problémy s chôdzou).
Prípravky, ktoré pacienti lepšie znášajú a menej často vedú k spomínaným neduhom, sú naopak novšie antipsychotiká, teda atypické neuroleptiká. Patria sem predovšetkým tieto lieky:
- aripiprazol,
- amisulpryd,
- klozapín,
- quetiapin,
- olanzapín,
- risperidon,
- sertindol,
- ziprasidon,
- zolepina.
Antipsychotiká možno rozdeliť aj podľa spôsobu ich podávania. Neuroleptiká sú dostupné vo formeperorálneprípravkov (napr. tablety alebo roztoky) aintramuskulárnych injekcií . Posledne menované sú niekedy obzvlášť zaujímavé pre pacientov, pretože dlhodobo pôsobiace lieky (takzvanédepot ) sa môžu podávať injekčne. Táto forma liekovej terapie má však výhody aj nevýhody. K výhodám dlhodobo pôsobiacich (depotných) neuroleptík patrí, že vďaka užívaniu antipsychotík vo forme depa je možné získať v organizme konštantné množstvo liečiva. Medzi nevýhody takejto terapie patrí potreba pravidelnej návštevy lekára v naplánovaných časoch za účelom podávania následných dávok neuroleptík.
Účinky antipsychotík
Všeobecný mechanizmus účinku všetkých neuroleptík je jeden: tieto lieky blokujú dopamínergné D2 receptory v centrálnom nervovom systéme. Táto akcia je výhodná okrem iného ak sú u pacienta produktívne symptómy, ktoré vznikajú v dôsledku nadbytku dopamínu v štruktúrach tzv. mezolimbický systém. Klasické neuroleptiká blokujú D2 receptory v tomto systéme, ako aj v iných oblastiach mozgu - blokovanie aktivity týchto štruktúr na miestach ako je mezokortikálna dráha vedie k výskytu vedľajších účinkov neuroleptík, ako sú extrapyramídové symptómy.
Atypické prípravky fungujú trochu inak - sú špecifickejšie. Ovplyvňujú najmä tie D2 receptory, ktoré existujú v štruktúrach mezolimbického systému. Antipsychotiká ovplyvňujú nielen vyššie uvedené receptory - ich pôsobenie zahŕňa aj modifikáciu aktivity niektorých serotonínových, adrenergných, cholinergných a histamínových receptorov. Atypické neuroleptiká však primárne ovplyvňujú serotonínové receptory. Táto informácia je dôležitá predovšetkým preto, že vďaka blokovaniu 5-HT2A serotonínových receptorov sa zvyšuje dopaminergná aktivita v oblastiach mozgu regulujúcich motorické aktivity (napr. v nigrostriatálnej dráhe) - vďaka tomu majú atypické prípravky oveľa nižšiu aktivitu .ako klasické lieky má u pacientov tendenciu vytvárať extrapyramídové symptómy.
Antipsychotiká: indikácie na použitie neuroleptík
Ako už názov napovedá, antipsychotiká sa primárne používajú u ľudípacienti s rôznymi psychózami. Neuroleptiká sa môžu použiť na liečbu pacientov s halucináciami, ako aj na liečbu pacientov s bludmi. Hlavné indikácie na liečbu antipsychotikami sú:
- rôzne formy schizofrénie (neuroleptiká sa používajú v akútnej fáze týchto ochorení aj v chronickej udržiavacej terapii na prevenciu epizód psychózy),
- bipolárna porucha (najmä v prípade manických epizód a zmiešaných epizód),
- psychotická depresia,
- schizoafektívna porucha.
Neuroleptiká sa používajú aj u pacientov s depresiou – zapínajú sa však až vtedy, keď iné lieky nedokážu zvládnuť chorobu a vtedy predstavujú doplnkovú, nie základnú metódu liečby. U pacientov s nervovými tikmi možno použiť aj antipsychotiká. Neuroleptiká, vzhľadom na to, že pôsobia aj upokojujúco a sedatívne, sa niekedy používajú pri nespavosti, úzkostných poruchách a u pacientov s rôznymi druhmi demencie – nasadzujú sa však až vtedy, keď iné možnosti liečby zlyhávajú.
Antipsychotiká: kontraindikácie
Existuje pomerne málo stavov, pri ktorých by boli všetky neuroleptiká kontraindikované. Je to spôsobené tým, že existuje veľa rôznych antipsychotík a prakticky každé z nich môže pôsobiť trochu iným spôsobom (je to spôsobené rozdielnym účinkom jednotlivých neuroleptík na rôzne receptory).
Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú pacienti, ktorí sú otrávení látkami tlmiacimi nervový systém, ako je alkohol alebo narkotické analgetiká – u nich by sa nemali užívať neuroleptiká. Existuje aj veľa problémov, ktorých existencia si vyžaduje starostlivý výber antipsychotika – činidlo musí byť pre daného pacienta bezpečné
Kontraindikácie užívania antipsychotík zahŕňajú:
- Parkinsonova choroba, neuroleptický malígny syndróm v anamnéze a rakovina prsníka spojená s hyperprolaktinémiou (ľudia s týmito ochoreniami by nemali užívať klasické neuroleptiká, ale sú dostupné atypické lieky),
- agranulocytóza,
- hypertrofia prostaty,
- glaukóm s uzavretým uhlom,
- myasthenia gravis,
- adrenálna insuficiencia,
- kardiovaskulárne ochorenia,
- epilepsia,
- dysfunkcia pečene,
- poškodenie obličiek,
- hypotyreóza
Aj keď pacientmá niektorý z vyššie uvedených problémov, je ešte možné, aby užíval neuroleptiká, ale nie žiadne. Napríklad u pacienta, ktorý mal epizódu agranulocytózy, by sa klozapín nemal používať – toto neuroleptikum má medzi svojimi vedľajšími účinkami túto hematologickú poruchu.
Antipsychotiká: vedľajšie účinky neuroleptík
Neuroleptiká môžu spôsobiť širokú škálu vedľajších účinkov. Nasleduje súbor rôznych stavov, ktoré môžu vo všeobecnosti vzniknúť pri užívaní antipsychotík – nie je pravdou, že každé neuroleptikum môže spôsobiť všetky nasledujúce vedľajšie účinky. Závisia totiž od toho, ktoré špecifické receptory sú daným liekom ovplyvnené. Napríklad lieky blokujúce adrenergné receptory môžu spôsobiť pokles krvného tlaku, zatiaľ čo iné lieky blokujúce histamínové receptory môžu spôsobiť napríklad výraznú ospalosť. Možné vedľajšie účinky počas neuroleptickej liečby môžu byť:
- únava,
- sedácia (vo forme ťažkej ospalosti a zníženej celkovej úrovne aktivity),
- porucha pamäti,
- extrapyramídové symptómy,
- kožné vyrážky,
- precitlivenosť pokožky na slnečné svetlo,
- prírastok hmotnosti,
- metabolické poruchy (napr. porucha glukózovej tolerancie),
- ortostatická hypotenzia (pokles krvného tlaku spojený so státím),
- poruchy libida (jeho zvýšenie aj zníženie),
- Neuroleptický malígny syndróm,
- poruchy potencie,
- hyperprolaktinémia a jej následky (ide o vedľajší účinok hlavne klasických neuroleptík, u mužov môže viesť napr. ku gynekomastii, u žien môže spôsobiť napr. poruchy menštruácie),
- sucho v ústach,
- bolesti hlavy,
- hnačka,
- zápcha,
- slintanie,
- závraty,
- porucha srdcového rytmu.
Vedľajšie účinky neuroleptík vo forme extrapyramídových symptómov a neuroleptického malígneho syndrómu si vyžadujú viac informácií
Extrapyramídové symptómypatria medzi najčastejšie vedľajšie účinky neuroleptík. Objavujú sa ako dôsledok neselektívnej blokády dopamínergných receptorov v mozgu a týkajú sa najmä pacientov užívajúcich klasické neuroleptiká (atypické preparáty môžu tiež – najmä po dlhšom užívaní – viesť k extrapyramídovým príznakom, majú všakoveľa menšia tendencia k tomu). História extrapyramídových symptómov je pomerne zaujímavá, pretože v počiatočnom období užívania neuroleptík sa verilo, že sa objavia, keď sa pacientovi podá príslušná dávka neuroleptika. Uskutočnilo sa dokonca postupné zvyšovanie dávky antipsychotík, kým sa u pacienta nevyskytli extrapyramídové symptómy. V dnešnej dobe sú tieto ochorenia jednoznačne považované za vedľajší účinok užívania neuroleptík.
Extrapyramídové symptómy sú rôzne typy mimovoľných pohybov, ako napríklad:
- dystónia (nutkanie krútiť a ohýbať rôzne časti tela),
- skorá a neskorá dyskinéza (nekoordinované pohyby),
- chvenie svalov,
- akatízia (motorický nepokoj a nutkanie byť v neustálom pohybe).
Okrem uvedených extrapyramídových symptómov zahŕňa aj bradykinézu (spomalenie pohybu) a zvýšenie svalového tonusu
Najčastejší vedľajší účinok neuroleptík bol popísaný vyššie a treba spomenúť najnebezpečnejší z nich,neuroleptický malígny syndróm . Štatisticky sa vyskytuje u menej ako 1 % pacientov užívajúcich antipsychotiká, no treba ho spomenúť, pretože výskyt neuroleptického malígneho syndrómu si vyžaduje okamžité vysadenie neuroleptík a liečbu v nemocničnom prostredí. Patogenéza tejto jednotky berie do úvahy náhle zmeny koncentrácie dopamínu v mozgu a symptómy neuroleptického malígneho syndrómu môžu byť:
- porucha vedomia (aj vo forme kómy),
- tachykardia,
- zvýšenie krvného tlaku,
- potenie,
- mimoriadne výrazné zvýšenie svalového tonusu,
- výrazné zvýšenie telesnej teploty,
- bledá pokožka,
- laboratórne abnormality (napr. leukocytóza, zvýšenie kreatínfosfatázy alebo aminotransferáz).
Neuroleptický malígny syndróm sa považuje za najnebezpečnejší vedľajší účinok neuroleptickej liečby, pretože ak sa nelieči, riziko úmrtia naň je až 20 %.
Antipsychotiká: neuroleptiká a tehotenstvo
Antipsychotiká by sa u tehotných žien mali vyhýbať, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné. Ak si však pacientka vzhľadom na svoj duševný stav vyžaduje liečbu neuroleptikami, výber konkrétneho lieku by sa mal robiť obzvlášť opatrne.
Medzi antipsychotické prípravky patria tie, ktoré sú podľa FDA zaradené do kategórie D (t.j. lieky,s dôkazom, že môžu mať nepriaznivé účinky na plod) - takým liekom je napríklad zolepín.
Existujú aj bezpečnejšie látky, klasifikované ako kategória B podľa FDA (kategória B znamená, že štúdie na zvieratách nezistili žiadne ohrozenie ich plodov, zatiaľ neboli vykonané žiadne štúdie na ľuďoch) - príklad neuroleptikum zaradené do tejto kategórie je klozapín
Antipsychotiká: neuroleptiká a ich použitie u detí
Neuroleptiká u detí možno použiť, ale rozhodne nie sú liekmi prvej voľby v tejto vekovej skupine. Pred začatím liečby detí antipsychotikami sa robia pokusy liečiť ich inými liekmi – až keď sa im nepodarí zlepšiť psychický stav dieťaťa, je možné uvažovať o podaní neuroleptík.
Antipsychotiká: môže sa stať závislým na neuroleptikách?
Antipsychotické prípravky nepôsobia narkoticky na centrálny nervový systém, takže u pacienta, ktorý ich užíva, nehrozí závislosť. Za zmienku však stojí, že pri ich užívaní pôsobí na organizmus liečenej osoby vo zvýšenej miere alkohol či drogy - neuroleptiká by sa preto rozhodne nemali kombinovať s vyššie uvedenými látkami