Posttraumatická stresová porucha (PTSD) sa môže rozvinúť po prežití rôznych tráum – ako je autonehoda, smrť blízkeho, ale aj účasť na vojenských operáciách. Príznaky – ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie pacienta – sa môžu prejaviť aj niekoľko mesiacov po vzniku stresovej situácie. Aké príznaky sa teda môžu objaviť v priebehu PTSD? Aké sú príčiny tohto jedinca a ako sa lieči?

Posttraumatická stresová porucha(PTSD) bola jasne rozlíšená v lekárskych klasifikáciách až v 70. rokoch 20. storočia sa u neho objavovali choroby v rôznych polohách. Ako dôkaz možno uviesť Odysea, ktorý zažil opakujúce sa spomienky na vojny, ktorých sa zúčastnil. PTSD však nezažili len literárni hrdinovia, ale aj samotní autori – v 19. storočí bol Charles Dickens účastníkom železničného nešťastia, po ktorom ho spomienky na zrážku pravdepodobne prenasledovali do konca života.

Niet divu, že posttraumatická stresová porucha mohla ľudstvo sprevádzať od samého začiatku. Veď rôzne stresujúce, traumatické udalosti sa mohli stať kedykoľvek. V dnešnej dobe je problém zdravotníkom dobre známy. Je známe, že sa môže vyskytnúť v akejkoľvek vekovej skupine a ženy bojujú s PTSD častejšie ako muži. Príčiny posttraumatickej stresovej poruchy boli tiež objavené

Príčiny posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)

Vo všeobecnosti môže byť PTSD spôsobená rôznymi, mimoriadne stresujúcimi, traumatickými, nezvyčajnými udalosťami, ktoré presahujú schopnosť človeka sa s nimi vyrovnať. Nie je teda možné jasne vymenovať všetky možné príčiny posttraumatickej stresovej poruchy.

Tak, ako sa jedna osoba dokáže vyrovnať s udalosťou lepšie, iná osoba v rovnakej situácii na tom môže byť o niečo horšie a môže sa u nej rozvinúť PTSD.

Posttraumatická stresová porucha je zvyčajne spojená so zážitkom veľmi silnej traumy a skutočne - môže sa stať napríklad:

  • vo vojakoch v prvej línii,
  • u obetí sexuálneho násilia
  • alebo účastníci a svedkovia niektorých nehôd, napr. automobilových alebo vlakových nehôd.

PTSD sa môže vyskytnúť aj po diagnostikovaní mimoriadne vážneho ochorenia alebo po smrti blízkej osoby (najmä ak smrť bola násilná alebo súvisiaca s dieťaťom).

Rizikové faktory pre posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD)

Existuje niekoľko známych rizikových faktorov posttraumatickej stresovej poruchy. Patria sem najmä:

  • vyrastajúci v dysfunkčnej rodine,
  • predchádzajúca traumatická skúsenosť z detstva,
  • výskyt symptómov porúch osobnosti u pacienta,
  • nedostatok podpory z najbližšieho okolia,
  • významné životné zmeny predchádzajúce traume (napr. zmena zamestnania, sťahovanie).

Symptómy posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)

Pacienti môžu v priebehu posttraumatickej stresovej poruchy pociťovať rôzne typy ochorení. Jedným z najdôležitejších problémov v tomto prípade je znovu prežiť prežitú traumu.

Pacienti s PTSD majú dotieravé, nechcené myšlienky o traumatickej udalosti. Môžu mať nočné mory súvisiace s traumou. Takzvaný flashbacky, ktoré sa hovorovo označujú ako záblesky. Počas nich má pacient dojem, že celú traumatickú udalosť prežíva znova

Ďalším kľúčovým problémom PTSD je vyhýbanie sa. Zaoberá sa veľmi odlišnými aspektmi života. Vo všeobecnosti sa však človek s PTSD skôr snaží vyhýbať akýmkoľvek podnetom alebo situáciám, ktoré mu pripomínajú traumu.

Z tohto dôvodu sa môže vyhýbať určitým ľuďom, miestam alebo určitým činnostiam. Okrem toho sa tiež stáva, že pacient v obave z návratu veľmi ťažkých spomienok nebude chcieť o svojej traume s nikým hovoriť.

Príznaky PTSD zahŕňajú aj niektoré kognitívne poruchy a poruchy nálady. Stáva sa, že pacienti si nepamätajú okolnosti traumatickej udalosti. O príčine traumy alebo jej následkoch však majú aj myšlienky, ktoré sú v rozpore s realitou. Nie je nezvyčajné cítiť sa previnilo, znížiť si sebavedomie alebo sa obviňovať za to, že k traumatickej udalosti vôbec došlo.

V priebehu posttraumatickej stresovej poruchy sa môže stať aj toanhedónia (neschopnosť cítiť sa šťastne) a depresívna nálada. Niektorí pacienti majú namiesto depresívnej nálady dysfóriu.

PTSD je spojená s iným typom ochorení, ako sú napríklad poruchy spánku alebo poruchy koncentrácie. Pacienti, u ktorých sa rozvinie PTSD, sú často podráždení. Stáva sa tiež, že sa ľahko nahnevajú alebo reagujú agresívne na rôzne zlyhania.

U ľudí s úzkosťou PTSD možno pozorovať stav „zvýšenej pripravenosti“ na útek v prípade potenciálneho ohrozenia. Možné sú aj neduhy somatického charakteru, tzv somatické prejavy úzkosti, ako sú búšenie srdca alebo bolesti hlavy.

Stojí za zmienku, že príznaky PTSD u jedného pacienta môžu časom meniť svoju intenzitu. Stáva sa, že nejaký čas človek prežíva rôzne neduhy a časom ich intenzita klesá. Avšak po vypočutí udalosti, ktorá je blízka traume, ktorú zažil, sa predtým vyskytujúce symptómy vrátia s rovnakou alebo ešte väčšou intenzitou.

Vzhľadom na možné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy opísané vyššie je jasné, o aký zložitý problém ide. Treba však dodať, že následky PTSD – najmä pri absencii liečby – môžu byť mimoriadne závažné, a to ako pre samotného pacienta, tak aj pre jeho najbližšie okolie.

Dôsledky posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)

Možné následky PTSD si možno v skutočnosti pomerne ľahko predstaviť. Je potrebné venovať pozornosť vyhýbaniu sa rôznym situáciám súvisiacim s problémom, ktorými môže utrpieť rodinný a profesionálny život pacienta

PTSD však tiež zvyšuje riziko iných duševných porúch, vrátane:

  • depresívne poruchy,
  • úzkostné poruchy
  • alebo poruchy príjmu potravy.

Ďalším problémom, ktorý je u ľudí s PTSD vystavený zvýšenému riziku, je zneužívanie návykových látok.

Je nemožné nespomenúť v podstate najväčšiu hrozbu spojenú s jednotlivcom, ktorou je samovražedné správanie.

Pri všetkých vyššie uvedených problémoch je dôležitosť včasnej diagnostiky a vhodnej liečby PTSD jasne viditeľná.

Rozpoznanie posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)

Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy robia psychiatri . Na stanovenie diagnózy je potrebné zozbierať podrobný rozhovor a vykonanie vyšetreniaduševný stav pacienta

Medzi diagnostickými kritériami pre PTSD je jedným z najdôležitejších aspektov, že symptómy jednotlivca by sa mali objaviť v súvislosti s nejakou špecifickou, traumatickou udalosťou.

Tu stojí za zmienku, že rôzne ochorenia sa zvyčajne objavia až po traume. Tento čas môže dosiahnuť týždne alebo dokonca niekoľko mesiacov,zvyčajne sa však symptómy PTSD rozvinú do 6 mesiacov od prežívania traumatickej udalosti .

Pri podozrení na PTSD je potrebné venovať pozornosť iným subjektom, s ktorými treba tento problém diferencovať. V prvom rade je potrebné odlíšiť ho od akútnej stresovej reakcie a porúch prispôsobenia. Okrem toho by diferenciálna diagnóza mala zahŕňať aj depresívne poruchy, úzkostné poruchy a obsedantno-kompulzívne poruchy.

Je tiež dôležité venovať pozornosť tomu, či má pacient „typickú“ PTSD, alebokomplexnú posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD). keď pacient zažije nie jednu, ale mnoho opakovaných tráum. V dôsledku toho sa u neho rozvinie oveľa viac symptómov ako PTSD v dôsledku jedinej traumy.

Liečba posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)

Pri liečbe PTSD možno najlepšie výsledky dosiahnuť kombináciou dvoch typov interakcií, ktorými sú psychoterapia a farmakoterapia.

Terapia traumy je nepochybne náročná a trvá dlho. Okrem toho je pre pacientov pomerne často ťažké zúčastniť sa na ňom, už len kvôli tendencii súvisiacej s PTSD vyhýbať sa opätovnému prežívaniu traumatickej udalosti.

Vo všeobecnosti však môže psychoterapia priniesť hmatateľné výhody. Medzi interakcie, ktoré sa odporúčajú najmä ľuďom s posttraumatickou stresovou poruchou, patria najmä terapie založené na expozícii, napr. kognitívno-behaviorálna terapia.

Farmakologická liečba posttraumatickej stresovej poruchy využíva najmä antidepresíva, ako sú :

  • fluoxetín,
  • sertralina
  • alebo venlafaxín.

Užívanie tohto typu liekov môže pacientom pomôcť napr. zlepšením ich nálady a jazdy alebo znížením úzkosti. Vo všeobecnosti však iba lieky samotné neumožnia „prepracovať“ traumu, preto by farmakoterapia mala dopĺňať psychoterapiu.

V prípade PTSD sa používajú aj iné metódy. Tu môžete dokonca spomenúť:

  • terapiaskupina,
  • terapia desenzibilizácie pohybu očí
  • alebo opakovaná transkraniálna magnetická stimulácia.

Kategórie:

Psychiatria