OVERENÝ OBSAHAutor: lek. Tomáš Nęcki

Poruchy osobnosti nie je ľahké diagnostikovať - ​​vč. pretože kritériá na rozpoznanie jednotlivých porúch osobnosti sú také zložité, že niekedy je ťažké rozlíšiť normu v správaní od odchýlky od nej. V mnohých prípadoch je tiež ťažké presne určiť, ktorá porucha osobnosti je u konkrétneho pacienta prítomná.

Divízieporuchy osobnostije ich aspoň niekoľko – nižšie je jedna z dostupných klasifikácií:

Poruchy osobnosti - paranoidná osobnosť

Pacienti s touto poruchou osobnosti sú príliš podozrievaví a veria, že sa im iní ľudia snažia ublížiť. Z tohto dôvodu sú tajnostkárski a neradi o sebe hovoria ostatným. Môžu si všimnúť urážku v správaní a slovách, ktoré vôbec nemali slúžiť ako posolstvo.

Navyše ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti majú tendenciu odpúšťať.

S paranoidnou osobou môže byť ťažké žiť, pretože často podozrenia z nevery - zvyčajne nepodložené - smerujú k partnerovi.

Poruchy osobnosti - schizoidná osobnosť

Ľudia so schizoidnou osobnosťou majú tendenciu byť individualistami. Kontakty s inými ľuďmi im neprinášajú uspokojenie, preto pacienti so schizoidnou poruchou osobnosti nevstupujú do dlhotrvajúcich vzťahov. Sotva sa zaujímajú o otázky súvisiace so sexualitou.

Ľudia s týmto problémom zvyčajne preferujú samostatné vykonávanie rôznych činností, preto si radšej volia povolania, kde nie je potrebná skupinová práca

Poruchy osobnosti - vyhýbavá osobnosť

Ako už názov napovedá, pri vyhýbavých poruchách osobnosti sa pacienti vyhýbajú aktivitám.

Nevenujú sa náročnejším úlohám, môžu obmedziť aj medziľudské kontakty. Základom takéhoto správania je nízke sebavedomie a strach z kritiky.

Poruchy osobnosti - závislá porucha osobnosti

Závislých pacientov môžu iní opísať ako závislých. Majú problémy s vyjadrovaním vlastných názorov a ťažko sa samostatne rozhodujú. Očakávajú nepretržitú podporu od ostatných astarostlivosti a tieto potreby sú také veľké, že na ich uspokojenie sú pacienti pripravení vykonávať aj nepríjemné činnosti.

Dôvodom tohto správania u pacientov so závislou poruchou osobnosti je obava, že bez pomoci iných ľudí si v živote sami neporadia.

Poruchy osobnosti - hraničná osobnosť

Nielen pacientom s hraničnou poruchou osobnosti sa žije ťažšie – problémy spojené s touto poruchou pociťuje aj najbližšie okolie pacienta. V prípade tejto kategórie bude najživší výraz „od lásky k nenávisti“.

Tento typ poruchy osobnosti sa spája so skutočnosťou, že pacienti ľahko prechádzajú z jedného emocionálneho stavu do druhého – v okamihu dokážu niekomu prejaviť lásku, len aby v momente spomenuli, ako veľmi toho istého človeka nenávidia.

Nálada týchto pacientov je často podráždená (označovaná ako dysforická). Pri poruchách osobnosti hraničného typu je badateľné impulzívne správanie, ako je riziková sexuálna aktivita, gamblerstvo alebo zneužívanie návykových látok

Porucha osobnosti – Anankastická osobnosť

Osoba s anacastickou poruchou osobnosti sa nemusí páčiť svojim nadriadeným. Takíto pacienti sú niekedy popisovaní ako príliš rigidní – všetko sa musí robiť v určitom poradí as nadmernou pozornosťou k detailom.

V priebehu porúch osobnosti anankastického typu môže perfekcionizmus viesť k tomu, že áno - úloha bude vykonaná mimoriadne presne, ale hlavný cieľ bude nejasný.

Ľudia, ktorí zápasia s problémom tejto kategórie, sa môžu rozhodnúť, že nebudú oddychovať ani sa socializovať, aby mohli vykonávať iba špecifické úlohy alebo činnosti.

Poruchy osobnosti - disociálna (antisociálna) osobnosť

Ľudia, ktorí popierajú existenciu zákonov a pravidiel – takto by sa dali opísať ľudia s disociálnou poruchou osobnosti. Títo pacienti opakovane porušujú zákon, páchajú zakázané činy a môžu byť agresívni. Ich správanie možno označiť za prinajmenšom impulzívne, navyše často zneužívajú rôzne psychoaktívne látky (alkohol či drogy).

Ďalšou črtou disociálnej osobnosti je, že pacienti strácajú zmysel pre umiernenosť a ich správanie nespôsobuje žiadne odrazy od ich vlastného správania, čo je v konečnom dôsledku v rozpore s prevládajúcimi spoločenskými normami.

Odporúčaný článok:

Disociálna osobnosť (psychopatia): príčiny, symptómy, liečba

Poruchy osobnosti - histriónska osobnosť

S týmtoporucha osobnosti zahŕňa neustálu potrebu byť stredobodom pozornosti. Pacienti sa často správajú nevhodne vo vzťahu k všeobecne uznávaným pravidlám, ich správanie môže byť mimoriadne zvodné alebo charakterizované sexuálnym podtextom.

V prípade histriónskych porúch osobnosti možno upozorniť na prílišnú teatrálnosť v správaní a príliš intímne vnímanie medziľudských kontaktov (týmto pacientom sa zdajú vzťahy s ostatnými oveľa užšie a intímnejšie, než v skutočnosti sú).

Príčiny porúch osobnosti

  1. Jedným z kritérií, ktoré sa berú do úvahy pri diagnostikovaní poruchy osobnosti, je vek, v ktorom sa u pacienta prvýkrát objavili príznaky poruchy. Vo všeobecnosti sa problémy s osobnosťou zvyčajne vyskytujú počas dospievania a ranej adolescencie.
  2. Výskyt porúch osobnosti môže byť ovplyvnený rôznymi rodinnými problémami (napr. nedostatok rodiča, nesprávne vzťahy medzi rodičmi, vyrastanie v podmienkach sociálnej patológie), ale aj prežívaním zneužívania.
  3. Pri rozvoji popisovanej skupiny problémov je dôležitý aj vzťah medzi dieťaťom a rodičmi - prežívanie porúch osobnosti môže byť ovplyvnené napr. nadmerná, neustála rodičovská kontrola alebo emocionálny chlad prúdiaci zo strany opatrovateľov.
  4. Aspekt, ktorý stále zostáva nejasný, sú biologické determinanty porúch osobnosti. Hypotéza o abnormalitách v neurotransmiterových systémoch bola založená na skutočnosti, že pri niektorých poruchách osobnosti je možné zlepšenie stavu pacientov zavedením farmakoterapie (napr. antidepresíva pri hraničných poruchách).
  5. Účinky zneužívania návykových látok sa berú do úvahy aj ako faktory súvisiace s rozvojom problémov s fungovaním osobnosti.

Liečba porúch osobnosti

Základom liečby porúch osobnosti je psychoterapia. V závislosti od jej typu a potrieb daného pacienta sa jej dĺžka líši – niekedy liečba trvá až niekoľko mesiacov. Využíva sa individuálna aj skupinová psychoterapia a tiež rodinná terapia. Niekedy tzv tréning sociálnych zručností.

Farmakoterapia sa niekedy používa u pacientov s poruchami osobnosti, tu však treba jasne zdôrazniť jednu skutočnosť: neexistujú žiadne lieky na liečbu tejto skupiny porúch.

Farmakologické prípravky majú len podpornú úlohu a zavádzajú sa po starostlivom zvážení pacienta - ak sú iné problémy (napr. depresia súvisiaca s depresiou), pomáhajúpacientovi možno odporučiť, aby užíval antidepresíva.

Možné užívanie liekov závisí aj od typu poruchy osobnosti u pacienta – napríklad pri hraničnej poruche osobnosti niektorí pacienti dosahujú priaznivé účinky vďaka implementácii stabilizátorov nálady (normalizácia nálady) resp. antidepresíva.

Odporúčaný článok:

Metódy liečby porúch osobnostiO autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Psychiatria