Stáva sa, že už samotný názov „psychotropiká“ vyvoláva u pacientov nepríjemné asociácie. Takéto obavy nie sú úplne opodstatnené – niektoré opatrenia zaradené do tejto skupiny sa využívajú nielen pri liečbe psychiatrických ochorení, ale napríklad aj pri liečbe niektorých druhov bolesti. Neochota pacientov môže vyplývať aj z presvedčení o nepríjemných vedľajších účinkoch psychofarmák – tie sú však vďaka zavádzaniu novších generácií liekov čoraz vzácnejším problémom. Pochybnosti môžu vzniknúť aj pri užívaní týchto prostriedkov počas tehotenstva alebo pri ich kombinácii s alkoholom. Naozaj sa musíte znepokojovať psychotropnými drogami?

Psychofarmakású prípravky so schopnosťou prekročiť tzv. hematoencefalické bariéry a ovplyvňovanie fungovania centrálneho nervového systému. Vzhľadom na veľký počet takýchto činidiel možno psychofarmaká použiť pri mnohých chorobných stavoch. Tiež stojí za to vedieť, že užívanie psychotropných látok, na rozdiel od zdania, nezahŕňa len liečbu duševných chorôb a porúch.

Druhy psychofarmák a ich užívanie

Existuje prinajmenšom niekoľko rôznych klasifikačných systémov pre psychotropné drogy, jedným z najčastejšie používaných je nasledujúca klasifikácia:

  • antidepresívum (tymoleptikum),
  • antipsychotikum (neuroleptikum),
  • normotymické,
  • anxiolytické (anxiolytické),
  • tabletky na spanie,
  • prokognitívne (nootropné).

Psychofarmaká - antidepresíva

Najpočetnejšou a pravdepodobne najznámejšou skupinou psychofarmák sú antidepresíva. Ich história je celkom zaujímavá, pretože prvé objavy súvisiace s týmito prípravkami (z 50. rokov 20. storočia) boli založené na pozorovaniach týkajúcich sa liečby ľudí trpiacich tuberkulózou. Od tých čias však ubehlo mnoho rokov, počas ktorých sa na medicínskom trhu objavilo množstvo rôznych antidepresív, ktoré pôsobia iným spôsobom na neurotransmiterové systémy v mozgu.

V súčasnosti sa rozlišujú:

  • tricyklické antidepresíva (TLPD, neselektívne inhibujúce spätné vychytávanie norepinefrínu a serotonínu, ktoré majú tiežantihistaminikum a cholinolytikum),
  • selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI, v súčasnosti najpopulárnejšia skupina antidepresív),
  • inhibítory spätného vychytávania serotonínu-norepinefrínu (SNRI),
  • inhibítory monoaminooxidázy (enzým, ktorý rozkladá neurotransmitery vrátane serotonínu - inhibícia jeho aktivity má za následok zvýšenie množstva neurotransmiterov v mozgových štruktúrach).

Napriek svojmu názvu sa antidepresíva používajú nielen pri liečbe porúch nálady. Pacienti s úzkostnými poruchami, pacienti s poruchami príjmu potravy (napr. anorexia) alebo ľudia trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou môžu tiež profitovať z ich užívania.

Niektoré z týchto liekov, ako napríklad tricyklické antidepresíva, sú užitočné aj mimo psychiatrie – tieto lieky môžu poskytnúť úľavu ľuďom trpiacim neuropatickou bolesťou.

Psychofarmaká - antipsychotiká

História antipsychotík sa začala, keď bol predstavený chlórpromazín. Táto droga sa stále používa (hoci v súčasnosti už zriedkavo) a spolu s niekoľkými ďalšími látkami sa zaraďuje medzi tzv. klasické neuroleptiká. Vedľa nich existujú novšie prípravky, známe ako atypické neuroleptiká.

Drogy z týchto skupín, ako už názov napovedá, sa používajú najmä pri liečbe rôznych typov psychóz (napr. tých, ktoré sa vyskytujú pri schizofrénii, ale aj iných stavov súvisiacich s pacientovým prežívaním bludov či halucinácií) a ich pôsobenie je podmienené hlavne blokovaním dopamínu.

Psychofarmaká - stabilizátory nálady

Stabilizátory nálady sú tie lieky, ktoré sa vyznačujú schopnosťou stabilizovať náladu pacientov. Hlavným predstaviteľom tejto skupiny je uhličitan lítny spolu s liekmi typicky používanými pri epilepsii, ako sú karbamazepín a zlúčeniny kyseliny valproovej.

K liekom na stabilizáciu nálady patria aj atypické neuroleptiká. Účelom použitia vyššie uvedených prípravkov je obnovenie stabilnej nálady u pacientov so zvýšenou náladou - stabilizátory nálady sú určené najmä na liečbu a prevenciu manických epizód u pacientov s bipolárnou poruchou

Psychofarmaká - anxiolytiká

Benzodiazepíny patria medzi najčastejšie používané psychotropné anxiolytiká. Ich aktivita závisí od stimulácie GABA receptorov, ktorých aktivita súvisí s inhibičným účinkom na bunkovú aktivituNervózny. Účinkom užívania benzodiazepínov je zníženie závažnosti úzkosti, ale majú aj hypnotický a sedatívny účinok. Okrem týchto liečiv patria medzi anxiolytiká okrem iného aj hydroxyzín (miernejší prípravok, ktorý blokuje histamínové receptory) a buspirón (liek s dlhodobo pôsobiacim anxiolytickým účinkom, ktorý zároveň nemá sedatívny účinok).

Psychofarmaká - prášky na spanie

Niektoré lieky klasifikované ako anxiolytiká sa niekedy používajú ako hypnotiká, ale aj prípravky určené na krátkodobú liečbu porúch spánku. Do druhej skupiny patria zolpidem, zopiclon, zaleplon, ktoré pôsobia na receptorové systémy podobne ako benzodiazepíny, ale v oveľa menšej miere.

Psychofarmaká - nootropiká

Prokognitívne lieky sú také psychotropné prípravky, ktoré majú schopnosť zlepšovať kognitívne funkcie, najmä pamäť a koncentráciu. Táto kategória zahŕňa látky, ktoré zlepšujú cerebrálny prietok krvi (napr. vinpocetín), ako aj inhibítory enzýmu, ktorý rozkladá acetylcholín (napr. rivastigmín, používaný pri demencii).

Dôležité

Môžu sa psychofarmaká užívať počas tehotenstva?

Tehotenstvo je špeciálne obdobie v živote ženy, ale aj stav, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť lekárov - pred použitím akýchkoľvek liekov u pacientok je potrebné dôkladne analyzovať prínosy a možné riziká spojené s terapiou.

V prípade psychofarmák je situácia zvláštna: ako príklad stačí uviesť, že v zásade sú všetky antidepresíva klasifikované ako kategória C (to znamená, že štúdie nevylúčili možnosť škodlivý účinok lieku na vyvíjajúci sa plod). Medzi antipsychotikami sú tie, ktoré sú zaradené do kategórie B, teda do skupiny liekov, u ktorých sa nepreukázalo, že sú škodlivé pre ľudský plod; ako príklad tu môže byť klozapín.

Vo všeobecnosti by sa psychofarmaká mali užívať len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. U pacientov, ktorí tento typ liekov doteraz neužívali, sa im vyhýbajú, u pacientov, ktorí takéto prípravky pravidelne užívajú, môže byť potrebné ich vysadenie alebo úprava liečby – rozhodnutie v takýchto prípadoch robí ošetrujúci lekár .

Vždy, keď je to možné, sa vyhýbame užívaniu psychofarmák u tehotných žien – v tomto období sa uprednostňuje psychoterapia. Môže sa to zdať prekvapujúce, ale niekedy je bezpečnejšou alternatívou farmakoterapie liečba duševných chorôb v tehotenstvepomocou elektrošoku.

Vedľajšie účinky psychotropných liekov

Psychofarmaká - ako v podstate všetky farmakologické prípravky - majú svoje vedľajšie účinky. V prípade týchto opatrení sa môžu týkať širokého spektra ochorení, pacienti pociťujú napríklad závraty, nevoľnosť, poklesy krvného tlaku či poruchy koncentrácie.

Symptómy tohto typu sú však najzávažnejšie v počiatočných štádiách terapie a nepredstavujú vážnu hrozbu pre zdravie pacientov.

Oveľa dôležitejšie sú určité špecifické poruchy, ktoré sa - hoci sú oveľa zriedkavejšie ako typické vedľajšie účinky psychofarmák - môžu objaviť a v prípade ich výskytu je potrebné urýchlene kontaktovať lekára

Jedným z rizík spojených s užívaním psychotropných liekov uvedených vyššie je neuroleptický malígny syndróm, ktorý sa vyskytuje približne u 1 % pacientov užívajúcich antipsychotiká.

Problém sa prejavuje:

  • zvýšenie svalového tonusu,
  • porucha vedomia, zvyčajne sprevádzaná psychomotorickou agitáciou,
  • výrazné zvýšenie telesnej teploty,
  • tachykardia, arytmie,
  • zvýšenie krvného tlaku

Výskyt neuroleptického malígneho syndrómu núti pacienta okamžite prestať užívať lieky, ktoré tento stav spôsobili. Nevyhnutná je liečba v nemocnici, ktorá je založená na stabilizácii stavu pacienta (kontrola hydratácie, vitálnych funkcií, zníženie horúčky) a podávaní dopaminergných liekov (zvrátenie účinkov neuroleptík) a znížení svalového napätia

Problém, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri užívaní antidepresív, je malígny serotonínový syndróm. Riziko jeho vzniku sa zvyšuje najmä pri užívaní príliš vysokých dávok antidepresív alebo pri súčasnom užívaní iných liekov, ktoré zvyšujú množstvo sérotonínu v mozgu (príkladom takého lieku je liek proti bolesti tramadol). Malígny serotonínový syndróm, podobne ako syndróm spojený s liečbou neuroleptikami opísaný vyššie, vyžaduje nemocničnú liečbu a prejavuje sa:

  • vzrušenie,
  • vracanie, hnačka,
  • zvýšenie telesnej teploty,
  • tachykardia,
  • zvýšené potenie,
  • chvenie.

Vedľajšie účinky psychofarmák môžu zahŕňať aj situácie, ktoré sa bežnému pacientovi môžu zdať absurdné. Príkladom je zvýšené riziko správaniasamovraždu pri užívaní antidepresív. Je to spôsobené tým, že v počiatočných štádiách terapie, napríklad liekmi zo skupiny SSRI, sa u pacientov najskôr zvýši pud a až potom sa zlepší nálada. So skoršou existenciou samovražedných myšlienok sa toto riziko zvyšuje, preto by mal byť pacient o tejto možnosti informovaný a v prípade potreby okamžite kontaktovať svojho lekára.

Pred nasadením akéhokoľvek psychofarmaka je potrebná dôkladná diagnostika pacienta, osobitnú pozornosť však treba venovať ľuďom s bipolárnou poruchou. U pacientov môžu vystúpiť do popredia depresívne epizódy, čo znamená, že výskyt povznesenej nálady možno prehliadnuť, a preto po diagnostikovaní depresívnych porúch možno začať liečbu antidepresívami. Namiesto pomoci sa tento typ liečby môže stať faktorom exacerbácie ochorenia, pretože použitie tohto typu liekov môže byť faktorom spúšťania manických epizód.

Všetky vyššie opísané situácie sa vyskytujú pomerne zriedkavo a nemali by odradiť pacientov od užívania psychofarmák, ak, samozrejme, existujú indikácie na liečbu.

Vyššie uvedený popis nemá odradiť, ale iba varovať, pretože výhody psychotropnej terapie sú často neoceniteľné. Znalosť vyššie uvedených rizík je určená len na zvýšenie citlivosti pacientov na to, čo by malo vyvolať ich úzkosť a kedy by mali vyhľadať lekársku pomoc.

Dôležité

Interakcie psychotropných liekov s alkoholom

To, že pri užívaní antibiotík sa treba vyhýbať alkoholu, je pomerne známy fakt - podobná situácia je aj pri kombinovaní nápojov s obsahom etanolu s psychofarmakami. Kombinácia týchto látok je nebezpečná, už len kvôli riziku metabolických interakcií.

Významná časť psychotropných prípravkov je metabolizovaná tými istými enzýmami, ktoré ju štiepia s alkoholom - dôsledkom takejto situácie môže byť oslabenie liečivých látok a ich zosilnenie. V konečnom dôsledku môžu pacienti pociťovať zvýšenie závažnosti nežiaducich účinkov, a to ako relatívne nízkej intenzity (napríklad zvýšená ospalosť alebo poruchy koncentrácie), tak aj závažnejších – v extrémnych prípadoch môže dôjsť až k útlmu dýchania. V dôsledku kombinácie alkoholu s psychofarmakami sa môžu objaviť aj nové neduhy, ako sú arytmie spojené s predĺžením QT intervalu – takýto vzťahmožno pozorovať, keď sa etanol užíva súčasne s niektorými antipsychotikami alebo antidepresívami.

Pacient užívajúci psychofarmaká nemusí úplne abstinovať od alkoholu. Rozumné, občasné pitie malého množstva etanolu by nemalo hroziť, ale na možnosť pitia alkoholu v konkrétnych prípadoch je najlepšie sa opýtať lekára predpisujúceho psychofarmaká

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Psychiatria