Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Verbálna komunikácia je základná forma medziľudskej komunikácie. Najmä od nej závisia naše dobré vzťahy s rodinnými príslušníkmi, spolupracovníkmi a ďalšími ľuďmi okolo nás. neverbálnej komunikácie, t.j. reč tela sa môže stať zdrojom zmätku. Prečítajte si, čo je verbálna komunikácia.
Verbálna komunikáciaje súčasťou medziľudskej komunikácie, ktorú tvorí ešte jeden dôležitý faktor - neverbálna komunikácia, teda reč tela, očný kontakt, mimika a gestá.
Ukazuje sa, ževerbálna komunikácianetvorí väčšinu našich správ, pretože až 65% z nich je neverbálnych. Záverom je, že verbálna komunikácia, ktorá je jednoducho hovorenou rečou (ale zahŕňa aj počúvanie, čítanie, písanie – akákoľvek komunikácia založená na slove), je dosť chabá a neúplná a niekedy je v bežnom živote úplne nedostatočná.
Napríklad veta, ktorá prenáša zdanlivo jednoduchú informáciu; "Do auta musíš natankovať", v závislosti od toho, ako sa hovorí a akou rečou tela je doplnená, bude mať úplne iný význam.
Čo je verbálna komunikácia?
Aby verbálna komunikácia vôbec prebehla, musí existovať:
- odosielateľ správy, t. j. hovoriaci;
- príjemca, adresát správy, teda poslucháč - počúvanie je v kontexte verbálnej komunikácie rovnako dôležité ako rozprávanie. Schopnosť aktívne počúvať (na rozdiel od pasívneho počúvania) znamená, že prenášané informácie majú šancu na spracovanie;
- jazyk, t. j. kód používaný hovoriacimi a poslucháčmi, zrozumiteľný pre oboch.
Verbálna komunikácia v primitívnej verzii sa vyskytuje aj u niektorých zvierat, napr. u šimpanzov.
Dôležitú úlohu vo verbálnej komunikácii zohrávajú:
- Obsah výroku- súvisí so slovnou zásobou odosielateľa aj príjemcu správy. Iné slová používame napríklad pri oslovovaní malého dieťaťa a iné – pre dozorcu v práci. Aby bolo možné odovzdať správu, je potrebné dbať na jazykovú správnosť a presnosť správy.
- Plynulosť reči- príjem správy je ovplyvnený plynulosťou reči, napr. akékoľvek medzihry môžu oslabiť správu.
- Parafrázovanie- zmena slov počutého posolstva, aby sme sa uistili, že sme ho správne pochopili.
- Iloczas- proces skracovania alebo predlžovania času hovoreného slova.
Ako komunikovať vo vzťahu?
Hudba počas tehotenstva alebo komunikácia s nenarodeným dieťaťom
Chorobná hanblivosť veľmi sťažuje život
Úloha počúvania vo verbálnej komunikácii
Nejde o sluch, t. j. aktivitu, ku ktorej dochádza vďaka receptorom sluchu. Príjemca správy môže mať veľmi dobrý sluch a počuť, že sa s ním niekto rozpráva, pričom informácie vôbec nespracováva. Ak je to tak, komunikácia jednoducho neprebieha. Takže počúvanie, také pravdivé, znamená dekódovanie toho, čo počujete. Rozlišujeme pasívne počúvanie a aktívne počúvanie.
Pasívne počúvanie- dá sa povedať, že je to len počúvanie. Pasívne počúvanie riešime vtedy, keď je motivácia poslucháča na veľmi nízkej úrovni, a to doslova - poslucháč sa o informácie (alebo dokonca prednášajúceho) nezaujíma, alebo jeho myšlienky zamestnáva niečo iné a nedokáže sústrediť svoju pozornosť. dostatočne v správe.
Aktívne počúvanie- v tomto prípade je myseľ poslucháča sústredená a využívaná v oveľa väčšej miere. Poslucháč nielen spracováva počuté informácie, ale dokáže sa zároveň zoznámiť aj s názormi, postojom či pocitmi rečníka. Sleduje jej myšlienkový smer. A v tomto bode prijíma a tiež používa neverbálnu komunikáciu.
Rozumie výrazom tváre a gestám hovoriaceho a parafrázuje sa, aby zdôraznil svoju spoluprácu / porozumenie s hovorcom. To všetko vedie nielen k prenosu a správnemu prijatiu verbálnej správy, ale aj ku komunikácii na úrovni emócií a pocitov. Hovoriť o pocitoch nie je ľahké.
Často na otázku "Čo cítiš?" nevieme odpovedať. Je ťažké vyjadriť svoje názory a názory, ako aj stav mysle súčasne. Verbálnu komunikáciu preto treba doplniť o neverbálnu, aby komunikácia medzi ľuďmi bola úplná.
Komunikačné bariéry
Niekedy sa stane, že je prenos informácií narušený. Bariéry, ktoré sa objavujú naprostredníctvom prenosu správy, t.j. komunikačný šum, môže byť fyzický alebo psychický, napr.
- Kultúrne rozdiely- spočívajú v tom, že každý človek je vychovaný v inom prostredí, inej politickej situácii, v inej kultúre a navyše je zaťažený tou vlastnou batožinu zážitkov. Preto tú istú správu môžu rôzni ľudia vnímať úplne inak. Napríklad v Bulharsku „prikyvovanie“ znamená záporné atď.
- Percepčné ťažkosti- správa môže byť narušená tým, že hovorca hovorí príliš rýchlo, nezreteľne, používa mentálne skratky, ktoré sú pre nás nezrozumiteľné
- Stereotypy- napríklad ochotnejšie a pozornejšie počúvame niekoho, kto je pre nás v istom zmysle autoritou, ako niekoho, na kom nám príliš nezáleží . Zdá sa nám, že prvý môže poskytnúť pozoruhodné informácie, zatiaľ čo druhý „nevie“.
- Pohoda- naša vlastná forma, fyzická aj duševná, môže ovplyvniť úroveň našej koncentrácie, motivácie, láskavosti atď.
- Selektivita pozornosti- z danej správy zachytíme len detaily, ktoré nás zaujímajú. Sústredenie sa na určité vlákna môže vážne skresliť prenášané informácie.
- Neschopnosť decentralizácie- inými slovami, nedostatok empatie. Niekto, kto sústreďuje celé svoje vedomie na seba, nie je schopný zaujať iný uhol pohľadu, než je ten jeho. Je možné plne porozumieť účastníkovi rozhovoru prijatím jeho/jej perspektívy.