Depresívna nálada je stav, ktorý počas života zažíva každý človek. Má to rôzne dôvody – za pokles nálady môžu ťažké životné situácie, niekedy sa tento stav objaví … teoreticky z ničoho nič. Je depresívna nálada vždy spojená s depresiou? Čo robiť, ak sa vyskytne: aké sú spôsoby, ako zlepšiť depresívnu náladu?

Obsah:

  1. Depresívna nálada: príčiny
  2. Depresívna nálada a depresia
  3. Depresívna nálada: príznaky
  4. Depresívna nálada: diagnóza
  5. Depresívna nálada: spôsoby

Depresívna náladaje najčastejšou náladovou aberáciou. Náladu možno definovať veľmi odlišne. Niekedy sa označuje jednoducho ako psychický stav, ktorý v človeku pretrváva dlhší čas. Oveľa populárnejšia je však definícia nálady, kde je definovaná ako emocionálny nádych rôznych zážitkov, ktoré daný človek dlhodobo prežíva, ale ktoré môže pozorovať aj jeho okolie

Nálada môže byť normálna - potom sa označuje ako euthymická alebo dokonca. Existuje však množstvo rôznych porúch nálady - môže to byť napr. zvýšené, ale aj len znížené.

Depresívna nálada: príčiny

Ako bolo spomenuté na úplnom začiatku, depresívna nálada nie je zriedkavý jav - v skutočnosti tento stav zažije s najväčšou pravdepodobnosťou každý človek vo svojom živote aspoň raz. Príčinou zlej nálady sú zvyčajne rôzne udalosti, ktoré sa môžu stať každému z nás – príklady zahŕňajú:

  • ťažkosti vo vzťahu s partnerom (napr. časté hádky s ním alebo ho prichytiť pri podvádzaní či rozchode)
  • problémy s deťmi (napr. záškoláctvo alebo odchod zo školy)
  • problémy profesionálneho charakteru (napr. zlé výsledky v práci, strata zamestnania)
  • smrť milovanej osoby
  • dôchodok
  • zmena bydliska
  • zmena práce alebo školy (druhá je častou príčinou zlej nálady u detí a dospievajúcich)

Vyššie je len niekoľko príkladov situácií, ktoré môžubyť spojené s depresívnou náladou.

Pravdou však je, že za pokles nálady môže oveľa väčší počet udalostí - nemožno ich všetky spomenúť, pretože tak ako jednej osobe, ani jej nebude na to, že projekt, na ktorom pracuje už niekoľko mesiacov, vôbec nefungoval, takže iného človeka to môže znepokojiť natoľko, že bude mať depresívnu náladu.

Depresívna nálada a depresia

Pokles nálady je niekedy spôsobený udalosťami v bežnom živote, ale nielen - za jeho vznik môžu aj rôzne poruchy a duševné choroby.

Depresívna nálada sa najčastejšie spája s depresiou, tu však treba jednoznačne zdôrazniť jednu vec: tak ako v priebehu depresie dochádza k poruchám nálady, pokles nálady rozhodne nemusí vždy znamenať, že sa u pacienta vyvinula depresívna poruchy.

Aby mohol pacient rozpoznať depresiu, musí mať okrem porúch nálady aj ďalšie príznaky tejto duševnej poruchy, ako napr.

  • anhedónia
  • pocit straty zmyslu života a bezmocnosti
  • poruchy chuti do jedla
  • rušenie spánku

Pri diagnostike depresie je dôležitá aj dĺžka trvania depresívnej nálady – medzi kritériá na rozpoznanie tohto jedinca patrí skutočnosť, že pokles nálady a ďalšie symptómy súvisiace s depresiou by mali trvať najmenej dva týždne.

Depresia však nie je jedinou psychiatrickou entitou, pri ktorej môže byť nálada depresívna. Medzi ďalšie problémy, ktoré môžu spôsobiť takúto nezrovnalosť, patria:

  • bipolárna porucha
  • dystýmia
  • cyklotýmia
  • schizoafektívna porucha
  • schizofrénia

Pokles nálady sa môže objaviť aj v prípade stavov po vysadení dlhodobých psychoaktívnych látok (ako je alkohol alebo drogy) alebo drog (napr. benzodiazepíny).

Zvýšená frekvencia depresívnej nálady je zaznamenaná aj u pacientov, ktorí trpia jednou z charakteristických porúch osobnosti.

Depresívna nálada: príznaky

Človek v depresívnej nálade sa jednoducho cíti horšie – má oveľa menšiu chuť podnikať nejaké aktivity, všetko vidí čierno. S týmto problémom však väčšinou súvisia špecifické ochorenia, preto za symptómy depresívnej nálady možno považovať:

  • pocit úzkosti
  • smútok
  • znepokojujúce
  • pocit chronickej únavy
  • zníženie sebavedomia a sebaúcty
  • pocit frustrácie
  • podráždenosť

Trvanie depresívnej nálady môže byť naozaj rôzne - u niekoho horšie chvíle veľmi rýchlo pominú a nálada sa mu vyrovná v krátkom čase, u iného depresívna nálada trvá oveľa dlhšie, desiatku resp. tak dni a niekedy aj niekolko tyzdnov, a potom je rozhodne prospesne ist na konzultaciu k odbornikovi.

Depresívna nálada: diagnóza

Pacient, ktorý dlhodobo zápasí so zlou náladou, by mal navštíviť psychiatra. Často sa to zdráha, pre rodinu takéhoto človeka môže byť ťažké presvedčiť ho, aby sa obrátil na tohto odborníka, ale vo všeobecnosti stojí za to vyvinúť takéto úsilie: depresívnu náladu možno zlepšiť, ale najprv je potrebné zistite, čo presne je zodpovedné za jeho výskyt.

Za účelom zistenia príčiny ťažkostí sa robí psychiatrické vyšetrenie - pri ňom sa niekedy pýtajú na možné depresívne prejavy, ale aj na príznaky rôznych iných ochorení, ktoré môžu súvisieť s poklesom v nálade (hovoríme o spomínanej schizofrénii alebo bipolárnej afektívnej poruche).

Pozor si však treba dávať nielen na psychický stav, ale aj na celkový zdravotný stav pacienta. Niekedy sa ukáže, že príčinou poklesu nálady nie je duševná porucha a v skutočnosti problém nastal v súvislosti s nejakým somatickým ochorením.

Ako príklad môžeme uviesť chronické ochorenia - ako je cukrovka alebo hypotyreóza - v ktorých môže najmä nedostatočná liečba alebo úplné zanechanie potrebnej terapie viesť k depresívnej nálade

Niekedy sa dokonca ukáže, že vhodnou liečbou rôznych somatických ochorení pacientove poruchy nálady úplne vymiznú

Osamelosť má mnoho tvárí. Ako sa vysporiadať s osamelosťou?

Túžba: ako sa s ňou vysporiadať?

Apatia: čo to je? Príčiny a liečba apatie

Depresívna nálada: spôsoby

Môžete bojovať so slabou náladou, ale spôsoby boja proti tomuto boju závisia predovšetkým od toho, odkiaľ problém pochádza. Je to preto, že keď je pokles nálady spojený s ťažkými udalosťami, ktoré sa vyskytujú v každodennom živote - napríklad problémy vo vzťahu alebo ťažkosti v práci - môžu skutočne pomôcť.prozaické aktivity. Fyzická aktivita, chôdza alebo rozhovor s milovanou osobou vám určite môžu pomôcť vysporiadať sa so davom myšlienok.

Depresívna nálada, ktorá vznikla v súvislosti s duševnou poruchou, si však vyžaduje iný prístup. Keď je tento stav výsledkom napríklad depresívnych porúch, pacient môže potrebovať psychoterapiu, ale často aj farmakoterapiu založenú na užívaní antidepresív.

Podobne je to aj v prípade schizofrénie alebo bipolárnej poruchy, pri ktorej sa dá s depresívnou náladou bojovať buď pomocou psychoterapeutov, alebo s použitím vhodných psychofarmák (napr. pri liečbe bipolárnej poruchy prípravky tzv. lieky stabilizujúce náladu).

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria