Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Úzkosť – odkiaľ pochádza? Ukazuje sa, že úzkosti nás učia rodičia – zo strachu o svoje zdravie a bezpečnosť, keď sa o ňu ešte nevieme postarať sami. Zistite viac o zdrojoch úzkosti a zistite, aký je rozdiel medzi úzkosťou a strachom.
Úzkosť: odkiaľ pochádza?
Strachje podľa mnohých psychológov človeku vštepený už pri narodení. Môže za to takzvané pôrodné poranenie. Predstavte si túto nočnú moru: naše telo je ohnuté vo všetkých smeroch a naša hlava je stlačená, keď tlačí cez pôrodné cesty, až kým sa kosti lebky neposunú.
Potom sa zabalíme do niečoho hrubého, ako je brúsny papier, ktorého sme sa nikdy nedotkli. Celé telo páli a je buď strašná zima, alebo strašné teplo. Naše uši sú bombardované hlukom, aký sme nikdy predtým nepočuli a nevieme sa od neho odpútať. Naše oči sú oslepené pichľavým jasným svetlom, ktoré spôsobuje bolesť, aj keď zavrieme viečka.
Konečne máme pocit, ako keby sa naše telo, ktoré bolo doteraz žmýkané zo všetkých strán, malo rozpadnúť. Bolí to. Mučenie trvá stále, vo dne iv noci. Psychológovia nazývajú tieto zážitky pôrodnou traumou a silné nepríjemné emócie, ktoré ich sprevádzajú, sa stávajú hlavnou príčinou úzkosti.
Dalo by sa povedať, že prvé pocity, ktoré dieťa po príchode na svet pociťuje, sú strach a strach. Aby sa znížila trauma spojená s pôrodom u detí, boli vynájdené pôrody do vody a po narodení je bábätko pevne zabalené do plienok, aby zostalo stlačené, rovnako ako v brušku matky.
Úzkosť a strach
Úzkosť nevyplýva z ohrozujúcej situácie, je teda výsledkom toho, čo sa deje v našej hlave, a preto, keď pochopíme svoje obavy, môžeme pochopiť seba, svoje obmedzenia. A potom je tu aj možnosť rozvoja a pocitu plného života.
Tu však vyvstáva zaujímavá otázka: ak strach nepochádza z nebezpečenstva, ale prúdi z hĺbky našej duše, načo nám tento pocit vôbec slúži? Strach má adaptívnu funkciu – keby sme sa nebáli nebezpečenstiev, neprežili by sme! Ale strach? Len nás to prevalcuje! Keď sa niekto bojí rečnenia alebo uzavretých miestností, len mu to sťažuje život.
Keď sa pozerám na obrázok pavúka a bojím sa, prežívam strach. Nič mi predsa nehrozí, a predsa sa bojím. Totorozlišuje medzi strachom a strachom – strach prežívam, keď ma niečo skutočne ohrozuje – napr. vidím, ako sa ku mne rýchlo blíži auto. Na druhej strane strach je výsledkom imaginárnej hrozby, ktorá v skutočnosti nie je motivovaná.
Úzkosť a rodičia
Vo veku od jedného do troch rokov sa tento prvotný „strach z rozpadu“ vyvinie do novej podoby: zmení sa na strach z odlúčenia od rodiča, strach zo samoty. Je to spôsobené evolučným pozadím: v praveku bolo malé dieťa, ktoré sa už pohybovalo samostatne, veľmi ľahkou korisťou. Vzdialenosť od rodičov ich vystavila takmer istej smrti. Preto evolúcia „vštepila“ dieťaťu strach, ktorý ho držal blízko opatrovníka, akoby na reťazi.
Tento strach sa u detí prejavuje fňukaním, keď sa rodič, najmä matka, odsťahuje. Dieťa chce, aby sa rodič zúčastňoval na všetkých jeho hrách, plače, keď zostane napríklad u tety alebo škôlky, dokonca sa môže hrať, aby boli rodičia pri ňom. Niekedy je lepšie pohádať sa s rodičom, ako sedieť sám v izbe. Derivátom strachu zo samoty je strach z tmy, zaspávania a túžba spať v posteli rodičov.
Úzkosť: aké sú jej účinky?
Ak je rozvoj osobnosti zakrpatený, strach z osamelosti môže v osobnosti pretrvávať po celý život. Potom sa bojíme nezávislosti, samoty a nezávislosti. Väčšinou však ide vývoj dobre a čoskoro sa objaví nová forma strachu - strach zo straty lásky.
Dieťa sa už nebojí straty vzťahu s opatrovateľkou, začína sa báť straty „dobrého vzťahu“. Toto je obrovský pokrok vo vašom emocionálnom živote. Dieťa sa začína starať o prijatie, súhlas a lásku, chce si udržiavať dobré vzťahy s ostatnými a nie – ako v skoršom štádiu – žiadne vzťahy.
Ak tento strach ovláda naše životy, väčšina vecí, ktoré budeme robiť – pracovať, mať deti, zarábať peniaze, venovať sa spoločenským aktivitám, vzťahom atď. – bude založená na tejto základnej túžbe: získať prijatie ostatné.
„Zdrowie“ mesačne