Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Autonómny systém (vegetatívny systém) riadi mnoho veľmi odlišných procesov – ovplyvňuje napr. ovplyvňuje srdcovú frekvenciu, stav zrenice a rýchlosť dýchania, ale zodpovedá aj za perist altiku v tráviacom trakte. Existujú dve časti autonómneho systému - sympatický systém a parasympatický systém - ktorých protichodná činnosť spočíva v prispôsobovaní stavu ľudského tela jeho aktuálnym potrebám.

Autonómny systém( vegetatívny systémy) spolu so somatickým systémom tvoria nervový systém človeka. Autonómny nervový systém je zodpovedný za javy, ako je funkcia črevných slučiek, rozšírenie zreníc a srdcová frekvencia – teda aspekty, ktoré vedome neovládame. Somatický systém je jeho opakom - je zodpovedný za vykonávanie vedomých činností - ak sa rozhodneme napríklad siahnuť po pohári, za riadenie tejto činnosti je zodpovedný somatický nervový systém

Autonómny systém: štruktúra

Autonómny nervový systém má dve časti:

  • sympatický nervový systém (sympatikus)
  • parasympatikus (parasympatikus)

Obe tieto štruktúry pôsobia vo vzájomnej opozícii – keď sympatický nervový systém stimuluje reakciu tela, parasympatický systém ju zvyčajne brzdí. Rozdiely sa týkajú nielen funkcií jednotlivých častí autonómneho systému, ale aj neurotransmiterov v nich pôsobiacich, ako aj umiestnenia centier sympatického a parasympatického systému

Predtým, než začneme diskutovať o presnej štruktúre autonómneho nervového systému, stojí za zmienku fenomén charakteristický pre túto časť nervového systému. Hovoríme o existencii cievok autonómneho systému. Vegetatívny systém má charakteristickú štruktúru s pre-gangliovými vláknami a post-gangliovými vláknami. V somatickom nervovom systéme smerujú prenášané podnety priamo k efektorom (napr. do svalových buniek), zatiaľ čo v autonómnom systéme sa nervový stimul - predtým, ako konečne dostane do štruktúry, ktorú má ovplyvniť - dostane najskôr do ganglií autonómneho systému. s pre-gangliovým vláknom a až neskôr, cez postgangliové nervové vlákno, nakoniec dosiahne svoje miesto určenia.

Sympatický nervový systém:umiestnenie centier a neurotransmiterov

Primárne centrá sympatického nervového systému sa nachádzajú v mieche a rozprestierajú sa medzi úrovňami C8 a L2-L3 miechy (to znamená, že telá sympatických neurónov sú umiestnené medzi koncovými cervikálnymi a lumbálna miecha). Práve z týchto štruktúr smerujú predgangliové sympatické vlákna do rôznych častí tela a dostávajú sa do spomínaných sympatických ganglií. Sú tam okrem iného cervikálny ganglion (horný, stredný a dolný), hviezdicový ganglion, hrudný ganglion a lumbálne a sakrálne gangliá. Póly sympatických ganglií, rozprestierajúce sa na oboch stranách chrbtice, navzájom spojené medzikryštálovými nervovými vetvami, tvoria spolu prvok sympatického nervového systému známy ako sympatický kmeň.

Medzi štruktúrami sympatického nervového systému sa nachádzajú aj početné nervové plexy (napr. srdcový plexus, viscerálny plexus alebo dolný a horný brušný plexus), ako aj celá sieť tzv. viscerálne nervy.

Zaujímavé je, že štruktúry sympatického nervového systému, konkrétnejšie jeho rôznych ganglií, zahŕňajú aj dreň nadobličiek. Autonómny systém má tiež charakteristický systém neurotransmiterov. V prípade sympatických vlákien sa acetylcholín vylučuje v pre-gangliových koncoch. Postgangliové vlákna tejto časti autonómneho systému zase vylučujú najmä noradrenalín – rozdiely sa však v tomto prípade týkajú zakončenia sympatika inervujúce potné žľazy (vylučujúce acetylcholín) a nadobličky (ktoré uvoľňujú noradrenalín do obehu, ale v oveľa väčšom množstve uvoľňuje jadro nadobličiek adrenalín).

Parasympatický systém: umiestnenie centier a neurotransmiterov

Medzitým je štruktúra parasympatického systému mierne odlišná. Jeho centrá sa nachádzajú nielen v mieche, ale aj v mozgovom kmeni. V druhej lokalizácii parasympatického systému existujú jeho štruktúry v parasympatických jadrách štyroch hlavových nervov: jadra okulomotorického nervu, jadra tvárového nervu, jadra glosofaryngeálneho nervu a jadra vagusového nervu. Pokiaľ ide o miechu, jej parasympatické centrá sa nachádzajú v segmentoch S2-S4 (sakrálna časť miechy). Podobne ako sympatický systém, aj parasympatický systém má svoje vlastné gangliá (vrátane ciliárneho ganglia, pterygoidného palatínového ganglia, ušného ganglia a submandibulárneho ganglia), ako aj plexusy a nervy zasahujúce do jednotlivých orgánov.

Prenos nervových vzruchov v parasympatikovej sústave je podobný ako v sympatikovej sústave, t.j.cez pre- a post-gangliové vlákna. Rozdiel je však v použití toho, ktorý neurotransmiter vysiela nervové vzruchy - v parasympatikovej sústave oba typy jeho vlákien vylučujú acetylcholín

Autonómny systém: funkcie sympatického nervového systému

Sympatický nervový systém sa vo všeobecnosti považuje za časť autonómneho systému, ktorá je zodpovedná za mobilizáciu tela. Funkcia sympatiku je založená na zvyšovaní akcieschopnosti človeka – pod vplyvom sympatického vzrušenia sa organizmus celkovo stáva pripraveným na boj. Príkladom situácie, kedy je výrazne stimulovaný sympatický nervový systém, je napríklad prežívanie stresu

Medzi javy spôsobené sympatickým nervovým systémom patria:

  • rozšírenie zreníc
  • zvýšená srdcová frekvencia
  • zvýšené potenie
  • zvýšenie kontraktility buniek srdcového svalu
  • dýchanie rýchlejšie
  • bronchodilatácia
  • zvýšenie krvného tlaku
  • spomalenie perist altiky gastrointestinálneho traktu so súčasným stiahnutím jeho zvieračov,
  • relaxácia svalov močového mechúra a močovodov a kontrakcia zvierača močového mechúra,
  • zmeny v distribúcii krvi v tele (sympatikus spôsobuje zúžením ciev zásobujúcich gastrointestinálny trakt inhibíciu prekrvenia čriev, krv sa dostáva do rozšírených ciev v iných častiach tela, napr. svaly),
  • stimulácia procesov, ktorými telo získava energiu (sympatikus podporuje lipolýzu, t.j. odbúravanie tukového tkaniva, alebo stimuluje glykogenolýzu, t.j. odbúravanie glykogénu; okrem toho môže sympatikus viesť k zvýšeniu v glukóze v krvi inhibíciou sekrécie inzulínu pankreasom)

Autonómny systém: funkcie parasympatického systému

Úloha parasympatiku je určite opačná ako u sympatiku - parasympatikus je ten, ktorého aktivita je najintenzívnejšia v podmienkach relaxácie a odpočinku. Medzi javy, ku ktorým prispieva parasympatický systém, patria:

  • zúženie zrenice
  • stimulácia sekrécie v slinných žľazách
  • pomalší srdcový tep a znížená kontraktilita jeho buniek
  • zúženie prieduškového lúmenu
  • pokles krvného tlaku
  • dilatácia krvných ciev v tráviacom trakte podporujúca vstrebávanie natrávenej potravy
  • stimulácia perist altiky aj v tráviacom trakteuvoľnenie jeho zvieračov
  • kontrakcia svalov močového mechúra a močovodov a relaxácia zvierača močového mechúra
  • stimulácia sekrécie inzulínu pankreasom
  • erekcia a iné javy súvisiace so sexuálnym vzrušením

Autonómny systém: choroby vegetatívneho systému

Berúc do úvahy vyššie uvedené popisy, môžete jasne vidieť, aký veľký je rozsah funkcií autonómneho systému. Práve z tohto dôvodu môžu rôzne procesy narúšajúce fungovanie autonómneho systému skutočne viesť k výskytu rôznych symptómov u pacientov. Ochorenia ako impotencia, ortostatická hypotenzia či poruchy potenia (spočívajúce v mimoriadne výraznom potení aj v úplnej inhibícii potenia) môžu presvedčiť o dysfunkcii autonómneho systému. Ďalšie problémy, ktoré môžu súvisieť s dysfunkciou autonómneho systému, sú sucho v ústach, poruchy močenia (vrátane zadržiavania moču v močovom mechúre a inkontinencie moču) a poruchy trávenia (napr. zápcha).

Poškodenie štruktúr autonómneho systému môže byť v skutočnosti spôsobené mnohými rôznymi chorobami. Medzi najčastejšie príčiny dysautonomie (známej aj ako autonómna neuropatia) patria:

  • diabetes
  • roztrúsená skleróza
  • Parkinsonova choroba
  • celiakia
  • rozpad viacerých systémov
  • Sjogrenova kapela
  • ochorenia periférnych nervov

Dysfunkcia autonómneho systému sa u ľudí môže objaviť nielen v dôsledku rozvoja rôznych chorôb, ale môže ísť aj o akýsi prirodzený jav. Je badateľné, že s pribúdajúcim vekom sa fungovanie tejto časti nervového systému postupne zhoršuje, a preto sú starší ľudia vystavení zvýšenému riziku napríklad synkopy alebo zápchy.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Neurológia