Emócie - sú to radosť, vzrušenie, ale aj strach, hnev a hnev. So všetkou silou sa dá povedať, že emócie zohrávajú v živote človeka veľmi dôležitú úlohu – ukazujú nám, čo je pre nás dobré a čo nie. Prečítajte si, aké emócie ľudia prežívajú, zistite, aké emócie to vlastne sú, a uvidíte, prečo sa zdôrazňuje úloha emócií v medziľudských vzťahoch.
Emócie- teoreticky každý z nás vie, čo to je, ale keby sme požiadali jednotlivých ľudí, aby uviedli nejaké príkladyemóciealebo napr. museli by sa čudovať veľmi dlho, inak by boli schopní vymenovať len niekoľko z nich. Pravda je zase taká, žeemóciísa odlišujú stovkami - pretože sú to všetko pocity, ktoré nás sprevádzajú každý deň. Niektoréemóciesú prchavé, iné nás naopak sprevádzajú oveľa dlhšie.
Čo sú emócie?
Emócie sa dajú nazvať pocitmi, ktoré nás v danej chvíli sprevádzajú. Pri čítaní veľmi zaujímavej knihy nás môže zaujať pozeranie hororového filmu – strach. Keď prejdeme veľmi náročnou skúškou, cítime radosť, a keď máme arachnofóbiu a zbadáme vedľa seba pavúka, objaví sa v nás strach.
Všetko spomenuté sú emócie. Ich charakteristickým znakom je, že sa objavujú náhle a s niečím súvisia – toto niečo môže byť udalosť, ale aj myšlienky zamerané na nejakú tému. Emócie v nás vyvolávajú aj ľudia okolo nás. Dá sa teda povedať, že emócie sú odpoveďou na to, čo stretneme na našej ceste.
Niektorí ľudia ich prirovnávajú k smerovníkom: na konci, keď vidíme, že sa za oknom zhromažďujú búrkové mraky, môže sa objaviť strach, čo má za následok neopustenie domu – v tomto prípade emócia, ktorou je strach, naznačuje máme pre nás bezpečné riešenie, ako sa vyhnúť pobytu vonku počas búrky.
Emócie sú nepochybne dôležité aj v medziľudských kontaktoch. Stáva sa, že ideme na rande naslepo a už po prvých minútach takéhoto stretnutia začneme pociťovať averziu voči nášmu spoločníkovi - emócie nám preto nabádajú držať sa od tohto človeka čo najďalej.
Z psychologického hľadiska sú emócie definované ako mentálne procesy, ktoré sprostredkúvajú subjektívne dojmyhodnotu a kvalitu. Emócie sú zvyčajne spojené s psychikou, ale pravdou je, že ovplyvňujú aj telesné funkcie. Príklady zahŕňajú zrýchlenie srdcovej frekvencie sprevádzajúce strach a zvýšené potenie, ako aj rozšírenie krvných ciev, ku ktorému dochádza počas rozpakov, čo vedie k začervenaniu.
Emócie a mozog
Keďže emócie priamo súvisia s psychikou, zdalo by sa, že by sa mali objaviť „v hlave“. Skutočne je to pravda – už Hippokrates tvrdil, že emócie sa rodia v mozgu.
Existuje však nejaká špecifická časť nervového systému, ktorá je zodpovedná za objavenie sa týchto pocitov u ľudí? V tomto prípade nie je možné rozlíšiť jednu špecifickú štruktúru mozgu, ale vo všeobecnosti je limbický systém najčastejšie spájaný s emóciami.
Druhy emócií
Rozsah možných emócií je naozaj veľký – preto je najjednoduchší spôsob, ako ich vymenovať, zoskupiť ich do určitých kategórií:
- emócie súvisiace so strachom : úzkosť, strach, zastrašovanie;
- emócie súvisiace s radosťou : šťastie, rozkoš, spokojnosť alebo hrdosť;
- emócie súvisiace s láskou : prijatie, dôvera, zbožňovanie;
- emócie súvisiace s prekvapením : úžas, zmätok;
- emócie súvisiace s hanbou : rozpaky, výčitky svedomia, poníženie;
- emócie súvisiace so smútkom : skľúčenosť, ľútosť;
- emócie súvisiace s hnevom : hnev, zlosť, podráždenie.
Pravdou je, že ani vyššie uvedené, ani žiadne iné rozdelenie emócií nie je dokonalé - možné emočné stavy sa prelínajú a dokonca aj ľútosť môže súvisieť s láskou aj smútkom.
Jedno delenie je však určite nesprávne – hovoríme o delení emócií na pozitívne a negatívne. V skutočnosti je to tak, že každá emócia, ak je správne prečítaná, je pre nás cenná.
Ako nás ovplyvňujú emócie?
Emócie, ako už bolo spomenuté, sú kľúčom k tomu, ako vnímame svet. Mnoho ľudí sleduje pozitívne emócie – radosť, spokojnosť, či blaženosť – a zároveň sa snaží negovať tie menej príjemné, ako je smútok, horkosť a zastrašovanie. Emócie sa však neoplatí potláčať ani skrývať, najlepšie urobíte, ak to urobíte naopak, t. j. pozorne ich sledovať.
Emócie nám hovoria predovšetkým o nás samých. Veď sa necítime bezdôvodne zahanbení, nahnevaní či podráždení – niečo sa objavífaktor, ktorý v nás vyvoláva takéto pocity. Stojí to za zváženie, pretože by nás mohol dráždiť kamarátov vtip, ktorý bol absolútne nemiestny, ale aj podráždenie z toho, že niekto – kto to nemal povinnosť – neurobil niečo podľa nášho predpoklady. Uvedomenie si zdrojov danej emócie nás v skutočnosti obohacuje – hovorí nám napríklad o tom, či boli naše reakcie opodstatnené alebo nie nevyhnutne.
Neexistujú žiadne zlé emócie. Niekedy sa snažíme svoj smútok či ľútosť pred sebou skryť, no pravdou je, že je lepšie sa na ne na chvíľu zamerať a pokúsiť sa nájsť ich zdroje a potom ich prekonať. Skryté emócie sa často vracajú so zvýšenou silou a potom bolia oveľa viac.
Emócie vo vzťahu
V blízkom vzťahu, akým je vzťah, sú emócie kľúčové – musíte o nich hovoriť. Ak nás partner rozčúlil, dajte mu o tom vedieť – nespoliehajte sa na to, že príde s tým, čo momentálne cítime. Emócie sú predsa jasné aj nám, nie nevyhnutne ostatným. Ťažkosti so zdieľaním svojich emócií môžu niekedy spôsobiť rozpad mnohých vzťahov – práve z tohto dôvodu stojí za to sa o nich s partnerom porozprávať.
O emóciách by ste nemali len hovoriť, ale ich aj počúvať. Potom, keď milovaná osoba bagatelizuje naše emócie, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nakoniec budeme cítiť nepochopení alebo sa budeme cítiť, akoby boli naše potreby prehliadané. Partner nie je človek, ktorého povinnosťou je riadiť sa našimi emóciami – on predsa prežíva svoje – ale rozhodne by ich mal brať do úvahy.
Emocionálna nezrelosť
Niektorí ľudia od druhých často počujú, že sú emocionálne nezrelí, pretože sa napríklad ľahko nahnevajú alebo nedokážu ovládať svoje podráždenie a dokážu sa pohádať so svojimi blízkymi na verejnom mieste. Problémy s ovládaním emócií môžu mať rôzne príčiny, jedným z možných problémov sú poruchy súvisiace s prejavovaním emócií v rodine, vyskytujúce sa v ranom detstve.
Ľudia z rodín s citovým chladom majú, žiaľ, zvýšené riziko, že budú mať problém prejaviť aj svoje emócie – preto je veľmi dôležité dbať o správny emocionálny vývoj dieťaťa.
Ako však rozvíjať emocionalitu mladého človeka? V prvom rade rozprávaním o emóciách. Dá sa tu použiť príkladná situácia: pobyt s dieťaťom na detskom ihrisku, ktorý sa musí skončiť, lebo je skoro obed. V takom prípade sa batoľa často hnevá a dáva to otvorene najavo. Povedz mu tomoment, kedy má ísť domov, pretože to je to, čo rodič chce a s tým súvisiace zľahčovanie jeho emócií, rozhodne neprospieva rozvoju emocionality.
A potom, keď dieťaťu povieme, že plne chápeme jeho hnev, hoci v skutočnosti musíme ísť domov, dieťa dostane úplne inú správu – poukáže sa na to, že sa nepozeráme len na jeho emócie, ale aj to, že sú jednoducho dôležité.
Ako pracovať na emóciách?
Na svojich emóciách môžete pracovať aj sami – stačí sa zamyslieť nad tým, odkiaľ pochádzajú. Niekedy sa však môže zdať, že práca so sebou samým nemusí stačiť – v tomto prípade môžete dokonca využiť pomoc psychológa či psychoterapeuta, ktorý je schopný pacientovi ukázať, ako čítať vlastné emócie a ako ich ovplyvniť.
Čoskoro stroje rozpoznajú emócie lepšie ako ľudia
Stroje čoraz častejšie reagujú na emócie ľudí. Prispôsobujú reklamy, hudbu a obrázky. Analýza a meranie emócií vám čoskoro umožní nadviazať úzke vzťahy s robotmi alebo hlasovými asistentmi. Analýza pocitov bude mať aj terapeutické funkcie. Emócie sú budúcnosťou celého trhu s inteligentnými zariadeniami.
- Mapa emócií - zistite, ako telo reaguje na konkrétne emócie
- Emocionálna inteligencia: čo to je? Vlastnosti emocionálne inteligentných ľudí
- Alexithýmia je emocionálna negramotnosť, čo znamená, že neexistujú slová pre emócie
- Emocionálne nestabilná osobnosť: impulzívne a hraničné typy. Príčiny, symptómy, liečba
Zdroj: Lifestyle.newseria.pl