Mylné predstavy o antidepresívach, strachu a nedostatku príčinnej sily, ktoré sprevádzajú depresiu, často stoja v ceste liečbe chorého človeka. Depresia dokáže efektívne „vytrhnúť“ život, odobrať doteraz vykonávané dôležité životné úlohy.
Neustále rozvíjanie témy depresie v jej rôznych aspektoch môže pomôcť nielen pacientom, ale aj ich príbuzným, ktorí často nevedomky problém depresívnych porúch zhoršujú.
Redakcia Marcelina Dzięciołowska sa rozpráva s psychiatričkou Jolantou Klemens.
Dôvodom nedostatku podpory od príbuzných môže byť chybné, stereotypné vnímanie depresie?
- Dotkli ste sa redaktora zásadného problému. Depresia v mnohých kruhoch stále nie je vnímaná ako choroba, preto je na dennom poriadku, aby rodina a priatelia zasiahli: „uchopte sa“, „uchopte“ a podobne.
Tieto intervencie určite nepomáhajú niekomu s depresiou.
- Naopak, vyvolávajú vo vás pocit viny.
Ako rozlíšiť periodické nálady od depresie?
- Všetci zažívame poklesy nálady, rôzne zľavy v závislosti od počasia, fázy mesačného cyklu u žien a akých životných situácií čelíme. Ak je to znížená nálada trvajúca 2-4 dni a potom sa všetko vráti do normálu, sotva ide o depresiu. Ak naopak pokles nálady trvá dlhšie ako dva týždne – potom môžeme hovoriť o depresii. Aj keď k poklesu nálady dochádza často oveľa skôr, nedávame ho na roveň chorobe.
Prečo?
- Pretože samotný pokles nálady nemusí nevyhnutne nastať. Môžu sa vyskytnúť poruchy spánku, najmä nočné budenie. Zo svojich skúseností pri práci s pacientmi viem, že väčšina z nich ich nevidí v kategórii porúch spánku. Až keď sa spýtam, či sa pacient prebúdza zo spánku, odpovie áno – niekoľkokrát alebo aj desaťkrát počas jednej noci. Potom by sa malo objasniť, či po takomto prebudení je pre pacienta ľahké zaspať alebo opustiť posteľ.
Čo potom pacienti odpovedajú?
- K tomu dokonca niekoľkokrát vstanúkúpeľne. Upozorňujeme, že pacient, ktorý má napríklad 36 rokov, ešte nemusí fyziologicky behať na toaletu. Dôležité je aj to, či pacient po návrate do postele ihneď zaspí – s tým má väčšina z nich problémy. Tieto usmerňujúce otázky pomáhajú pacientom pochopiť podstatu ochorenia. Toto je jeden z najčastejšie prehliadaných symptómov.
Aké ďalšie príznaky nie sú u pacientov rovnaké ako depresia?
- Ďalším príznakom je zníženie psychofyzickej výkonnosti. Napríklad pomalší výkon v práci, reflexia, opakovaná kontrola niečoho. Veľmi častý je pocit, že pacient nedostatočne vykonáva svoju prácu, že mu to nič nestojí, horšie sa mu darí ako rodičovi a partner v depresii. Pacienti to obviňujú z únavy.
Takýto človek povie: „Oddýchnem si, dám si pár dní voľna a všetko sa vráti do starých koľají“?
– Ak depresívny človek povie, že si potrebuje oddýchnuť, je to celkom dobré. Spravidla posledná vec, na ktorú by človek v depresii myslel, je dovolenka, pretože má pocit, že nenapĺňa očakávania, a keďže nie, tak si dovolenku nezaslúži. V práci sa zdrží dlhšie, ponocuje, prácu si nosí domov, ale to všetko je veľmi priemerné.
Môže sa takáto dlhodobá skúsenosť s poruchami spánku pre pacienta stať novou „normálnosťou“ tak, že ju už nevníma ako skutočný problém?
– presne tak. Depresia sa vyvíja pomaly, neprichádza zo dňa na deň. Ľudia využívajú svoju prispôsobivosť náročným situáciám.
Môže si blízky partner všimnúť, že s tým druhým nie je niečo v poriadku?
- Signálom toho, že sa deje niečo nie celkom dobré, môže byť napríklad to, že dvaja ľudia vo vzťahu sa začínajú od seba vzďaľovať. Jedna z nich nemusí mať chuť rozprávať, môže byť neustále unavená alebo sa môže vzdať aktivít, ktoré ju doteraz bavili. Mizne aj sexuálna sféra, čo u zdravého partnera niekedy vzbudzuje podozrenie zo zrady.
Čo treba urobiť v tomto prípade?
- Stačí sa partnera opýtať, ako sa má a s čím mu môžete pomôcť. Táto otázka „ako sa cítiš“ poskytuje platformu na konverzáciu. Všimnutie si problému dáva priestor na otvorenie sa človeku, ktorý sa len kvôli depresii cíti vinný, že neplní žiadnu z rolí.
Tento rozhovor môže byť obzvlášť náročný, ak je partner skutočne depresívny a prežíva anhedóniu.
- Niekedy je depresia diagnostikovaná v takom štádiu, že je to ťažké akýmkoľvek spôsobompomoc.
Čo môžeme urobiť ako príbuzní, rodina?
- Najprv vyhľadajte pomoc psychiatra. Je to choroba ako každá iná a na liečbu choroby potrebujete lekára – človeka s ukončeným lekárskym štúdiom. V ďalšom procese môžeme vyhľadať pomoc psychológa, ale na začiatku to musí byť psychiater, s ktorým treba problém predstaviť a prediskutovať formy pomoci. Psychiater v takejto situácii najčastejšie povie blízkemu, aby priviedol depresívneho človeka do kancelárie.
Pravdepodobne to nie je ľahká úloha. Ako povedať milovanej osobe, aby navštívila psychiatra? Koniec koncov, môžeme počuť: „Myslíš si, že som blázon?“
- Bohužiaľ, takéto bežné nápady sú v spoločnosti bežné. Vyžaduje sa tu veľmi vysoká miera empatie, jemnosti a porozumenia. Ako ľudia sme celiství – nemožno oddeliť telo od hlavy, od emócií, od psychiky. Emócie sú niečo, čo na prvý pohľad nevidíte. Nevieme ich merať, no výrazne ovplyvňujú naše fungovanie. Vysvetľujem to svojim pacientom na príklade lásky, ktorá vie dodať energiu, dať krídla, ale aj túto energiu odstrihnúť, na čo telo reaguje pomalšie, nemáme chuť nič robiť. Naše hlavové centrum je nevyhnutné pre celkové fungovanie.
Predpokladajme, že pacient je presvedčený, že má navštíviť psychiatra. Kedy padlo rozhodnutie o zavedení antidepresív?
- Ak diagnostikujeme depresívne poruchy, je to synonymum pre vykonávanie farmakoterapie. Depresia vytrháva ľudí zo života veľmi zákerným spôsobom. Ak je pacient zbavený životne dôležitých úloh, nemá zmysel čakať s farmakoterapiou, treba ju začať okamžite.
Obávajú sa pacienti drogovej závislosti?
– Toto je pre pacientov najväčšie obavy. Pred takouto otázkou stojí prakticky každá prvá návšteva.
Bráni tento strach pacientom začať s farmakoterapiou?
- Áno, pre pacienta je oveľa jednoduchšie využiť radu či pomoc suseda, ktorý mu napríklad odporučí tabletky na lepší spánok. Ide však o lieky predpísané tejto pacientke, šité jej na mieru, a tak môže použitie tejto „susedskej pomoci“ spôsobiť viac škody ako úžitku. Lekár má posúdiť zdravotný stav pacienta, aké lieky už berie, aké príznaky prevládajú pri depresii a až potom vyberie lieky.
Sú antidepresíva skutočne návykové?
- Sme v 21. storočí, drogy v psychiatrii sa ohromne rozvinuli. S plnou zodpovednosťou môžem povedať, že moderné lieky sa používajú správnenemajú právo urobiť z pacienta závislosť. Drogy, ktoré majú návykový potenciál, sú väčšinou lieky staršej generácie, ale aj novšie s anxiolytickými, sedatívnymi a/alebo hypnotickými vlastnosťami, určené na krátkodobé, krátkodobé užívanie (maximálne 2 - 4 týždne). Každý múdry psychiater vám to povie hneď na začiatku. Antidepresívum vieme upraviť na zlepšenie kvality spánku, aby nedochádzalo k prebúdzaniu, aby boli zachované spánkové fázy, aby sa pacient ráno cítil vyspatý a mal energiu konať. Môžeme vás ubezpečiť, že ak pominú príznaky, pre ktoré sme liek podali, pacient môže liek bezpečne vysadiť. Nie je tu žiadna závislosť.
A čo iné obavy? Môžu antidepresíva zmeniť osobnosť pacienta?
- Žiadne lieky používané v psychiatrii nedokážu zmeniť osobnosť pacienta, taká možnosť neexistuje. Fungovanie človeka ovplyvňuje predovšetkým samotná choroba, a to natoľko, že sa v procese liečby usilujeme o návrat pacienta do normálu, pozitívneho postoja k životu, ochotu prijať rôzne životné problémy. Lieky problém nevymažú, ale zlepšia vám náladu a výkonnosť, čo vám pomôže znovu získať silu na riešenie problémov.
Čo ak sa pacient nebude cítiť lepšie, predpokladajme, že po niekoľkých týždňoch užívania lieku?
- Analýzou zdravotného stavu pacienta oddeľujeme depresívne jadro a symptómy sprevádzajúce depresiu. Veľmi často sú tieto príznaky poruchy spánku a poruchy príjmu potravy. Pacientovi nemôžeme absolútne sľúbiť, že sa to po týždni zlepší. Nastavili sme to tak, že ide o dlhodobý proces. Po 2-3 týždňoch môžeme očakávať citeľné dlhodobé zlepšenie, no zlepšenie kvality spánku môže prísť rýchlejšie. Pre pacienta je kľúčové, aby nám dôveroval, že mu vieme pomôcť. Ak sa nálada nezlepší, ale pacient zaspí, je to míľnik v procese zotavovania.
Postupné odstraňovanie hmotnosti z pacientových ramien určite prispieva k úspechu ďalšieho liečebného procesu?
- Áno. Je to niekoľkotýždňový proces – od chvíle, keď pacient prvýkrát navštívi psychiatrickú ambulanciu, až po moment, keď pociťuje zlepšenie, keď začína vidieť, že sa zvyšuje jeho zapojenie do každodenného života, premýšľanie o tom, čo uvariť, aké nákupy. robiť atď. Keď pacient začne znovu získavať sám seba, partner si začne získavať svojho milovaného, deti si začnú získavať rodiča. Rodičia tiež začínajú zotavovať svoje depresívne dieťa.
Zotavenie z depresie – ako vyzerá proces uzdravovania?
-Spočiatku dochádza k zlepšeniu hlavných symptómov, ale čím dlhšie dobre zvolená liečba trvá, tým viac benefitov z nej pacient získa. V neskoršom štádiu sa zlepšuje kvalita kognitívnych funkcií, teda toho, čomu hovoríme koncentrácia, pamäť. Pacient si všimne, že je výkonnejší, dokáže sa sústrediť, rýchlejšie vykonáva činnosti atď. Ku koncu si všíma aj zlepšenie libida, pretože keď depresívny pacient na túto funkciu nemyslí, je to to posledné, na čo depresívny človek myslí.
Ak dôjde k zlepšeniu pacientovho duševného zdravia, tento efekt musí byť zachovaný – čas na zlepšenie zostať s pacientom natrvalo, však?
– Áno, existujú tri hraničné body. Prvým je, keď sa pacient ohlási. Druhým je, keď vybrané lieky zlepšujú zdravotný stav pacienta. Tretím je, keď si pacient všimne, že sa cíti veľmi dobre – pacienti často hovoria, že je mu lepšie ako pred rozvinutím depresie. Toto je moment, kedy by ste mali užívať lieky minimálne šesť mesiacov v dávke, po ktorej sa pacient cítil dobre. Toto je čas konsolidácie liečby. Po týchto šiestich mesiacoch skontrolujeme, ako sa pacientovi darí, a rozhodneme sa, čo ďalej.
Čo sa stane po šiestich mesiacoch fixnej liečby?
- Sú pacienti, ktorí chcú s farmakoterapiou skončiť, ale sú aj takí, ktorí chcú pri týchto liekoch zostať. Potom môžeme znížiť dávku. Depresívne poruchy majú tendenciu sa opakovať v dôsledku podstaty samotnej poruchy, t. j. nerovnováhy v množstve serotonínu, dopamínu a norepinefrínu.
Čo ak sa moja depresia opakuje?
- Pacient musí začať liečbu odznova, ale to nie je zlé. Svojim pacientom vysvetľujem, že sa toho netreba báť, títo pacienti sú veľmi citliví, takže pri prvých príznakoch navštívia lekára.
Ako môžu pomôcť pacienti, ktorí prešli týmto procesom?
- Ľudia, ktorí prešli depresiou, boli v kontakte s psychiatrom, boli liečení antidepresívami, sú citlivejší na signály depresie u ľudí vo svojom okolí. Vďaka citlivosti vyplývajúcej z vlastných skúseností dokážu oveľa efektívnejšie osloviť ľudí s rôznymi duševnými poruchami. Toto je zručnosť, ktorú sa nemôže naučiť nikto, kto nemá takéto skúsenosti.
Vedľajšie účinky, ktorých sa pacienti obávajú – môžu, ale nemusia sa vyskytnúť, však?
- Vedľajšie účinky najčastejšie sprevádzali lieky staršej generácie. Sú stále dostupnéna našom trhu a na rozdiel od zdania si ich pochvaľujú aj pacienti a práve pacient má byť spokojný. Lieky novšej generácie majú čoraz menej vedľajších účinkov. Dôležité je, aký liek zvolíme, ako aj jeho pomalé podávanie, aby si telo na novú látku zvyklo.
A čo ľudia, ktorí berú antidepresíva len dočasne?
- Ak pacient užíva nepravidelnú liečbu, zabudne dávkovanie alebo prestane užívať lieky bez konzultácie s lekárom, objavia sa nežiaduce účinky v dôsledku nezrovnalostí vo farmakoterapii a náhleho vysadenia lieku. Sledovanie svojho lekára v tomto smere je dôležité, aj keď sú aj situácie, redaktor, kde sa tieto príznaky využívajú v prospech pacienta.
Ako to je?
- V prípade niektorých antidepresív je nežiaducim príznakom somnolencia, no napriek tomu veľká skupina pacientov s depresívnymi poruchami zápasí napríklad s nespavosťou. Keď to vieme, my ako lekári používame tento liek ako pomôcku pri spánku. Nežiaduci príznak je preto v rukách odborníka, ktorý sa vie orientovať vo svete farmakoterapie, niekedy veľmi žiaduci. Je veľmi dôležité diagnostikovať pacienta a určiť, čo je preňho problém a vybrať liek, ktorý mu najlepšie zaberá.
Správny výber lieku a správna dávka je kľúčom k úspechu. Napriek tomu existujú prípady, keď štandardné lieky nezaberajú.
- Áno, keď pacient nereaguje na prvú terapiu, pridáme druhý liek z inej skupiny. Ak pacient zareaguje na kombináciu liekov z dvoch rôznych skupín, potom je všetko v poriadku a môžeme očakávať, že príde proces hojenia. Existujú však prípady depresie rezistentnej na lieky. Podľa najnovších výskumov sa to týka asi 8 percent. všetky prípady depresívnych porúch. Ide o pacientov, ktorí nereagovali na dva správne vedené cykly farmakoterapie.
Čo znamená „správne vedené cykly farmakoterapie“?
- Znamená to, že sme pre pacienta vybrali správny liek, užívali sme ho dostatočne dlho a v správnej dávke. Ak nedôjde k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta, potom máme dočinenia s depresiou rezistentnou na lieky.
Dá sa v tejto situácii ešte niečo urobiť?
- Pre takýchto pacientov sú zelené svetlá, pretože sa objavila najnovšia inhalačná liečba depresie. Existujú aj iné medicínske metódy, ale nefarmakologické, ktoré dopĺňajú liečbu napr. poruchy rezistentné voči liekom. Neustále sa posúvame vpred a vy by ste nemali byťvzdať sa, ale hľadať iné terapeutické metódy. Pre pacienta, ktorý trpí, je v depresii, ktorý stratil nádej, to môže byť neprekonateľná cesta. Tu je prosba na príbuzných, aby zostali s pacientom, aby pacientovi dodali silu, išli s ním k lekárovi a hľadali nové príležitosti.
Tým, že sa zbavíme mylných predstáv, máme šancu sa uzdraviť. Onkológovia tiež bijú na poplach, že pre spoločnosť je ťažké presvedčiť verejnosť, že rakovina nemusí byť smrteľná choroba – veď ju už mnohí porazili
- Je veľmi poľutovaniahodné, že ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti, šíria svoj názor na depresiu alebo jej liečbu ľuďom, ktorí majú problém so svojím duševným zdravím.
Ako to môže ublížiť ľuďom s depresiou?
- Šírenie takýchto názorov znemožňuje ľuďom s depresiou ťažiť z úspechov medicíny 21. storočia. Redaktor zaujímavo pomenoval onkologické ochorenia, pretože v ich prípade má veľký význam čas a to, čo je v onkológii na začiatku liečiteľné, môže byť po čase nevyliečiteľné. Podobne je to s depresiou – ak sa s intervenciou začne dostatočne skoro, šanca na návrat do plnej kondície je oveľa väčšia.
Čo ohrozuje tých, ktorí odkladajú, okrem zhoršujúcich sa depresívnych porúch?
- Ak pacient tento moment, žiaľ, premešká - depresia je smrteľná choroba a ak sa nelieči, môže skončiť smrťou samovraždou. Apelujem na ľudí, ktorí majú nemedicínsky pohľad na liečbu depresie, aby to nechali na seba a nepreberali zodpovednosť za tých, ktorí v dôsledku zlých rád spáchajú samovraždu, pretože s takouto záťažou sa žije veľmi ťažko.
Záver je jediný - depresívne poruchy treba konzultovať s odborníkom, nie so susedom. Toto je vážna vec. Uvedomte si, že požiadať o pomoc nie je hanba, nie je to prejav slabosti. To sú základné veci, na ktoré spoločnosť jednoducho zabúda.
- Spoločnosť buď zabudne, alebo nevie. Na Západe alebo v Spojených štátoch je liečba depresie, návšteva psychoterapeuta úplne normálna. Práve to tu začína byť.
Je tzv „Stimulácia“ môže byť faktorom spôsobujúcim alebo zhoršujúcim duševnú poruchu?
- Ak porovnáme životné podmienky na začiatku 20. storočia s tými teraz - o 120 rokov neskôr, množstvo podnetov, ktoré sa k nám dostanú za jednotku času, je neporovnateľne väčšie a v programovaní sa toho veľa nezmenilo. nášho organizmu.
Rýchle časy,Sociálne siete, záplava informácií z rádia a televízie, blikajúce transparenty, honosné plagáty – to všetko môže byť v skutočnosti príčinou neustále sa zvyšujúceho počtu prípadov depresie?
- Ešte pred 30 rokmi boli choroby kardiovaskulárneho systému na prvom mieste. Momentálne sa začína ujímať vedenia depresia, chystá sa „prevziať vedenie“. To redaktorka správne spomenula – tieto blikajúce svetielka, množstvo podnetov, naše telefóny, ktoré sú neustále pri nás, sú také „vodítko“. Keď sedíme v reštaurácii, vidíme, že ľudia namiesto toho, aby sa rozprávali, používajú telefóny. Navyše, obrovské množstvo negatívnych správ, ktoré nás bombardujú, je niečo, s čím sa naše telá nedokážu vyrovnať.
Čo môžeme urobiť?
- Doprajte si „chvíľky ticha“. Nastavte si čas, kedy budú domáce mobilné telefóny vypnuté, nastavte deň bez televízora, rádia alebo počítača. Najmä pre mladých ľudí to môže byť v dnešnej dobe strašne ťažké. Ďalšou vecou je upokojenie – vyskúšanie relaxačných techník, ktoré si každý môže individuálne prispôsobiť svojim potrebám. Tretia vec je vrátiť sa na začiatok nášho rozhovoru, ktorým je psychoterapia. Je to pomoc, ktorá je aj z vlastnej skúsenosti - a nehanbím sa o nej hovoriť - tým najväčším darom, aký môže človek pre seba dať. Dobrý terapeut pomáha organizovať, čo sa deje v celom našom živote, do minulosti, do detstva, do vývinového veku, teda dospievania, pomáha pozrieť sa na to, čo bolo a ako to ovplyvnilo náš vývoj. Raz nám psychoterapeut pomôže sa na to všetko pozrieť, zničí nám rokmi vyvinutú komfortnú zónu, potom nám ju pomôže znovu vybudovať, ale bude to úplne iné.
Iné, čo to znamená?
- V prvom rade to bude zóna s väčším nadhľadom, s väčšou citlivosťou, s väčším pochopením seba a iných ľudí. Odkedy budeme priateľskejší k sebe aj k ostatným, zmení sa kvalita nášho života a tým pádom to bude mať pozitívny vplyv na náš psychický stav. Psychoterapia je teda dobré riešenie, nie však v akútnej fáze depresie, keď človek veľa nesiaha, keď je to boj o prežitie a potom je boj o návrat do normálneho fungovania. Keď sa k nemu pacient vráti, ponúkneme mu dobrú psychoterapiu v rukách skúseného psychoterapeuta, ktorý má svojho supervízora, čo zaručuje bezpečnú psychoterapiu.
Tu ste spomenuli zaujímavý bod. Niekto mi raz povedal, že dobrý psychoterapeutby mal na žiadosť pacienta bez problémov odovzdať kontakt nadriadenému. To je pravda? Aká je skutočná úloha supervízora?
– Toto je veľmi múdra rada. Možno nie nevyhnutne kontakt, skôr informácia, že psychoterapeut využíva túto formu odbornej podpory. Lekári aj psychoterapeuti musia neustále cvičiť. Tu sa nedá zaspať na vavrínoch. Supervízor je v prípade psychoterapie akýmsi „poistným ventilom“, bdie nad správnym priebehom terapie. Táto osoba nemá žiadny názor, ale počuje, čo sa deje s pacientom v terapeutickom procese a dokáže sa na jeho situáciu pozrieť objektívne a poskytnúť tak veľmi cenné rady.
Ako to funguje v praxi?
- Počas sedenia so supervízorom sa psychoterapeut rozpráva o danom prípade, pomáha pri dobrom manažmente pacienta, preto je to také dôležité. Prúd, v ktorom daný psychoterapeut pracuje, nie je až taký zásadný, pretože každý pacient potrebuje iný. Vo chvíli, keď nám terapeut ničí pocit bezpečia, keď „odlupuje vrstvy koreňa“, teda pomáha sa emocionálne otvárať, prichádzame v tomto procese k tomu, čo je najdôležitejšie, ale často aj veľmi bolestivé. Potom je dôležité, aby terapeut pomáhal znovu vybudovať zmysel pre poriadok a bezpečnosť. Nie je ťažké ho zbúrať, trikom je postaviť „stabilnú stavbu“ na slušných základoch.
Čo by ste ako psychiater chceli odkázať pacientom trpiacim depresiou?
- Nebojte sa psychiatrov. Sme lekári, srdeční a empatickí ľudia, nesúdime. Našou úlohou je pomôcť vám prekonať rôzne nepokoje, ktorým v živote čelíte. Najväčším zadosťučinením pre nás je, keď pacient povie: „Ďakujem, už je všetko v poriadku“.
Ďakujeme za rozhovor.
Expert
Dr Jolanta Klemens, psychiatričkaVyštudovala Sliezsku lekársku univerzitu v Katoviciach a 4-ročné postgraduálne štúdium psychoterapie na Jagelonskej univerzite v Krakove. Má skúsenosti s ústavnou a ambulantnou psychiatrickou liečbou. Pracovala ako konzultant na somatických oddeleniach Krajinskej nemocnice, Všeobecnej nemocnice a BCO v Bielsko-Białej. V minulosti bol súdnym znalcom Okresného súdu v Bielsko-Bialej v odbore psychiatria a závislosti. Od roku 2004 prednáša na mnohých konferenciách v Poľsku. Dlhé roky je splnomocnencom pre zdravie lekárov a zubných lekárov v Beskidzkej izbe Lekárska. Od roku 2004 prevádzkuje vlastnú lekársku činnosť, od roku 2015 pod názvom PSYCHOMedical Jolanta.Klement. V zariadení pracujú psychiatri, psychoterapeuti, osobný tréner, zdravotná sestra. V rámci svojej činnosti využíva najnovšie terapeutické metódy, vrátane farmakologických, vyhradené len na použitie v zdravotníckom zariadení.
- Nádej pre ľudí s depresiou rezistentnou na lieky?
- Žijem s depresiou rezistentnou voči liekom: "Byť na drogách, stále som sa nevedel vyrovnať so svojím životom"
- „Je mi to jedno“ – o anhedónii pri depresii
- Psychoonkológia: emócie pri rakovine a ich vplyv na liečbu
Marcelina DzięciołowskaRedaktor dlhé roky spojený s medicínskym priemyslom. Špecializuje sa na zdravie a aktívny životný štýl. Súkromná vášeň pre psychológiu ju inšpiruje, aby sa v tejto oblasti venovala náročným témam. Autor série rozhovorov z oblasti psychoonkológie, ktorých cieľom je budovanie povedomia a búranie stereotypov o rakovine. Verí, že správne mentálne nastavenie dokáže zázraky, preto presadzuje odborné znalosti založené na konzultáciách s odborníkmi.