Mozočková cievna mozgová príhoda je pomerne zriedkavý typ cievnej mozgovej príhody, ktorá rozhodne stojí za reč aj napriek jej nízkej frekvencii. Dôvodom, prečo by táto jednotka mala upútať pozornosť, je v tomto prípade to, že mozočkový infarkt – najmä krátko po svojom vzniku – vyvoláva nízku intenzitu, veľmi nešpecifické príznaky, takže potrebná liečba sa môže oddialiť. Aké ochorenia teda môže naznačovať cerebelárna mŕtvica a aké testy by sa mali vykonať, aby sa táto choroba diagnostikovala?

Mozočková cievna mozgová príhoda(mozgová mozgová príhoda alebo mozgový infarkt) sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku – aj u dieťaťa – vo všeobecnosti však ide o ochorenie typické pre dospelých (riziko tzv. jej výskyt sa zvyšuje s vekom a najväčšie riziko vzniku cerebelárnej cievnej mozgovej príhody majú starší pacienti.

Podobne ako iné prvky centrálneho nervového systému, aj mozoček môžu postihnúť rôzne patologické procesy - najčastejším z nich je cerebellitída, ale je možné vyvinúť aj ochorenie, ktoré sa spomína oveľa menej často a cerebelárny infarkt. Vo všeobecnosti tento problém nie je bežný – v literatúre sa uvádza, že predstavuje menej ako 10 % všetkých cievnych mozgových príhod, iní autori však uvádzajú oveľa presnejšie údaje a uvádzajú, že cerebelárny infarkt predstavuje asi 2 % všetkých prípadov cievnej mozgovej príhody.

Cerebelárna a hemoragická mŕtvica: príčiny

Rovnako ako iné mozgové príhody, mozgová príhoda môže byť ischemická alebo hemoragická. Prvý z nich môže nastať, keď sa cievy, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie mozočka krvou, upchajú – napríklad trombom. Hovoríme o takých štruktúrach ako:

  • dolná predná cerebelárna artéria
  • zadná dolná cerebelárna artéria
  • horná cerebelárna artéria

Stáva sa však, že mozočkový infarkt vzniká hemoragickým mechanizmom - v tomto prípade môže byť poškodenie nervového tkaniva v zadnej lebečnej jamke dôsledkom poranenia hlavy, ale aj spontánne - napr. k výrazne zvýšenému krvnému tlaku - prasklinycievy. Existuje tiež možnosť, že hemoragická mŕtvica sa rozvinie v dôsledku poškodenia cievnych štruktúr vyvíjajúcim sa intrakraniálnym nádorom.

Tu stojí za zmienku, že existuje aj niekoľko rizikových faktorov cerebelárnej mŕtvice, ktorými sú:

  • zvýšená hladina cholesterolu v krvi
  • fajčenie
  • hypertenzia (najmä ak nie je liečená alebo nedostatočne kontrolovaná)
  • obezita
  • diabetes
  • nedostatočná fyzická aktivita
  • ateroskleróza

Cerebelárna mŕtvica: príznaky

Vážnym problémom súvisiacim s cerebelárnym infarktom je, že ochorenia, ktoré sa v jeho priebehu – najmä na začiatku – objavia, sú veľmi nešpecifické a nemusia vyvolávať podozrenie, že pacient týmto ochorením vôbec trpel. Krátko po nástupe tejto formy mŕtvice môže pacient okrem iného zažiť:

  • závraty
  • nevoľnosť
  • bolesti hlavy
  • príjem duplicitného obrázka
  • chvenie

Postupom času a postupným poškodzovaním nervového tkaniva sa však u pacientov môžu vyvinúť ďalšie, oveľa znepokojujúcejšie ochorenia, ako napríklad:

  • poruchy motorickej koordinácie
  • zintenzívnenie šľachových reflexov
  • ťažkosti s prehĺtaním
  • porucha reči
  • nekontrolované pohyby očí

V konečnom dôsledku – najmä pri absencii liečby – sa u pacientov s cerebelárnym infarktom môžu rozvinúť poruchy vedomia, niekedy dokonca vo forme kómy. Práve riziko jej vzniku poukazuje na dôležitosť správnej diagnózy pri podozrení na mozgovú príhodu.

Cerebelárna mŕtvica: diagnóza

Tu treba zdôrazniť, že nie je ľahké vysloviť čo i len predpoklad cerebelárnej cievnej mozgovej príhody – po prvé preto, že toto ochorenie je pomerne zriedkavé, navyše ochorenia, ktoré sa v jeho priebehu objavia, môžu naznačovať mnohé iné choroby, ako napr subarachnoidálne krvácanie, meningitída alebo encefalitída.

Vo všeobecnosti platí, že u pacienta, ktorý sa ohlási lekárovi s vyššie uvedenými príznakmi, sa na začiatku vykoná neurologické vyšetrenie - umožňuje odhaliť určité abnormality (napríklad ťažkosti pri vykonávaní testu z prsta na nos správne), ktoré súvisia s cievnou mozgovou príhodou Toto vyšetrenie samotné však neumožňuje diagnostikovať cerebelárny infarkt.

Na tento účel je potrebné vykonať zobrazovacie vyšetrenia, ako je magnetická rezonancia resp.počítačová tomografia hlavy. Vďaka nim je možné odhaliť ischemické ložiská v mozočku alebo intrakraniálne krvácanie zodpovedné za cerebelárnu mozgovú príhodu. Niekedy sa pri diagnostike ochorenia vykonávajú ďalšie vyšetrenia, ako napríklad angiografia magnetickou rezonanciou.

Cerebelárna mŕtvica: liečba

Je dôležité nielen uviesť, že pacient prekonal mozgovú príhodu, ale aj určiť, či prekonal hemoragickú alebo ischemickú cievnu mozgovú príhodu – liečba cerebelárnej cievnej mozgovej príhody sa líši v závislosti od presného mechanizmu čo sa stalo.

V prípade hemoragickej cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšie zastaviť aktívne krvácanie a môže byť potrebné aj chirurgicky odsať nahromadenú intrakraniálnu krv

U pacientov s ischemickým cerebelárnym infarktom závisí manažment od času, po ktorom je pacient v starostlivosti špecialistov - ak sa tak stane v priebehu prvých 4,5 hodiny, je zvyčajne možné vykonať trombolytickú liečbu s použitím rekombinantného tkanivového aktivátora plazminogénu. Niekedy sa v tomto prípade používa aj trombektómia.

Vyššie opísané interakcie rozhodne nie sú jediné metódy používané pri liečbe cerebelárneho infarktu. Na začiatok – na stabilizáciu stavu pacientov – im možno podávať aj lieky znižujúce krvný tlak, antikonvulzíva či prípravky znižujúce zrážanlivosť krvi. Pacienti musia byť starostlivo sledovaní – jedno riziko, ktoré sa môže rozvinúť v priebehu niekoľkých dní po cerebelárnej cievnej mozgovej príhode, je reaktívny opuch mozgu.

Keď je stav pacienta pod kontrolou a jeho život už nie je ohrozujúci, zvyčajne sa vracia domov. Tým sa však liečba nekončí – aby pacient po mozgovej príhode mohol čo najlepšie fungovať, odporúča sa mu pravidelne rehabilitovať

Cerebelárna mŕtvica: prognóza

Celkovo sa prognóza cerebelárneho infarktu považuje za horšiu ako u pacientov, ktorí majú oveľa častejšiu cievnu mozgovú príhodu. Ako príklad uvádzame údaje z jednej štúdie, v ktorej sa odhadovalo, že tak, ako mŕtvica viedla k úmrtiu niečo vyše 12 % pacientov, 23 % pacientov, ktorí ju dostali, zomrelo na mŕtvicu.

Táto situácia vyplýva zo skutočnosti, že symptómy cerebelárnej cievnej mozgovej príhody – ako už bolo spomenuté – sú nešpecifické, okrem toho ich pacienti často spočiatku ignorujú, a preto sa hlásialekár neskoro po nástupe choroby

Oneskorenie začiatku liečby v tejto situácii výrazne zhoršuje prognózu, preto keď sa náhle objavia nové, znepokojujúce choroby, pacient by mal čo najskôr navštíviť lekára.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Neurológia