OVERENÝ OBSAHAutor: Dominika Wilk

Hnačka sa raz za čas stane každému. Zvyčajne je výsledkom infekcie a po niekoľkých dňoch prejde. Ak sa však predĺži nad dva týždne, naznačuje to silnú infekciu a slabú imunitu. Pozrite sa, čo potom musíte urobiť, aby ste pomohli telu bojovať proti chorobe a zabránili dehydratácii.

Hnačkaje infekčný stav spôsobený baktériami, vírusmi, parazitmi alebo toxínmi, ktorý spôsobuje, že máme viac ako 3 stolice denne v polotuhej alebo tekutej konzistencii. Môžete stolicu s: bolesťou brucha, vracaním, horúčkou a vaša stolica môže obsahovať hlien alebo krv.

Infekčná hnačka – príčiny

Najčastejšími faktormi vyvolávajúcimi hnačku sú spomínané vírusy, najmä: rotavírusy, norovírusy, astrovírusy, sapovírusy, adenovírusy

V prípade bakteriálnych infekcií máme do činenia s infekciou: Campylobcater spp., Salmonella spp., Escherichia coli, Clostridium difficile, Shigella spp., Listeria monocytogenes, Yersinia spp.

Niekedy to môžu spôsobiť aj parazity ako: Giardia lamblia, Cystoisospora belli, Cryptosporidium paraum

Ľudia sa zvyčajne nakazia kontaktom s infikovanou osobou, ako aj zjedením kontaminovaného jedla, pitím otrávenej vody. K infekcii môže dôjsť aj v nemocnici (nozokomiálna infekcia) alebo pri zle vedenej antibiotickej terapii, ktorá uľahčuje aktivitu baktérií, ako je Clostridium difficile.

Infekčná hnačka - mechanizmus jej vzniku

Infekčná hnačka môže byť spôsobená rôznymi patogénmi pôsobiacimi na črevné membrány a rôznymi spôsobmi narúšajúcimi ich fungovanie.

  • Enteroinvazívny mechanizmus, ktorý je základom hnačky, znamená, že baktérie prenikli do enterocytu (klkov) a ich množením viedli k zápalu. Zápalový proces zase vedie k vzniku vredov a vedie ku krvácaniu v črevách. V tomto prípade môžeme mať čo do činenia s hnačkou s krvou a hlienom, kde krv a hlien budú viditeľné v stolici.
  • Enterotoxický mechanizmus - baktérie sa viažu na receptory na povrchu črevných klkov aovplyvňujú výrobu sekundárnych relé, narúšajú prevádzku kanálov a transportérov. Potom vedú k zvýšenej sekrécii chloridov do lúmenu čreva a zároveň blokujú spätné vstrebávanie sodíka a vody. Výsledkom je, že hnačka je veľmi vodnatá.
  • Enterotoxický mechanizmus – baktérie ničia enterocyty, takže nie sú schopné absorbovať vodu z lúmenu čreva, čo vedie k vodnatej hnačke. Poškodenie tiež spôsobuje, že enterocyty uvoľňujú elektrolyty z ich vnútra, čo ďalej zhoršuje symptómy.
  • Mechanizmus enteroadherencie - baktérie pevne sedia na povrchu enterocytov a vytvárajú biofilm, akýsi blok, ktorý bráni črevným klkom absorbovať vodu a iné látky.

Diagnóza infekčnej hnačky

Ak máte hnačku spojenú s dehydratáciou, vykonajú sa krvné testy na posúdenie stupňa dehydratácie. Patria sem: morfológia, hodnotenie hladiny elektrolytov, testy koncentrácie močoviny a kreatinínu. Okrem toho je možné vykonať mikroskopické vyšetrenie stolice na prítomnosť liekových krviniek.

V prípade akútnej infekčnej hnačky sprevádzanej znepokojujúcimi príznakmi sa oplatí podrobiť sa testu stolice, ktorý ukáže (nie však vždy), aký patogén môže byť príčinou infekcie. Symptómy, ktoré by vás mali vyzvať na vykonanie tohto typu testu, sú napríklad:

  • krvavá a hlienovitá hnačka,
  • sprievodná horúčka nad 38 stupňov,
  • veľmi silná bolesť žalúdka,
  • stolica viac ako 6 denne,
  • sprievodná dehydratácia,
  • veľmi ťažký priebeh ochorenia

Indikáciou na vyšetrenie stolice bude aj vek nad 70 rokov a podozrenie na celkovú skupinovú otravu. Test stolice sa vykonáva na prítomnosť takých patogénov, ako sú: Campylobacter spp., Shigella, Yersinia, Salmonella spp., Escherichia coli, Clostridium difficile.

Pacienti s oslabenou imunitou alebo infikovaní HIV by mali byť tiež testovaní na: cytomegalovírus, Microsporidia, Cyclospora, Cryptosporidium, komplex Mycobacterium avium

Ľudia, ktorí sú podozriví z cestovateľskej hnačky a cestujú do tropických krajín a ktorých test stolice nenašiel zdroj infekcie, môžu podstúpiť molekulárne testovanie na diagnostiku napadnutia parazitmi.

Veľkou výhodou tohto typu testu je jeho vysoká citlivosť a detekcia aj jednej kópie DNA alebo RNA v infikovanom materiáli

Liečba infekčnej hnačky

Ak je hnačka mierna, základným odporúčaním je dostatočná hydratácia chorého človeka, ktorá zahŕňa pravidelné podávanie nielen vody, ale aj elektrolytov. Tadiaľtoprocedúra pomáha chrániť sa pred dehydratáciou, ktorá môže byť zdraviu a životu nebezpečná.

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by orálny výplach mal poskytnúť výplachovú tekutinu v množstve 1,5-krát väčšom, ako je objem stolice vylúčenej počas dňa.

Na každý liter tekutiny musí pacient dostať 2,5 g uhličitanu sodného, ​​20 g glukózy, 1,5 g chloridu draselného a 3,5 g chloridu sodného. Pri miernej hnačke pomôžu aj bežné lieky na hnačku dostupné v lekárni, ale aj ľahko stráviteľná strava.

Ak je výplach úst nemožný, pretože hnačka je sprevádzaná vracaním, potom je potrebné dodať elektrolyty intravenózne, zvyčajne v nemocnici.

O tom, kto by mal byť počas hnačky hospitalizovaný, rozhoduje stupeň dehydratácie a celkový stav pacienta. Chronické a invalidizujúce choroby, senilný vek a detstvo sú zvýšeným rizikovým faktorom.

Hospitalizácia je potrebná aj pri nasledujúcich príznakoch:

  • strata hmotnosti pod 10 %,
  • porucha vedomia,
  • vysoký smäd a veľmi sucho v ústach,
  • tachykardia,
  • bolesť hlavy,
  • znížený objem moču,
  • krvavá hnačka,
  • podozrenia na sepsu alebo brušný týfus,
  • hnačka trvajúca viac ako 7 dní,
  • dostávať antibiotiká niekoľko dní pred začiatkom hnačky.

Kategórie:

Výskum