Dobrý deň. Som matkou šesťročného dieťaťa. Môj syn je ukážkový tzv slušné dieťa. Pokojný, organizovaný, učiaci sa, stará sa o poriadok atď. Vždy sa mi páčilo, že siaha po argumentoch dospelých a bezhlavo netrvá na svojom. Len to, že sme v určitom bode zašli príliš ďaleko, pretože môj syn stratil vieru vo svoje vlastné rozhodnutia. Pri každom rozhodnutí sa každého pýta na názor a stále sa nevie rozhodnúť, či napríklad ísť na prechádzku alebo nie. Obávam sa, že to bude mať v budúcnosti ešte horšie následky - čo robiť? Mojou druhou obavou je, že môj syn podľahne vplyvu dominantných detí v škôlke - dá sa zastrašiť, cíti sa voči nim menejcenný, ich hračky sú vždy lepšie atď. deti. Pred rokom ho jedno z detí tak zastrašilo (ocko policajt zabije našich rodičov - päťročného chlapca!!), že jeho syn urobil zaňho všetko - kradol cukríky za ceny, aj keď nie veľmi to chcem, atď. V jednom momente začal mať hnačku pred odchodom do škôlky, takže som si myslela, že je problém. Nechcel sa o ničom baviť, v škôlke bolo všetko v poriadku, ale nechcel tam chodiť. Desila ma spoločná cesta s rodičmi chlapčeka aj so sebou samým - syn robil všetko na diktát kamaráta, žiadna iniciatíva, dokonca ani môj názor sa nerátal. Po rozhovore s učiteľkou sa ukázalo, že tento chlapec je proste taký a každú chvíľu si vyberie inú obeť psychického týrania, no v prípade syna to urobil veľmi nenápadne a učiteľka si nevšimla, že problém bol taký veľký. Pomohlo oddelenie chlapcov, sedia za rôznymi stolmi, sú v iných skupinách v mimoškolských aktivitách, málo sa medzi sebou hrajú. Ale je to naozaj ten chlapčenský problém alebo je to môj syn, ktorý má syndróm obete? Väčšina detí v škôlke je však voči takýmto vplyvom a zastrašovaniu imúnna. Ako zvýšiť sebaúctu a odolnosť voči takýmto situáciám v škole? Syn sa doma alebo u starých rodičov rád pochváli svojimi úspechmi, no v spoločnosti detí sa cíti menejcenný. Kde sme urobili chybu?
Dobrý deň! To nie je chyba, ale osobnostné vlastnosti dieťaťa. Syn je navonok ovládateľný, a teda náchylný na vplyvy a manipulácie silnejších osobností. Najčastejšie sú tieto črty sprevádzané plachosťou (atak a obmedzená vlastná iniciatíva) a žiadna agresia. Keď sa dieťa stretne s „teroristom“, podriadi sa jeho vôli. Sebaúcta, oddelenosť a sebadôvera sú základom pre učenie sa asertivity. Toto ťažké umenie by sa malo naučiť už šesťročné dieťa, aby sa nenechalo vmanipulovať do nechcených situácií, ktoré ho ponižujú. Sebaúcta pochádza z úspechu. Úspech sa meria akceptáciou okolia. Chváľte dieťa za všetky, aj za malé úspechy. Požiadajte učiteľa, aby dal vášmu synovi príležitosť ukázať svoje dobré stránky a talenty. Že mu zverí drobné, samostatné úlohy (napr. rozdávanie farbičiek) a pochváli ho pred skupinou. Dieťa získava istotu, keď vie, že je v niečom dobré alebo najlepšie a vie, že je to akceptované. Mali by ste sa so synom porozprávať aj o tom, že kamarátovi by ste mali povedať „nie!“ Keď nás presviedča, aby sme urobili niečo zlé, alebo poprosiť o pomoc dospelých. Treba čítať rozprávky alebo príbehy, v ktorých sa hlavný hrdina dokáže vzoprieť zlým presviedčaniam, alebo sa zlu aktívne postaviť (napr. auto pána Z. Nienackého). Ďalším problémom je strata rozhodovacej právomoci. Môže to byť len z pohodlia. Platí to najmä o nepodstatných veciach. Aby si syn vedel vybrať, treba cvičiť. Keď vás požiada, aby ste mu vybrali, povedzte: - Vy najlepšie viete, čo by ste chceli. Musí cítiť svoju vlastnú oddelenosť a očakávať, že vo svojich záležitostiach bude robiť nezávislé rozhodnutia. Snažte sa, aby si vaše dieťa často muselo vybrať z dvoch atraktívnych ponúk (napr. kino alebo zoo?, zmrzlina alebo torta?). To ho prinúti urobiť rozhodnutie. Využite hry, v ktorých si musíte vybrať alebo mať vlastný názor. Ubezpečte svojho syna, že stojí za to realizovať svoje vlastné „šesťročné“ nápady. Pomôžte mu v tom. Chváľte a podporte tie najmenšie iniciatívy. Užitočné môžu byť aj rozhodovacie hry ako „The Businessman“ alebo dokonca „Scrable“. Skúste sa aj o synových problémoch porozprávať s psychologičkou. Možno by navrhol účasť v terapeutickej skupine alebo navrhol užitočné techniky pre prácu s dieťaťom. S pozdravom. B.
Pamätajte, že odpoveď nášho odborníka je informatívna a nenahradí návštevu lekára.
Barbara Śreniowska-SzafranPedagóg s dlhoročnými skúsenosťami.
Ďalšie rady od tohto odborníka
13-ročný kreslí penisy [Tip odborníka]2-ročné dieťa sa v noci stále budí [Tip odborníka]Agresivita u tínedžera [odborná rada]Vzbura štrnásťročného [odborná rada]Dcéra (2 roky a 3 mesiace) sa v noci budí a nespí [odborná rada]Dvojročné dieťa, ktoré je hore [Tip odborníka]Ako byť nevlastným otcom, keď sa otec vzbúri dieťa proti vám [Odborná rada]Ako naučiť 10-ročné dieťa byť v poriadku?[Odborná rada]Ako bojovať so závislosťou na počítači? [Odborná rada]Ako povzbudiť dieťa, aby sa učilo? [Odborná rada]Ako sa stať učiteľkou v materskej škole? [Odborná rada]Keď dieťa bije [odborná rada]Klamstvá a vyhrážky zo strany dieťaťa [odborné rady]Manžel na služobnej ceste [Rada odborníka]Učenie v noci [Tip odborníka]Neviem si poradiť so svojím 2-ročným synom [Tip odborníka]Neochota čítať [odborné rady]Nezbedný predškolák [Tip odborníka]Plachosť, zdržanlivosť a hanblivosť. [Odborná rada]Nočná hystéria [odborná rada]Ranná bolesť brucha [odborná rada]Problémy s dospievajúcim synom [Tip odborníka]Problémy s ospalosťou, koncentráciou, učením [Odborná rada]Slzivosť dieťaťa [odborná rada]Rozhovor s 12-ročným dieťaťom, problémy s učením [odborná rada]Syndróm obete u šesťročného dieťaťa? [Odborná rada]Šikanovanie [odborné rady]Žiarlivosť [odborná rada]Vzpurný tínedžer [odborná rada]Nesprávne správanie a neochota učiť sa [odborné rady]