Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy je celkom nezvyčajné ochorenie štítnej žľazy - v jeho priebehu môžu pacienti pociťovať príznaky hypertyreózy a hypotyreózy súčasne. Toto ochorenie je spôsobené rôznymi genetickými mutáciami, ktoré interferujú s aktivitou jedného z receptorov hormónov štítnej žľazy – vďaka rôznorodosti mutácií je klinický obraz syndrómu rezistencie na hormóny štítnej žľazy u rôznych pacientov úplne odlišný.

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazybol prvýkrát opísaný v roku 1967 Samuelom Refetoffom, odtiaľ pochádza aj iný názov choroby, t.j.Refetoffov syndróm. Ďalší výraz pre tento problém jeSyndróm citlivosti na hormón štítnej žľazy .

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy sa vyskytuje s podobnou frekvenciou u mužov a žien. Presná štatistika jeho prevalencie nie je známa, pretože toto ochorenie je jednoducho veľmi zriedkavé - doteraz bolo popísaných len viac ako 1000 prípadov syndrómu. Podľa dostupných štatistík sa Refetoffov syndróm nachádza u 1 zo 40 000 živonarodených detí.

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy: Príčiny

Hlavným problémom, ktorý sa vyskytuje u pacientov so syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy, je dysfunkcia receptorov hormónov štítnej žľazy. Ich výskyt je spôsobený mutáciami v génoch kódujúcich receptory hormónov štítnej žľazy. Refetoffov syndróm je dedičný autozomálne dominantný – to znamená, že rodič trpiaci touto entitou má 50% riziko, že rovnakou chorobou bude trpieť aj jeho potomok. Mutácie v týchto génoch môžu byť naozaj rôznorodé – doteraz bolo popísaných viac ako 100 rôznych mutácií súvisiacich so syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy. Vzhľadom na to, že základnou príčinou Refetoffovho syndrómu sú defekty v genetickom materiáli, klasicky sa toto ochorenie vyskytuje v rodinách.

Abnormálna aktivita receptorov pre hormóny ako tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3) je priamou príčinou syndrómu rezistencie na hormóny štítnej žľazy. Práve z tohto dôvodu tkanivá pacientov vykazujú zníženú citlivosť na hormóny štítnej žľazy, no treba zdôrazniť, že to neplatí pre všetky tkanivá ľudského tela.

Mutácie súvisiace s Refetoffovým syndrómomTýkajú sa jednej z niekoľkých foriem receptora hormónu štítnej žľazy, ktorým je TRβ2. Tento typ receptorov je charakteristický pre hypofýzu, zatiaľ čo v iných tkanivách, pre ktoré je fungovanie hormónov štítnej žľazy tiež veľmi dôležité, sa nachádzajú iné typy receptorov pre hormóny štítnej žľazy. Tak je to napríklad v prípade buniek kostrového svalstva a buniek srdcového svalu, v ktorých sa nachádzajú receptory TRα1. Tento typ diferenciácie receptorov hormónov štítnej žľazy je zodpovedný za špecifické symptómy v priebehu syndrómu rezistencie na hormóny štítnej žľazy – môžu to byť symptómy naznačujúce hypertyreózu aj hypotyreózu.

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy: Symptómy

Z dôvodu, okrem iného, Keďže syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy je spôsobený rôznymi génovými mutáciami, priebeh ochorenia u rôznych pacientov môže byť úplne odlišný. Najcharakteristickejšou odchýlkou, ktorá sa pri tomto ochorení objavuje, je zvýšené množstvo hormónov štítnej žľazy (T3 a T4) v krvi. Je zaujímavé, že nadbytok tyroxínu a trijódtyronínu nemusí nutne sprevádzať porucha množstva hypofyzárneho tyreotropínu (TSH) v krvi. Fyziologicky, keď sa množstvo T3 a T4 v tele zvyšuje, dochádza k zníženému uvoľňovaniu TSH z hypofýzy. Zatiaľ v prípade Refetoffovho syndrómu sa takýto jav nepozoruje, u pacientov má hladina TSH zvyčajne hodnotu, ktorá zodpovedá aj horným hraniciam normy

Zdalo by sa, že keďže v priebehu syndrómu rezistencie na hormóny štítnej žľazy telo cirkuluje zvýšené množstvo hormónov štítnej žľazy, u pacientov by sa mali objaviť príznaky hypertyreózy. V tomto prípade tkanivá pacienta – alebo aspoň niektoré z nich – nie sú citlivé na tieto látky a práve to odlišuje Refetoffov syndróm od hypertyreózy Najčastejším príznakom u pacientov so syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy je struma, teda zväčšenie (niekedy aj značnej veľkosti) štítna žľaza. Ďalším, tiež častým príznakom Refetoffovho syndrómu je tachykardia (srdcová frekvencia sa zrýchľuje vďaka tomu, že receptory hormónov štítnej žľazy prítomné v jej bunkách správne fungujú a nadbytok hormónov štítnej žľazy v tele podporuje tachykardiu). U pacientov trpiacich týmto ochorením sa stretávame aj s rôznymi emočnými poruchami.

So syndrómom rezistencie hormónov štítnej žľazy súvisia aj ďalšie problémy, ako napríklad:

  • poruchy pripomínajúce poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)
  • dysfunkcia imunitného systému (cezktoré u pacientov majú relatívne časté infekcie, ako je faryngitída alebo ušné infekcie)
  • mentálna retardácia
  • nízka postava
  • nízka telesná hmotnosť (najmä u detí so syndrómom rezistencie hormónov štítnej žľazy)

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy: Diagnóza

Pri diagnostike Refetoffovho syndrómu sú najdôležitejšie laboratórne testy. U pacientov s touto jednotkou sa zisťujú vyššie uvedené, výrazne zvýšené hladiny tyroxínu a trijódtyronínu v krvi

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy si však vyžaduje odlíšenie od iných stavov, ktoré môžu tiež viesť k dysfunkcii štítnej žľazy, ako je napríklad adenóm hypofýzy vylučujúci TSH. Z tohto dôvodu môžu pacienti podstúpiť zobrazovacie testy (napr. magnetická rezonancia hlavy na vylúčenie prítomnosti nádoru hypofýzy), ako aj špecifické laboratórne testy. V prípade posledného menovaného sa používa TRH (tyreoliberínový) test. U pacientov trpiacich syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy sa po podaní TRH zvyšuje uvoľňovanie TSH. U pacientov s adenómom hypofýzy vylučujúcim TSH sa tento vzťah už nevyskytuje.

Konečné potvrdenie, že pacient trpí syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy, možno získať vykonaním genetických testov a detekciou genetických mutácií súvisiacich s touto jednotkou.

Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy: liečba

Akokoľvek to môže byť prekvapujúce, niektorí pacienti so syndrómom rezistencie na hormóny štítnej žľazy nevyžadujú liečbu. Táto možnosť je spôsobená tým, že u niektorých pacientov je znížená citlivosť tkanív na hormóny štítnej žľazy dostatočne kompenzovaná výrazne zvýšenou sekréciou hormónov štítnou žľazou.

U pacientov, ktorých symptómy sú mimoriadne závažné, možno použiť liečbu hormónmi štítnej žľazy vo vysokých dávkach, niektorým pacientom sa navyše podáva tyratrikol (tento liek okrem iného stimuluje receptory hormónov štítnej žľazy). Keď sa ochorenia ako tachykardia alebo hyperaktivita u pacientov stanú závažnými, môže sa použiť liečba beta-blokátormi.Zdroje: Tolulope O Olateju, Mark P J Vanderpump, "Thyroid hormone resistance", Ann Clin Biochem 2006; 43: 431-440, on-line prístup: http://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1258/000456306778904678Hormónová rezistencia štítnej žľazy, generalizovaná, autozomálne dominantná; GRTH, databáza chorôb OMIM, on-line prístup: https://www.omim.org/entry/188570InternaSzczeklik 2022, krčma. Praktická medicína

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Zdravie